Aj pre pandémiu sa svet topí v odpadoch. Rúška, respirátory i testy končia na skládkach
S pandémiou koronavírusu prišli aj hory zdravotníckeho odpadu. To všetko spôsobila globálna spotreba ochranných pomôcok, ale aj očkovanie či masové využívanie jednorazových testov. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie z ôsmich miliárd použitých dávok vakcín vzniklo až 144-tisíc ton odpadu.
Svetová zdravotnícka organizácia vyzvala krajiny, aby v súvislosti s pandémiou venovali väčšiu pozornosť odpadu a investovali napríklad do recyklovateľných pomôcok.
Autori správy upozornili, že len OSN medzi marcom 2020 a novembrom 2021 vyexpedovala do celého sveta 87-tisíc ton jednorazových oblekov, rukavíc, rúšok a respirátorov, ktoré z veľkej časti skončili na skládkach. Toto množstvo je však len zlomok ochranných pomôcok, ktoré doteraz po celom svete využili zdravotníci i jednotlivci.
Podľa WHO sú problémom aj jednorazové testovacie sady, ktorých len samotná OSN vyslala do sveta okolo 140 miliónov. To znamená zhruba 2600 ton odpadu, predovšetkým plastového a tiež 731-tisíc litrov chemického odpadu. "Je kľúčové, aby sme vybavili zdravotníkov správnymi ochrannými pomôckami. Podstatné je ale aj to, aby sa používali bezpečne a neohrozovali životné prostredie," uviedol Michael Ryan z WHO.
"Covid-19 donútil svet, aby sa začal zaoberať nedostatkami a zanedbávanými problémami s odpadom a tým, ako vyrábame, používame a znehodnocujeme zdravotnícky materiál od kolísky až do hrobu," doplnila Maria Neiraová, ktorá vo WHO vedie oddelenie pre životné prostredie a boj so zmenami klímy.
_jpgac1100ae-84ce-87b9.jpg?v=109536)
Podľa WHO až tretina celosvetových zdravotníckych zariadení nie je vybavená na to, aby si poradila s odpadom. V rozvojových krajinách je to až 60 %. Problémy existovali už pred nástupom pandémie, teraz sú ale oveľa väčšie. Odpady sú rizikom pre zdravotníkov, ale aj pre ľudí, ktorí žijú v blízkosti skládok a spaľovní, a to pre znečistenie vzduchu, vody a kvôli mnohým mikroorganizmom.