ROZHOVOR: Slovenský rekordér Martin sa na jeden dych ponoril do hĺbky vyše 100 metrov

Martin Ruman je celoživotný športovec. Venoval sa pretláčaniu rukou, pracoval ako kondičný tréner. Po zranení presedlal na pokojnejší no nebezpečnejší šport - freediving. S každým ponorom na jeden nádych sa potápa do hĺbok, z ktorých sa nemusí vrátiť. Ako hovorí, o prekonaní národného rekordu v hĺbke 101 metrov, sa mu ani len nesnívalo. Vo februári sa vracia do Egypta, kde striedavo žije, trénuje a súťaží. Aktuálne tam dostal novú prácu. Vo vode dohliada na bezpečie druhých milovníkov freedivingu.

ROZHOVOR Freediver
Foto: TA3 / David Duducz

V rozhovore s freediverom Martinom Rumanom sa dozviete:

  • ako sa dá dostať do hĺbky 101 m na jeden nádych,
  • ako v hĺbkach funguje ľudské telo,
  • kedy začal s freedivingom a aký šport robil pred ním,
  • ako sa zbaviť traumy z vody,
  • aké sú podmienky na freediving na Slovensku,
  • kde trénuje a aký má režim pred súťažou.

Existujú prípady, kedy si deti privodili v detstve traumu z vody a ako dospelí majú z plávania strach. Dá sa vysporiadať so strachom z vody?

Strach je jedna zo základných emócií a zohráva veľkú rolu pre prežitie druhu, takže pokiaľ nie ste plavec, tak je úplne oprávnený. Vysporiadať sa s ním však dá, samozrejme, je to všetko individuálne a mnohokrát je potrebná pomoc plaveckého trénera, prípade psychológa či inštruktora freedivingu. Voda poskytuje množstvo zábavy, a pokiaľ vás láka čo i len plávať v plytkom bazéne, nájdete si svoju cestu ako byť s vodou kamarát.

Freediving nepatrí na Slovensku zrovna do kategórie známych športov. Kde ste sa s týmto športom stretli po prvýkrát?

Prvýkrát som freediving objavil ako dieťa, a to vďaka filmu Magická hlbočina. Už vtedy som pri sledovaní zadržiaval dych. Zlomová bola dovolenka v Egypte v roku 2016, kedy ma očaril život pod vodnou hladinou. Následne som v roku 2017 absolvoval svoj prvý kurz freedivingu v egyptskom Dahab. Bol som spokojný so svojími výkonmi a motivovaný do ďalšieho tréningu. Pomocnú ruku som dostal od Petra Valu - môjho prvého inštruktora, trénera a teraz už skvelého priateľa.

Pôvodne ste sa venovali profesionálne pretláčaniu rukou, dnes je to freediving. Nie je to príliš veľký skok medzi športami?

Rok 2013 bol mojou poslednou súťažnou sezónou v armwrestlingu pre zranenie pri sparingu v boxe. V najbližších dvoch rokoch som absolvoval tri operácie lakťových kĺbov, a napriek snahe vrátiť na súťažné stoly, to už nikdy nebolo ono. Chýbal mi pocit fyzickej sily, na ktorý som bol zvyknutý a súťaženie. Armwrestling som miloval a pred zraneniami som bol na vrchole svojích síl. Musel som sa s ukončením kariéry vysporiadať, to však nebolo jednoduché. Mal som ťažké obdobie a hľadal som svoj zdroj pokoja, už som nemal chuť ďalej bojovať s nikým. V hĺbkach môžete zažiť neskutočný pokoj až stav hlbokej relaxácie, z rekreačného freedivingu som takmer okamžite začal súťažnú prípravu a v roku 2018 som mal svoju prvú súťaž.

Freediver Martin Ruman je novým držiteľom národného rekordu. V roku 2021 sa mu podarilo ponoriť do hĺbky 101 metrov, čím prekonal desať rokov starý rekord Martina Zajaca. Pred potápaním sa venoval armwrestlingu, teda pretláčaniu rukou. Striedavo žije na Slovensku a v Egypte.

Martin Ruman Foto: TA3 / David Duducz

V jednom z rozhovorov ste uviedli, že sa vo freedivingu nepovažujete za profesionála, ale za amatéra, ktorý sa snaží o profesionálne výsledky. Musíte ako športovec "naháňať" sponzorov? Je freediving finančne náročný, najmä ak trénujete v zahraničí?

Je to rovnako ako vo všetkých športoch na začiatku, platíte si sami všetko, kurzy a kempy, vybavenie, tréningy. V prípade bazénových disciplín príprava samotná nie je finančne náročná. Potrebujete však bazénové dráhy, či fitness centrá k dispozícii neobmedzene. V momentálnej dobe je to však takmer nemožné. Hĺbkový freediving máme na Slovensku limitovaný hĺbkou -39 m, napríklad na Košariskách či Čiernej Vode. Na začiatok to stačí, ale pokiaľ chcete naozaj hlboko, musíte vycestovať. Hĺbky chcú čas, a čím idete hlbšie, tým potrebujete lepšie zaistenie svojej bezpečnosti, to najlepšie poskytujú profesionálne centrá freedivingu v rôznych krajinách sveta.

Ako reprezentant Slovenska, Zväzu potápačov Slovenska a klubu Ocean Devils Bratislava som mal značnú časť nákladov na sezónu v roku 2021 zaplatenú. Spolupráca so značkou XT Diving mi priniesla časť technického vybavenia, snažím sa získať ďalších sponzorov. Sezóna je pomerne nákladná.

Dá sa frediving robiť aj v slovenských podmienkach, napríklad v štrkoviskách? Kde vás môžu stretnúť fanúšikovia trénovať? 

Klub Ocan Devils Bratislava trénuje bazénové disciplíny na plavárni Pasienky, prípadne Iuventa v Bratislave, hĺbky na Košariskách v centre potápania Point40, "šnorchlujeme" na Guláške pri Senci v potápačskom centre DiveInn. Mňa osobne, ale v tomto roku nájdete opäť v Egypte vo Freediving World, kde sa budem nielen pripravovať na tohtoročnú sezónu.

Zdroj video: Martin Ruman

Spomenuli ste, že v prvej polovici februára sa vraciate do Egypta. Je tam freediving populárnejší, ponúka lepšie možnosti pre trénovanie?

V Egypte sú skvelé podmienky, jednak je to Dahab - mesto kde žije, trénuje, koučuje, či učí freediving množstvo freediverov z celého sveta na magickom miestne Blue Hole s hĺbkou -94m. Po pár metroch od brehu si môžete spustiť lano do hlbín, bez prúdov či vĺn je takmer ideálnym miestom na súťažnú prípravu. Freediving World centrum Andrea Zuccariho je jedným z najlepších na svete a to bez hĺbkového obmedzenia, pre všetky hĺbkové disciplíny s tým najlepším zabezpečením ponorov. Je to jedno z miest, kde padajú národné a svetové rekordy. Popularita freedivingu ako takého je vo svete na vzostupe, najmä ten rekreačný. Ľudia môžu objavovať tajomstvá pod vodnou hladinou aj bez dýchacích prístrojov. Niektorým však nestačia iba "rybičky" a posúvajú svoje limity, kam sú schopní.

Ako vyzerá vaša príprava na súťaž z dlhodobého hľadiska? Trénujete len ponory do hĺbky alebo tiež posilňujete kondičku behaním a v posilňovni?

Pri hĺbkových disciplínach začína súťažné obdobie v apríli a končí novembri. Počas tohto obdobia sa snažím na otvorenej vode pracovať na zlepšení ekvalizacie (vyrovnávaní tlaku), technikách ponoru v disciplínach, v ktorých chcem súťažiť a snažím sa posúvať svoje maximálne výkony. Na suchu sa venujem prioritne rozvoju flexibility, nácvikom ekvalizácie s rôznymi ekvalizačnými pomôckami. Silovo-vytrvalostný tréning je v tejto fáze len doplnkový. Zimné obdobie je pre mňa o oddychu, strečingu, silovo-vytrvalostnom tréningu, statických zadržaniach dychu a nácvikoch ekvalizácie na suchu.

Martin Ruman Foto: TA3 / David Duducz

Aké zranenia si môže športovec privodiť počas hĺbkového potápania?

Keďže každých -10m hĺbky vzrastá tlak okolia o jednu atmosféru (ATM, BAR), tlaku je vystavené telo a dutiny freedivera, sú to práve barotraumy. Barotrauma je poškodenie tkaniva tlakom, a zvyčajne vznikne, ak freediver spraví chybu v ekvalizácii - bubienok, stredné ucho, nosné dutiny, oči. Pri nedostatočnom svalovom uvoľnení v oblastí hrudníka a brušného svalstva počas ponoru, pri zlej otočke v hĺbke alebo prudkom pohybe si vo veľkých hĺbkach môže ľahko poškodiť pľúca, priedušnicu.

V prípade, že sa nestihnete vrátiť na hladinu s dostatočnou rezervou kyslíka upadnete do "blackoutu" na hladine po vynorení, či v hĺbke pri výstupe k hladine. Pre toto riziko potrebujete "safety team" freediverov, ktorí sa stretávajú s atlétom v určitej hĺbke, a strážia ho cestou k hladine. Nápomocné sú aj technické prostriedky ako systém na vytiahnutie vodiaceho lana, v prípade potreby (counterbalast), sonar či hĺbkový dron. Je tu aj riziko DCS - decompression sickness - pri opakovaných ponoroch s nedostatočným oddychom na hladine.

Aby sme si to vedeli predstaviť, ponárate sa v priebehu jedného tréningového dňa viackrát do hĺbky desiatok metrov?

Na jednom hodinovom tréningu som v najlepšej forme mohol bezpečne potopiť napríklad 5x50m, 3x75m, pri ponoroch hlbších ako -90m išlo o jeden ponor.

Ako vyzerajú vaše posledné dni z hľadiska stravy a tréningov tesne pred súťažou? Máte prísnejší režim?

Z mentálneho hľadiska sa snažím vnímať súťažný hĺbkový ponor rovnako ako tréningový, akákoľvek zmena v závere by mohla byť nevhodná. S blížiacou sa súťažou sa snažím dostať čo najbližšie k mojím maximálnym výkonom. Posledné týždne mám na jednom tréningu zvyčajne len jeden hlboký ponor, absolvujem asi tri až päť tréningov v týždni. Menej strečujem, aby som sa nevysiloval, a pokiaľ nemusím drilovať ekvalizáciu, tak ju tiež vypúšťam.

S akým vybavením sa ako pretekár ponárate do vody? Pomáhajú vám prístroje na meranie hĺbky alebo tlaku?

Používam neoprén na mieru, ktorý ma drží v teple a je veľmi flexibilný, nose clip - štipec na nos, pomocou ktorého vyrovnávam tlak v strednom uchu, fluid goggles - zaplavené okuliare - trošku lepšie vďaka ním vidím, laneyard - bezpečnostný úväzok je moja životná poistka, a drží ma o vodiace lano. Podľa disciplíny používam plutvy, monoplutvu alebo nemám na nohách nič. Freediving computer - hodinky na freediving mi počas ponoru hlásia zvukovými signálmi nastavené hĺbky a ja následne urobím určité manévre. Tie sú potrebné na to, aby som mal zásoby vzduchu v ústach na ekvalizáciu v takých hĺbkach, kde už k nemu nebudem mať prístup.

Nedávno ste pokorili národný rekord - ponorili ste sa do hĺbky 101 metrov.  Po akom čase ste sa posunuli až sem? 

Do Egypta som prišiel koncom februára 2021 s maximálnou potopenou hĺbkou -65m v disciplíne CWT - konštantná váha s monoplutvou. Zameral som sa však na FIM - šplh po lane, kde som mal maximálku okolo -60m. Necelé štyri mesiace tréningu a dostal som sa na -101m v disciplíne FIM, a prekonal som desať rokov starý rekord môjho repre kolegu a kamaráta Martina Zajaca.

Zdroj video: Andrea Zuccari 

Akú úlohu zohráva pri hodnotení čas? Ako dlho vlastne trvá ponor do hĺbky 101 metrov?

Ponor do hĺbky -101m a späť mi trval tri minúty 14 sekúnd. Snažím sa však byť rýchlejší ako 1m/s. Pri hodnotení pretekára, čas ponoru nezohráva úlohu.

Ponoriť sa do takej hĺbky na jeden dych zrejme nie je možné bez natrénovania si techniky. Čo sa deje s vaším telom pod vodou, ako s ním pracujete?

Pred ponorom ležím na hladine tvárou nadol a dýcham cez šnorchel, relaxáciou a chladnou okolitou vodou sa mi začne štartovať takzvaný potápačský reflex cicavcov. Zníži  sa mi tep a stiahnu sa mi cievy v končatinách. Krv sa počas ponoru začne presúvať z veľkého krvného obehu do malého, kde sa zhromažďuje v oblasti hrudníka srdca, mozgu a ostatných orgánov. Pľúca sú tak chránené pred poškodím a dôležité orgány, hlavne mozog, majú lepší prístup ku kyslíku. 

Na to, aby som sa mohol bez zranení potápať do hĺbky musím efektívne a bez námahy vyrovnávať tlak, na to využívam prevažne ekvalizačnú techniku mouthfill. Počas ponoru mi svaly, mozog a ostané orgány postupne spotrebúvajú kyslík a produkujú CO2. Vo väčších hĺbkach od -90m som mal miestami príjemné pocity dusíkovej narkózy. Dôležitá časť ponoru sa však začína po otočke, musíte sa včas vrátiť na hladinu a efektívne sa rozdýchať po ponore. Protokolom na hladine potvrdzujem, že som v poriadku.

Martin Ruman Foto: TA3 / David Duducz

Predpokladám, že pri 101 metroch zostať nechcete. Aké máte ambície na najbližšiu sezónu? 

V prvom rade by som rád predviedol lepší výkon na majstrovstvách sveta CMAS, kde som si v roku 2021, žiaľ, aj pre zranenia v záverečnej fáze prípravy nesplnil svoje ciele. Rád by som spravil pekný výsledok pre Slovensko, Zväz potápačov Slovenska či klub Ocen Devils Bratislava a zlepšil sa vo všetkých disciplínach. Nerád však hovorím o číslach. Cesta, po ktorej musím prejsť, aby som to dokázal, to je ten cieľ, nie to číslo. Ak bude správna, dostaví sa výsledok.

Zvyšuje sa s väčšou hĺbkou strach? 

Dá sa to tak povedať. Miestami sa musíte počas ponoru vysporiadať s myšlienkami, ktoré by v strach mohli prerásť. Zvykol som si pomyslieť po otočke vo veľkej hĺbke, či sa vrátim sám na hladinu. Je to len myšlienka, ktorú som musel spracovať, a šplhať sa podľa plánu k hladine s úsmevom na tvári. Pokiaľ by som sa však s obavami či strachom nedokázal vysporiadať, nebolo by možné pokračovať v ponore.

Martin Ruman Foto: TA3 / David Duducz

Videla som rozhovor, kde ste o freedivingu hovorili s veľkým nadšením a radosťou. Dostaví sa po vynorení nad hladinu rovnaký pocit, ako keď zabehnete bežecké preteky a dostavia sa endorfíny?

Nádych po úspešnom a náročnom ponore na hladine je ako znovuzrodenie. S vypätím síl sa blížite k hladine, vaše vnímanie je ovplyvnené dusíkovou narkózou či hypercapniou, po ceste stretnete safety diverov, ktorí sú ako vaši anjeli. Už tento moment je pre vás veľmi dôležitý. Na hladine vás čakajú desiatky ľudí, vrátane rozhodcov, ktorí dozerajú na priebeh ponoru a protokol na hladine. Pokiaľ ste hypoxický, vaše vnímanie a schopnosti koordinácie pohybu sú obmedzené. 

Dôležitá je technika dýchania po ponore. Máte 15 až 30 sekúnd, podľa organizácie, na to, aby ste vykonali potrebný protokol. Rozhodca vás následne ohodnotí bielou kartou. Tento moment je veľmi emotívny nielen pre pretekára. Zároveň sa na hladine pomaly vraciate späť k plnému vnímaniu a prichádzajú pocity radosti a šťastia až eufória. Návrat z extrémnych hĺbok oslavujú všetci prítomní.

Aké ste mali doma na Slovensku ohlasy na pokorenie rekordu? Predsa len nie je úplne typický šport na naše podmienky. Poznajú Slováci freediving?

Samozrejme, je to veľmi špecifický šport, no aj na Slovensku sa komunita postupne rozrastá. Ja som si splnil prekonaním magickej hranice 100 metrov sen, o ktorom som si nedovolil ani len snívať. Mnohým ľuďom som spravil radosť, a niektorých dokonca motivoval k tréningu, z čoho mám radosť.

Vrátim sa ešte k safety diverom. Ako prebieha záchranná akcia freedivera, museli vás niekedy ratovať?

V prípade, že freediver stratí vedomie, je ho potrebné dostať na hladinu. Najčastejšie to zabezpečí safety diver. Ten ide atlétovi naproti do hĺbky maximálne -40m a vracajú sa spoločne na hladinu. V prípade straty vedomia, prekryje safety diver atlétovi dýchacie cesty a vytiahne ho na hladinu. Atlét sa z tzv. black outu väčšinou preberie na hladine sám, prípadne sa nakopne po pár vdychoch z úst do úst, či po priložení kyslíka. Zatiaľ som nemal na hĺbkach žiadny black out a ponory boli z tohto hľadiska s určitou rezervou.

V jednom z príspevkov na Facebooku ste uviedli, že ste mali česť pracovať ako "safety diver" aj vy. Ponárali ste sa spolu s pretekárom?

V centre Freediving World som bol jedným zo safety diverov na súťaži AIDA Freediving World Cup November Edition, ale aj pár týždňov pred tým, bola to skvelá skúsenosť. Práca v centre Freediving World je jedným z dôvodov, pre ktorý idem späť do Egypta. Všetci milovníci freedivingu sú v centre vítaní.

Koľko je vlastne Slovákov, ktorí sa spolu s vami venujú freedivingu? Aká veľká je vaša komunita?

Rekreačných freediverov je pomerne veľa, horšie je to však so súťažným freedivingom. Verím, že časom sa to zmení aj u nás. Aj keď nemáme more, ani príliš hlboké jazerá, napriek tomu máme na Slovensku niekoľko veľmi šikovných freediverov, ktorí by mohli začať súťažiť. Tréningové aj súťažné podmienky taktiež veľmi ovplyvňuje pandémia. Minulú sezónu sme súťažili iba dvaja.

Medzi športovcami sa veľa začalo hovoriť o mentálnom zdraví. Ako si ho udržiavate?

Do veľkej miery, by mohol byť samotný freediving pre mnohých iných športovcov kľúčom, ako si budovať duševnú a emočnú rovnováhu či mentálne zdravie. Podobne to pôsobí aj na mňa. Freediving ma postupne formuje a mení ako športovca či človeka.

Späť do Egypta odchádzate 12. februára. Čo vás čaká po príchode do krajiny?

Teším sa opäť na tréningy. Pomaly sa rozpotápam a postupne budem pracovať na viacerých disciplínach. Verím, že minulý rok bol ešte len začiatkom a posuniem sa ďalej. Čaká ma aj práca safety divera či učenie freedivingu na kempoch či kurzoch.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok