ROZHOVOR Zuckerbergov metavesmír nás pohltí. Návrat do reality bude ťažký, hovorí novinár Macko

V rozhovore s Ondrejom Mackom sa dozviete:

• či je možné Facebook obalamutiť,
• prečo sa Ondrej Macko stretáva s online neprajníkmi aj v jeho profesii,
• ako má fungovať metaverzum - virtuálny vesmír,
• kto je pre Zuckerberga cieľovou skupinou,
• kedy budeme môcť vojsť do virtuálneho vesmíru,
• aké zariadenia na to budeme potrebovať,
• čo všetko bude vo virtuálnom vesmíre možné,
• ako funguje Facebook, a čo z neho robí toxický priestor,
• čo by ohrozilo fungovanie Facebooku.

Pamätáte si na moment, kedy ste sa dozvedeli, že prichádza sociálna sieť Facebook?

Dozvedel som sa to vtedy, keď mi kolegovia hovorili, že do tohto musíme ísť. Bolo to asi mesiac po tom, kedy reálne začal fungovať v USA.

Aký bol váš prvý príspevok, ktorý ste publikovali na Nástenke?

Boli sme medzi prvými zo Slovenska. Išlo o spoločné dielo. Zavesili sme prvú spoločnú fotografiu redakcie z času, kedy sme zakladali naše médium. V tej dobe to nebola nevyhnutnosť, ako je tomu dnes. Postupne sa to stalo z hľadiska firmy nevyhnutné. A nielen Facebook, ale aj Instagram, Tik-Tok. Dnes musíte dať o sebe vedieť.

Vlani šéf Facebooku Mark Zuckerberg ohlásil, že sa spoločnosť Facebook od začiatku roka 2022 premenuje na Meta, čo odkazuje na metaverzum – virtuálny vesmír. V tejto súvislosti uviedol, že: "Posledných päť rokov mňa a našu spoločnosť naučilo pokore. Jednou z hlavných lekcií, ktoré som sa naučil je, že budovať produkty, ktoré ľudia milujú, nestačí." Čo sme si na Facebooku zamilovali až tak, že nás to priťahuje k nemu na hodiny denne?

Osobne si myslím, že toto vyjadrenie je určené pre médiá. Sociálne siete nie sú Červený kríž ani náhodou. Nerobia veci preto, že nás to baví, a že to radi konzumujeme, robia to pre peniaze. Základ je získať čo najviac peňazí. Facebook, Instagram, Twitter, Google sú najväčší zadávatelia reklamy na svete. O tom to je. Majú algoritmy, ktoré momentálne fungujú tak, že nám dávajú dopredu také príspevky, ktoré zaujmú čo najviac. Momentálne sú to hejtovacie príspevky. Ak nemáte morbídny hejt, tak nemáte poriadne čísla, čo je strašné. Núti vás to k tomu. Minimálne vymýšľať názvy článkov také, ktoré by som ja osobne pred pár rokmi nepoužil.

A čo nás k nemu priťahuje? To, že obsah je presne pre nás určený. Algoritmus, ktorý je za Facebookom, je naozaj veľmi dobre urobený v tom, že postupne si vybudoval digitálnu postavu našej tváre. Vie, čo nás zaujíma. V prípade Ondreja Macka červené športové auto, motorky, v prípade vás určite niečo iné. Tento obsah nám vie veľmi pekne a v správnom čase dávkovať, a preto sme zvedaví, čo zasa vymyslí, čo vymysleli iní ľudia. Facebook nám to podhodil pod nos, aby sme si to pozreli. Toto nás k nemu priťahuje a vzniká závislosť. Nedávno, keď bol výpadok Facebooku, tak to mnohí ľudia nazvali ako výpadok internetu, hoci vypadla len jedna korporácia, ktorá zároveň obsahuje aj Instagram. Vznikla substitúcia internet = sociálne siete.

V metaverze – virtuálnom vesmíre – budú môcť ľudia komunikovať, nakupovať, pracovať či zabávať sa. Všetko z tohto v podstate vieme už cez siete robiť aj teraz. Čo nové nás teda čaká? Ako si to máme predstaviť?

Bol som na jednej prezentácii, kde šéf Facebooku hovoril o svojich vizionárskych produktoch. Veľa to vtedy spájal so spoločnosťou Samsung. Prišli s virtuálnymi okuliarmi, kde bol základom mobilný telefón, do toho ste si niečoho nasadili. Nebolo to drahé, bolo to kúpiteľné, a viem, že sa mu to veľmi páčilo. Znamená to, že sa dostaneme z jedného priestoru do iného, a to len tým, že si pridáme nejaké okuliare pred seba. Tým pádom zažívame zážitky, ktoré naše telo síce nenachádza v tom priestore, ale náš mozog si myslí, že tam je. 

Môžeme ísť na dovolenky, na ktorých sme síce neboli, ale máme z nich spomienky. Rovnako sa môžeme dostať z jedného miesta na druhé, napríklad do nejakého mítingu, ale s tým, že máme dojem, že ľudia sú okolo nás. Nepozeráme  sa na webovú kameru, ale máme dojem, že ľudia sú okolo nás. Preto to tak aj nazval - vieme sa dostať zo svojej reality do celého vesmíru. Myslím, že to mohol nazvať akokoľvek, Facebook bude pre nás stále Facebook. Neviem, či vôbec ľudia vedia, že Google je jednou z dcér materskej spoločnosti Alphabet. Nikto to nevie. Toto isté bude aj s Facebookom.

Zuckerberg pri predstavovaní nového projektu uviedol aj to, že: "Odteraz bude na prvom mieste metaverzum, nie Facebook. To znamená, že nebudete potrebovať účet na Facebooku, aby ste mohli využívať naše ďalšie služby." Skúsme si to viac predstaviť v praxi. Akou bránou sa dostaneme do metaverza?

Opisuje to tak, že naše zariadenia, keď sme pripojení na internet, majú povedzme svoju IP adresu, sú registrované pod niečím, a sú prihlásené ku mne - cez SIM kartu, Google alebo niečo iné. Ľudia, predovšetkým Slováci, nemajú radi registráciu. Ak to nie je nevyhnutné, nechcú to robiť. Overovať heslo alebo mailovú adresu, to je "veľmi komplikované". On chce sprístupniť Facebook tej obrovskej skupine ľudí, ktorá na Facebooku ešte nie je. Je to najväčšia sociálna sieť na svete, ale je množstvo ľudí, ktorí na ňu zatiaľ pripojení nie sú. Musí loviť v tej časti, ktorá ešte nie je pokrytá.

Preto investuje napríklad aj do pokrytia internetu v celej Afrike pomocou vzducholodí. Má na to veľký program, ako to bude z neba pokryté. Rovnako má vymyslené, že tie zariadenia budú cenovo odpovedať tomu, čo je v Afrike zvykom. Za dva doláre si kúpim niečo, čo bude vedieť komunikovať cez internet. Potrebuje osloviť ľudí, ktorí zatiaľ oslovení nie sú, preto to robí tak, aby to bolo čo najjednoduchšie, aby nemusel existovať účet, lebo to mnohých ľudí odrádza. 

Vstupenka do jeho sveta bude naše zariadenie, ktoré poskytne novým ľuďom, zároveň im poskytne prístup na internet. Ono sa to môže javiť tak, že sú ako Červený kríž, a dávajú nám niečo zadarmo, ale v skutočnosti ide vždy len o peniaze. Potrebuje predať súkromie ľudí s tým, že oni s tým súhlasia. Aj my všetci sme s tým súhlasili, že Facebook bude získavať súkromné informácie a bude ich predávať. Nikto to síce nečíta, ale podpísali sme.

To áno. Divíme sa, koľko z nášho súkromia sociálna sieť pozná.

Ja som si vytvoril virtuálnu postavu, s tým, že som dievča, ktoré má 16 rokov. Má svoje zážitky, skúsenosti a požiadavky a preferencie, ktoré vôbec nie sú moje. Čakal som, kým sa to dostane od virtuánej postavičky až do zistenia, kto som. Trvalo to asi trištvrte roka, dokým prišiel na to, že tak tento ma úplne oklamal, a je to muž, ktorý má svoj vek, a úplne iné preferencie. Prišiel na to na základe toho, čo som robil na tej sociálnej sieti. Neskôr som sa pozrel, ako si vybudoval digitálnu predstavu toho virtuálneho človeka a prišiel na to.

V metaverze sa budú môcť ľudia stretávať, komunikovať, pracovať, nakupovať alebo navštevovať kultúrne podujatia, podobne ako v reálnom svete. Je to podľa vás skôr vzrušujúce alebo desivé? Nebude sa nám zlievať dokopy realita a virtuálny svet? Budeme ich vedieť rozlíšiť?

Mám veľa skúseností s virtuálnym svetom. Najhorší je návrat z virtuálneho sveta do reálneho. Keď mám okuliare pre virtuálnu realitu a som napríklad v hre, mozog je oklamaný, telo je na inom mieste. Keď si dám potom dole okuliare, zvyčajne ma bolí hlava z toho, že mozog je oklamaný a príde na to, že sa nachádza v obyčajnom priestore, kde je stôl a stolička, a predtým bol na pláži pri mori, kde hrala hudba. Ten skok je veľký. Osobne si myslím, že sa nám bude zlievať to, čo je pravé, a čo nepravé, a že ľudia sa nebudú chcieť vrátiť z toho virtuálneho sveta. Nie je to dobré.

Zvykne sa to hovoriť o ohni, že je dobrý sluha, ale zlý pán. V súvislosti s časom, ktorý tam strávime, sa to dnes hovorí o internete aj sociálnych sieťach. Nepohltí náš čas Meta už úplne?

Myslím si, že to hrozí. Každé zo zariadení, ktoré tu máme, má počítanie digitálnej rovnováhy, koľko času trávime na mobilnom zariadení. Tie čísla sú strašné. Keď si zvykneme na "novú" realitu, pohltí nás a nebudeme sa chcieť vrátiť. Vidím to najmä na mladých ľuďoch. Ak sa vôbec stretnú pri stole, nevedia, čo si povedať. Žijú v inom svete. Vedia sa viac vyjadriť na sociálnych sieťach, tam sú schopní povedať veci, ktoré by zoči-voči medzi štyrmi očami určite nepovedali svojim kamarátom. V anonymnom svete internetu im to nerobí problém. Toto sa stane. Presiakne to celým naším životom. Hovorím o horizonte piatich až siedmich rokov.

Aké doplnkové zariadenia, z toho, čo je už známe, budeme potrebovať počas používania metaverza?

Mobilné telefóny, ktoré momentálne prichádzajú, už sú takpovediac inakšie, ako tie, ktoré testujeme v redakcii. Napríklad skladacie telefóny. Najkrajšia doba bola čakanie na to, lebo každý si myslel, ako pekne to bude fungovať, ale zážitok je taký, že je fajn si otvoriť telefón a mať zariadenie malé na prenášanie vtedy, keď to bežne používam, a veľké vtedy, keď si to chcem užívať. Len to zariadenie je strašne hrubé a nemotorné. Nie je to celkom ono, ako by som si predstavoval. 

To zariadenie sa, samozrejme, neskôr vyvinie. Budeme mať len jedno zariadenie. Dnes si na zahraničnú cestu vezmem mobilný telefón a notebook, aby som mohol pracovať a byť v kontakte. Toto zariadenie, musí splynúť do jedného. Pripojenie na internet bude musieť byť tiež vyriešené tým spôsobom, aby som s tým nemal problém. Aby som napríklad na návšteve Expo v Dubaji neriešil, ako je s lokálnou simkou. SIM-ka, plastová karta, je už závan minulosti, to musí ísť preč. Musí to byť niečo elektronické, čo sa automaticky prihlási do siete. Vznikne teda univerzálne zariadenie, ktoré je malé na prenášanie a veľké vtedy, keď si to chcem užiť. S neustálym pripojením na internet a vydržať na baterku fungovať minimálne jeden deň. Na toto čakám.

V najbližších piatich rokoch chcú zamestnať 10-tisíc ľudí v krajinách EÚ, ktorí budú pracovať na vývoji metaverza. Kedy by sme sa mali dočkať toho, že ho začneme aj reálne využívať?

Konkrétne dátum (Zuckerberg) nespomenul. Myslím si, že tak o dva roky uvidíme už reálne veci z toho, čo mal na mysli.

Dnes Facebook, resp. sociálne siete, polarizujú. Veľa sa hovorí o tom, že rozširujú u ľudí aj agresívne správanie, čo je viditeľné aj v komentároch, kde používatelia útočia bez servítky, cez siete sa šíria hoaxy, osočujú sa aj verejne známe osobnosti. Čo sa rokmi zmenilo, že používanie Facebooku došlo až sem?

To je to strašné. Je to výsledok toho, ako funguje ten algoritmus. Facebook však nie je v tomto jediný. Preferuje to, čo vyvoláva interakciu. Najsilnejšia emócia z môjho pohľadu je hnev. Vzbudíte v ľuďoch hnev, napríklad, že sa treba očkovať treťou dávkou, aby bolo OP+. Proste musíte niečo urobiť, lebo už máte plné zuby všetkých opatrení. Vidím na konkrétnych politikoch, že to využívajú. Veľmi dobre vedia pracovať so sociálnymi sieťami. Z piatich percent sa dostali na super hodnotu, a smerujú k tomu, že budú opäť predsedami vlády. Pravdepodobne to oni nevedia, ale tím, ktorý si postavili okolo. 

Ak sa algoritmus nezmení, tak to nebude dobré. Boli aj výpovede ľudí, ktorí odišli z Facebooku, že to tak je. Nepotláčajú negatívne emócie v ľuďoch, naopak, dokážu ich ešte viac vybičovať. Bohužiaľ, ak toto bude platiť, tak nevidím veľmi dobre ten koniec sociálnych sietí.

Magda Vašáryová v jednom z rozhovorov v súvislosti s agresívnym správaním na sieťach uviedla, že agresia voči verejne známym osobám tu bola vždy len sa šírila inými kanálmi – napríklad listami. Súhlasíte?

Je to tak. Hlavne sa to posilnilo. Je to jednoduché. Máte pocit, že zostanete v anonymite. Ľudia už aj na to kašlú či zostanú v anonymite, alebo nie. Chcú si uľaviť a potrebujú niekoho známeho, na ktorého niečo napíšu, a potom sa cítia lepšie. Teraz netreba ísť na poštu, napísať list, poslať ho niekomu. Teraz má spätnú väzbu ihneď. Vidí, koľko ľudí si to lajklo, koľko dislajklo. Ľudia vedia, čo sa s ich emóciami stalo. Najhoršie je reagovať.

Aj ja si s tým stretávam. Jednoznačne som človek, ktorý má najnovšie telefóny na Slovensku. Vidím, že je veľká skupina ľudí, ktorá závidí. Rozumiem tomu. Len oni si to neuvedomujú, že ja ten telefón dostanem na dva týždne, potom ho zase vrátim a koluje medzi inými novinármi. Navyše z toho musím urobiť nejaké predstavenie. Je to moja práca. Ja som si to takto vybral, takto žijem, a preto sa s tým stretávam. Oni majú zase iné výhody. Na seba som si už toľko vecí prečítal, že už som veľmi obrnený voči urážkam a podobne.

Dotýka sa vás to?

Samozrejme, mám svoj vek, možno mám trebárs nedostatky na tele. Viem o všetkých veciach. Medzi normálnymi ľuďmi, to nevyslovíte, lebo intuitívne cítite, že to nie je celkom vhodné. Keď ste na internete, vidíte svoje nedostatky pod zväčšovacím sklom. Všetko čo máte, nejaké problémy, tak sa nafúknu. Máte veľké zväčšovacie sklo, cez ktoré sa na vás ľudia pozerajú, a musíte ešte zniesť to, že aj tí ostatní ľudia to vidia cez to zväčšovacie sklo, pretože to bolo zväčšené tým, ako na to ľudia reagujú. Môžu sa vzájomne ovplyvňovať a vznikajú skupiny za a proti.

V poslednom období z Facebooku si odinštalovali Facebook aj niektoré novinárky Zuzana Hanzelová a Gabriela Kajtárová. Vraj po tom prišla úľava. Spôsobila to len pandémia (a téma očkovania), že sa Facebook stal toxickým prostredím a núti ľudí k odchodu?

Nie. Vyplynulo to z toho, ako žijeme. Posilnilo a urýchlilo to procesy. Sledoval som toto ich rozhodnutie, a sledoval som aj to, ako ho ľudia hodnotia. Napríklad hejteri ako keby stratili svoj cieľ, boli z toho nešťastní. Emócie sa však presunú. Instagram bol zatiaľ taký pokojnejší, obrázkovejší, viac o jedle, ale nebude. Vášeň sa presunie tam. Ako budú postupovať ciele, tak tam budú prichádzať aj hejteri.

Facebook sa stal počas pandémie aj miestom, kde sa ohlasovali pandemické opatrenia, oznamujú sa prostredníctvom neho zásadné politické vyhlásenia. Je to podľa vás vhodná platforma pre ohlasovanie dôležitých informácií pre verejnosť?

Matovič nemal hovorcu, mal Facebook. Neviem, či to nezačala Hillary Clinton... Komunikovala cez Gmail - to bol jej hlavný komunikačný kanál. Riešila tam vážne problémy týkajúce sa hospodárstva USA, robila to cez pomerne slabo zabezpečený mail. Nemyslím si, že je to dobré, aby politici cez súkromný profil oznamovali rozhodnutia. Hovorcovia sú na to, aby prejavu dali štábnu kultúru. Cez Facebook to vidíme bez nej.

Ste šéfredaktorom časopisu TOUCHIT. Pomohol Vám Facebook v istom momente s propagáciou vašej práce? Majú dnes napríklad podnikatelia v rukách na Facebooku lepšie nástroje, ako priniesť ich produkt širšiemu publiku?

Máme to zavedené tak, že každú hodinu pridávame príspevok. Nedá sa povedať, že istú chvíľu, musíme tam byť, pretože týmto spôsobom dávame vedieť, čo robíme. Dnes to už nie je tak, že by si ľudia vyťukali www.touchit.sk, dnes je to o tom, že si pozriete, čo je na Facebooku nové, potom sa prekliknete a prídu k vám. Musíme to robiť.

Zuckerberg hovorí, že Metaverzum bude predskokanom teleportácie. Môže sa stať, že namiesto obrovského úspechu príde technologické sklamanie? Mohlo by Zuckerberga niečo vo vývoji zabrzdiť? V akých oblastiach môže dostať stopku?

Stopku môže dostať vtedy, keď sa rozhodnú odísť z Facebooku dôležití ľudia. Ak by prešli k Instagramu, tak by to neprekážalo. Prejdú z jedného dvora na druhý. Tik-Tok výrazne vyrástol, prichádzajú čínske siete. Môže sa stať, že keď sa masa dôležitých ľudí rozhodne, že odíde, tak v tom prípade nebude môcť pokračovať v tom, čo rozbehol. Osobne si myslím, že niečo vymyslí. Je to šikovný človek.

Premýšľa o metaverze už aj konkurencia?

Google určite. Mal Google Blast, neskôr projekt zaniklo. Mali to pekne rozbehnuté, neskôr sa inak rozhodli. Sú tu mnohé spoločnosti, ktoré by radi nastúpili na túto scénu. Šéf Facebooku prišiel ako študent k tomu. Mal nápad, videl, že na škole je nástenka, ktorá je zaujímavá pre ľudí, keď si niečo dali na svoju stenu, a takto príde aj niekto zase ďalší, kto nás osloví. Z tých veľkých firiem zatiaľ nik nič podobné neavizoval. Myslím si, že Microsoft príde s niečím zaujímavým. Má zaujímavého šéfa, ktorý to robí úplne inak ako tí predchádzajúci.  

Ako si metaverzum predstavujete na základe toho, čo ste si naštudovali, vy osobne? Aká je vaša predstava o ňom? Budete ho využívať?1

Budem ho musieť používať. Moja predstava je, že mi budúca forma komunikácie prinesie lepšie možnosti stretnutia. Počas pandémie sme si zvykli, že niektoré veci je fajn robiť cez internet. Nemusíte sa ponáhľať, pretože viete, že si hocikde stačí otvoriť notebook alebo smartfón, urobíte stretnutie, na ktoré sa, povedzme, že až tak netešíte, a nechcete až tak tých ľudí vidieť, no zaujímajú vás tie informácie. Na druhej strane, je množstvo vecí, kam chcete ísť - na dovolenku, stretnúť sa s mnohými ľuďmi naživo. 

Osobne chcem ísť znovu na výstavu, kde si chytím zariadenie do ruky, a budem o ňom vedieť niečo nové povedať. Vznikne niečo heterogénne. Smerujeme k niečomu novému, čo bude šikovné na informačné stretnutia, a kde sa budeme môcť ako ľudia reálne pobaviť. Takto si to predstavujem.