Imunita proti omikronu môže byť slabšia ako pri predchádzajúcich variantoch. Neznamená to však, že nie sme chránení
Nový variant omikron sa šíri veľkou rýchlosťou a ľudí preto zaujíma, či imunita z očkovania alebo z prekonania infekcie bude dostatočná na ochranu pred opakovanou infekciou, alebo aspoň pred rozvinutím vážneho ochorenia. Ak nám naša imunita poskytne dostatočnú ochranu, tak by preventívne opatrenia a posilňovacie dávky boli postačujúce na to, aby sa opäť nezaťažilo zdravotníctvo. Ak to tak však nie je, bude treba sprísniť opatrenia, keďže omikron sa šíri naozaj rýchlo a nahrádza deltu ako dominantný variant.
Prvotné pozorovania a štúdie naznačujú, že existujúca imunita sa s omikronom vysporiadava horšie, uvádza denník The Conversation. Vedci na tento výskum využili najrýchlejšie dostupné údaje, čím je množstvo protilátok, ktoré majú ľudia v krvi a ktorými sú schopní neutralizovať nový variant. Predbežné výsledky naznačujú, že omikron vie do určitej miery uniknúť neutralizačným protilátkam - zníženie neutralizácie u dvakrát zaočkovaných ľudí je desať a niekedy až štyridsať-násobné pri omikrone v porovnaní s delta variantom. Výskum tiež zistil, že u ľudí, ktorí dostali dve očkovania a koronavírusom sa napriek tomu nakazili, bola úroveň neutralizácie omikronu vyššia.
Napriek tomu, že to znie znepokojujúco, nejde o konečné závery. V predchádzajúcich štúdiách, ktoré sa zamerali na iné varianty vírusu, hladiny neutralizačných protilátok priamo súviseli s úrovňou ochrany – väčšia neutralizačná aktivita sa rovná lepšej ochrane. Avšak nižšie hladiny neutralizačných protilátok nemusia nevyhnutne znamenať, že ľudia sú vírusu úplne vystavení. Predošlé štúdie totiž taktiež zistili, že mnohí ľudia s nízkymi hladinami protilátok sa stále javia ako dostatočne chránení, najmä proti závažným ochoreniam. A to dokonca aj v prípade novších variantov, ako je delta.
Podľa profesorov genetickej epidemiológie Nicholasa Johna Timpsona a komparatívnej imunológie Micka Baileyho z Bristolskej univerzity je preto možné, že k podobným zisteniam dospejú vedci aj pri omikrone. Odborníci tvrdia, že je to tak preto, lebo neutralizačné protilátky, ktoré napádajú a ničia vírus, sú len jednou časťou našej imunitnej reakcie.
Existujú aj viažuce protilátky, ktoré sa naviažu na vírus alebo na infikované bunky a označia ich na zničenie pre iné imunitné bunky. Tiež máme T-lymfocyty a pamäťové B-lymfocyty, ktoré môžu priamo napadnúť vírus a vyprodukovať viac protilátok na boj proti nemu. Preto aj v prípadnej neprítomnosti či nedostatku neutralizačných protilátok môžu tieto ďalšie mechanizmy poskytnúť úroveň ochrany proti infekcii alebo symptomatickému ochoreniu. Môžu tak stále znížiť pravdepodobnosť, že omikron spôsobí vážne ochorenia a následne preťaží zdravotnícky systém.
Pomôže tretia posilňovacia dávka?
Dve najnovšie odborné správy naznačili, že tretia posilňovacia dávka očkovacej látky výrazne zvýši levely neutralizačných protilátok proti delta variantu a tiež dodali, že by mohli zvýšiť neutralizáciu aj pri omikrone. Jedna z týchto správ, od spoločnosti Pfizer, priamo spomenula, že posilňovacia dávka môže poskytnúť výrazné zvýšenie neutralizácie omikronu.
Problémom však je, že táto správa uviedla len súhrn výsledkov a neposkytla celý súbor použitých údajov, píše denník The Conversation. Bližšie preskúmanie toho, aké údaje sú dostupné pre takéto štúdie, odhaľuje, že znížená neutralizácia omikronu sa môže výrazne líšiť v jednotlivých prípadoch. Niektorí očkovaní a tí, čo prekonali ochorenie, lepšie neutralizujú omikron a iní zase nemajú takmer žiadne neutralizačné protilátky a to ani po posilňovacej dávke. Preto by bolo pre ostatných vedcov užitočnejšie, keby Pfizer zverejnil, aké dáta pre svoj výskum použil.
Budú teda ľudia po tretej dávke stále chránení proti omikronovej infekcii, alebo aspoň proti vážnemu ochoreniu? Bez ďalších štúdií je ešte ťažko odpovedať na túto otázku, keďže stále nevieme, do akej miery môžu iné mechanizmy imunitného systému poskytnúť želanú ochranu. Vieme však, že tieto ďalšie imunitné mechanizmy sa zameriavajú na rôzne časti koronavírusu mimo neutralizačných protilátok. A zatiaľ čo časť vírusu s názvom spike proteín, na ktorú sa zameriavajú neutralizačné protilátky, je silne mutovaná v omikronovom variante, iné časti, na ktoré sa zameriavajú ostatné mechanizmy, sa nezdajú byť výrazne ovplyvnené.
Môžeme teda dúfať, že ľudia s nízkymi hladinami neutralizačných protilátok, ktoré nemusia nevyhnutne stúpnuť ani po preočkovaní, budú chránení aspoň týmito ďalšími imunitnými mechanizmami, ktoré zostávajú do značnej miery neovplyvnené. To však nie je samozrejmosťou a na zodpovedanie týchto otázok potrebujeme ďalšie odborné štúdie.