ROZHOVOR Novela zákona o potravinách? Katastrofa pokračuje, hodnotia potravinári
Potravinári už nemajú pomaly na štát dobrého slova. Mimoriadne nízka finančná podpora pre potravinárske podniky na zvládnutie covid situácie, nulová podpora potravinárskeho priemyslu v Pláne obnovy či v nedostatočnej výške navrhovaná finančná podpora potravinárskeho priemyslu v Strategickom pláne.
„A vláda do toho prijíma ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré významne finančne zaťažujú sektor potravinárskej výroby na Slovensku,“ povzdychla si Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
V novoročnom rozhovore predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovoril o tom, že "vlády sa len tvárili, že slovenské agropotravinárstvo je strategické odvetvie národného hospodárstva. Reálne spejeme do stavu, že už nebudeme bojovať o zvyšovanie potravinovej sebestačnosti, ale o udržanie zostávajúceho torza slovenských poľnohospodárov a potravinárov." V stredu vláda prijala novelu zákona o potravinách, pomôže v spomínanom boji za udržanie života medzi našimi potravinármi?
Otázka ďalšieho vývoja situácie v potravinárskom spracovateľskom odvetví nezávisí od prijatia jedného právneho predpisu. Na to, aby výroba potravín prosperovala, treba v prvom rade zásadným spôsobom navýšiť finančnú podporu pre výrobu potravín. Domáci spracovateľský potravinársky priemysel sa nachádza vo veľmi zložitej situácii. Dlhoročné zisťovania zastúpenia slovenských potravín na pulte maloobchodu zotrvávajú na úrovni približne 40 percent. Obchodné reťazce neprispievajú k podpore ekonomiky potravinárskeho priemyslu, ale cielene budujú vlastné obchodné značky potravín, ktoré v posledných rokoch tvoria približne štvrtinu zo všetkých vystavených potravín na pulte.
Záporné saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami bude za minulý rok atakovať hranicu dvoch miliárd eur. V rebríčku pomeru hrubej produkcie potravinárstva k HDP sa Slovensko nachádza na chvoste štátov EÚ. Horšie na tom sú už len Malta a Luxembursko, krajiny, ktoré nepovažujú poľnohospodárstvo a potravinárstvo za svoju prioritu. Dostatočne jasná je aj správa o potravinárstve sveta, ktorú zverejnil britský časopis The Economist. Slovensko so svojím 46. miestom výrazne zaostáva voči všetkým okolitým krajinám. Pre porovnanie, Česká republika sa umiestnila na 5. mieste.
Navyše celé odvetvie je z minulosti zaťažené finančnou stratou...
Presne tak, celý potravinársky priemysel trpí obrovským investičným dlhom, ktorý sa odhaduje vo výške jednej miliardy eur. Slovenský potravinársky spracovateľský priemysel preto potrebuje okrem vhodne nastavenej legislatívy vhodne a motivačne nastaviť financovanie odvetvia, vďaka čomu by sa zvýšila konkurencieschopnosť slovenských potravín na trhu EÚ a vďaka čomu by výrobcovia potravín vedeli vyrábať potraviny bez straty a to aj v období, keď Európa prechádza na novú Spoločnú poľnohospodársku politiku s výrazne zelenšou produkciou poľnohospodárskych komodít a potravín.
Zo spomínaného zákona sa vypustí povinné dodržiavanie podielu potravín vyrobených na Slovensku v letákoch, bude v nich však musieť byť percentuálny podiel slovenských výrobkov z celkovej ponuky. Vy ste v minulosti pred prijatím zákona, ktorý to nariadil, bojovali za zvyšovanie podielu potravín v letákoch. Čiže z tohto pohľadu nie ste spokojní. Čo táto zmena prinesie v praxi?
Téma podielu slovenských agropotravinárskych výrobkov na domácom trhu v obchodoch je veľmi dôležitá. Dlhodobo totiž osciluje podiel slovenských agropotravinárskych výrobkov v obchodných sieťach – vystavených na pultoch – na úrovni 40%. S týmto číslom slovenskí výrobcovia potravín nemôžu byť spokojní a ani nie sú. Na základe skúseností z minulosti, kedy zverejňovanie 50% podielu slovenských potravín v letákoch neprinieslo nejaký hmatateľný posun z hľadiska vyššieho predaja domácich potravín, sme tentokrát netrvali na tom, aby takáto povinnosť v letákoch bola zadefinovaná. Navyše je tu aj fakt, že orgány EÚ žiadali Slovensko, aby túto regulačnú časť vypustilo z legislatívy.
Chceli sme, aby sa do novely zákona dostalo označenie slovenskej potraviny priamo na pultoch obchodov, napríklad pri cenovke na pultoch. To by bolo veľmi čitateľné s vysokou informatívnou hodnotou o tom, pôvodom akú potravinu zákazník nakupuje.
História novely je pomerne komplikovaná. Návrh zákona prešiel dvomi pripomienkovými konaniami. V rámci prvého bolo uplatnených 70 pripomienok, z čoho 39 bolo zásadných. Rozpory boli odstránené, no podľa výsledkov rozporových konaní sa návrh zákona zmenil. Z toho dôvodu bol predložený na druhé pripomienkové konanie, v rámci ktorého bolo vznesených 100 pripomienok, z toho 61 zásadných.
Takéto legislatívne zmeny a doplnenia nie sú ničím výnimočným. My sme sa snažili, aby sme do legislatívneho procesu dostali pre nás najzásadnejšie body, o ktorých som už hovorila.
_jpg0a000002-6171-1569.jpg?v=109999)
Predaj potravín bude možný aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT). Proti tomu ste aktívne vystupovali, vadia vám sanitárne riziká a možné poškodenie mena výrobcu. Nakoniec je to teda aj tak realitou. Ako budete reagovať?
Reagujeme tak, že sme v rámci medzirezortného pripomienkového konania vzniesli zásadnú pripomienku k tomuto návrhu. Hlavným dôvodom sú sanitárne riziká - DMT je výrobcom stanovovaný v záujme garantovať bezpečnosť príslušnej potraviny a zachovanie jej kvalitatívnych výživových ukazovateľov. Výrobcovia potravín zásadne odmietajú niesť zodpovednosť za potraviny predávané po DMT a oprávnene sa obávajú možného ohrozenia dobrého obchodného mena v prípade predaja ich výrobkov po garantovanom DMT. Výrobca po odovzdaní potraviny predajcovi nemá možnosť ovplyvňovať riadenie rizika, pretože tovar je majetkom predajcu.
V prípade predaja takýchto potravín bude nutné ustanoviť osobitný právny režim, ktorým sa zodpovednosť za bezpečnosť takejto potraviny prenesie na predajcu. Nevyhnutnosťou bude aj osobitné a riadne označenie predajného miesta, kde budú spotrebitelia dostatočne informovaní o charaktere ponúkaných potravín a o tom, kto preberá zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť potraviny. Zásadnou požiadavkou SPPK je aj označenie obalu potraviny predávanej po DMT tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa. Na obale musí byť uvedená informácia, že sa jedná o potravinu po DMT, že výživová hodnota potraviny nemusí zodpovedať údajom uvedeným na obale potraviny a upozornenie na nevyhnutnosť konzumácie potraviny kúpenej po DMT v čo najkratšom čase.
Dátum minimálnej trvanlivosti je stanovovaný v záujme garantovať bezpečnosť príslušnej potraviny a zachovania výrobcom garantovaných kvalitatívnych ukazovateľov - vrátane výživovej hodnoty potraviny. Budete odporúčať verejnosti, aby takéto potraviny nekupovala?
Nie, takéto odporúčanie nemáme v úmysle. Budeme spotrebiteľov informovať, že vzhľadom na umožnenie predaja potravín po DMT sa môže zmeniť napríklad farba, vzhľad danej potraviny predávanej po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Teda že deklarácia pojmov na obale potraviny nemusí v konečnom výsledku zodpovedať skutočnosti.
Výrobcovia potravín zásadne odmietajú niesť zodpovednosť za potraviny predávané po dátume minimálnej trvanlivosti. Žiadali ste v prípade predaja takýchto potravín ustanoviť osobitný právny režim, ktorý by stanovoval zodpovednosť rizika za predaj takýchto potravín na predajcovi. Myslela naň novela? Kto tú zodpovednosť ponesie?
Zodpovednosť v návrhu zákona nesie predajca. Výrobcovia potravín trvali na tom, aby zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť potraviny predávanej po DMT naďalej znášal predajca, nie výrobca. Vzniesli sme k tomuto bodu aj zásadnú pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Potravina po uplynutí DMT nie je vlastníctvom výrobcu potraviny, ale predajcu potraviny. Predajca musí deklarovať bezpečnosť potraviny predávanej po DMT až do dátumu, ktorý uvedie na obale potraviny, dokedy sa potravinu po uplynutí DMT môže konzumovať. V žiadnom prípade za bezpečnosť potraviny po uplynutí DMT nemôže zodpovedať výrobca potraviny, ak zároveň nie je aj jej predajcom.
Predtým, ako sa potraviny po minimálnej spotrebe dostanú na pulty, však musia byť ponúknuté aspoň jednej charitatívnej organizácii. Nie je to už také zaobchádzanie s týmito produktami... s dešpektom?
Celý význam zmeny, aj odovzdávania potravín pre charitatívne organizácie, vychádza z princípu zmiernenia strát pri plytvaní potravinami. A toto je jeden z nástrojov, ako zmierniť plytvanie a využiť potraviny vhodným spôsobom legislatívne ošetrené tak, aby sa mohli pri zachovaní zdravotnej bezpečnosti ponúknuť charitatívnym organizáciám. Štatistiky hovoria, že len v EÚ sa ročne vyhodí do koša takmer 89 miliónov ton potravín. Slováci sa na týchto štatistikách podieľajú 35 až 168 kilogramami na osobu a rok.
Od nového roka musia obchody vykupovať nápojové obaly. Akú skúsenosť s tým napriek krátkemu času, sú to necelé dva týždne, máte?
Zatiaľ naši výrobcovia potravín, na ktorých sa táto zmena vzťahuje, nemajú negatívne odozvy, respektíve skúsenosti. Momentálne sa aj tak nachádzame v prechodnom období, keď výrobcovia a obchodníci dopredávajú staré obaly ešte bez označenia Z.
A kedy by sa zálohovanie mohlo rozbehnúť vo väčšom?
Odhadujeme, že prvé zálohované plastové obaly a plechovky ľudia začnú vo väčšom množstve odovzdávať do zberných automatov až v priebehu februára.
Potravinári i poľnohospodári doplatili na pandémiu rovnako ako tie najpostihnutejšie odvetvia, počuť je však o kultúre, o športovcoch a o výrobcoch potravín až tak nie...
Pre nás je podstatné, akým spôsobom štát zmierňuje následky súčasnej situácie – najmä vzhľadom na následky pandemických opatrení na celý segment výroby potravín. Zarážajúcou odpoveďou kompetentných na túto situáciu je mimoriadne nízka finančná podpora pre potravinárske podniky na zvládnutie covid situácie, nulová podpora potravinárskeho priemyslu v Pláne obnovy a odolnosti EÚ či v nedostatočnej výške navrhovaná finančná podpora potravinárskeho priemyslu v Strategickom pláne SPP na roky 2023 až 2027. Tá je len vo výške 75 miliónov eur na 5 rokov cez investičné projekty. Podpora potravinárskeho priemyslu cez aktuálne prezentované finančné nástroje bánk formou poskytnutia záruky na krytie investičných úverov nie je vhodne nastavená, pretože problém s finančnou insolventnosťou v sektore vôbec nevyrieši. Štát navyše prijíma ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré významne finančne zaťažujú sektor potravinárskej výroby na Slovensku.