Testujú podmorské Game of Thrones. Systém má pomôcť rybárom aj krehkým ekosystémom
Tím Francúzskeho výskumného ústavu pre využívanie morí (Ifremer) testuje v Loriente na severozápade Francúzska inteligentné vlečné siete, ktoré dokážu triediť ryby ešte pred ich vytiahnutím na palubu lode, a obmedziť tak vplyv rybolovu na morský ekosystém.
O projekte napísala agentúra AFP. "Vlečná sieť je ako veľký podberák. Zavesí sa za loď a niekoľko hodín sa ťahá, bez toho, aby ste v reálnom čase vedeli, čo sa do nej dostáva. Rybár tak nevie či je v sieti práve ten druh rýb, na ktorý sa zameriava, alebo nie," uviedol Julien Simon z laboratória pre technológie a biológiu rybolovu v Ifremer.
Ryby, ktoré nechcú, vypustia už v mori
Výskumný projekt nesie názov Game of Trawls, čo je slovná hračka evokujúca názov seriálového hitu Hra o tróny (Game of Thrones), a zároveň skratka použitých technológií, pričom trawl je práve vlečná rybárska sieť. Na projekte sa podieľa tiež Univerzita južného Bretónska a spoločnosť Marport, ktorá sa špecializuje na výkonné senzory.
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa každý rok 20 miliónov ton rýb, teda asi štvrtina celkového úlovku, vyhodí do mora alebo sa síce dovezie do prístavu, ale nevyužije sa. Podľa údajov Ifremer sa miera nevyužitých rýb a ďalších morských živočíchov líši podľa jednotlivých druhov. Zatiaľ čo pri sardinkách je to 22 percent, pri homároch severských je to 41 percent.
Lovné zariadenia sú stále dokonalejšie a tvary a veľkosť ôk sú prispôsobené veľkosti a tvaru loveného druhu. Úspešnosť triedenia ale i naďalej závisí na ochote rýb uniknúť a nie na rozhodnutí rybárov. "Ryby sa často vyhýbajú okám sietí, čo znamená, že nakoniec zostanú vo vnútri," vysvetľuje Simon a zdôrazňuje "efekt kŕdľa".
Inteligentná vlečná sieť je nástroj, ktorý pomôže rybárom s rozhodovaním, hovorí inžinier, ktorého projekt je založený na nedávnom technologickom pokroku v oblasti umelej inteligencie a senzorických sietí. Zariadenie vybavené kamerami, senzormi a vykonným analytickým softvérom informuje rybárov v reálnom čase o ulovených druhoch, ich veľkosti a početnosti.
"Nemám záujem mať ryby na palube a triediť ich, až keď sú mŕtve. Radšej ich triedim už na morskom dne," hovorí Éric Guygniec, šéf bretónskej spoločnosti Apak a partner projektu. S takýmto zariadením "vždy vieme, čo sa do siete dostane, aká je veľkosť rýb a aký je to druh. Pokiaľ nás daný druh nezaujíma, môžeme sieť otvoriť a ryby vypustiť," vysvetľuje.
Sieť má kamery a senzory
Okrem tohto inovatívneho zariadenia pre lov pelagických druhov, teda živočíchov, ktoré sú blízko hladiny, v Loriente testujú i vlečnú sieť pre lov druhov žijúcich pri dne. Vlečná sieť je rovnako vybavená kamerami a senzormi, cieľom zariadenia je ale v tomto prípade zabrániť poškodeniu morských ekosystémov. "V závislosti na prítomnosti alebo absencii požadovaných druhov sa vlečná sieť prepne do režimu lovu alebo letu, aby sa vyhla kontaktu a poškodeniu morského dna," vysvetľuje Simon pred prototypom ponoreným v nádrži, kde prúdiaca voda simuluje pohyb lode.
Rybári v dokoch sa však obávajú vysokých vstupných nákladov takéhoto zariadenia, hoci je inovatívne a prínosné. Práve tieto vlastnosti by mohli zaistiť, že by na ne vláda poskytovala dotácie. Na trh by sa šikovná rybárska sieť mohla dostať do roku 2025.
"Budeme si môcť kúpiť takúto vlečnú sieť natlačenú technológiami?" pýta sa rybár z Lorientu, ktorý si neprial uviesť svoje meno a dodáva, že nedávno musel dať svoju loď na predaj, pretože podmienky pre výkon profesie už boli neúnosné. "Samozrejme, že to bude niečo stáť," uznáva tiež Soazig Palmerová-Le Gallová, predsedníčka organizácie Rybári z Bretónska (Pêcheurs de Bretagne).