Prišli o motiváciu, z domova sa stalo väzenie. Stredoškoláci opísali, čo všetko im covid vzal

TA3-kf
9.12.2021 14:00

Za posledné dva roky prišli toho slovenskí stredoškoláci naozaj o veľa. Prechod na dištančnú formu výučby, zrušenie mimoškolských aktivít a udalostí, ako sú venček alebo stužková, či dočasné zastavenie spoločenského života mali výrazný vplyv na ich duševné zdravie a pohodu. Porozprávali nám, čo bolo pre nich najťažšie a ako sa so situáciou vysporiadali.

Prišli o motiváciu, z domova sa stalo väzenie. Stredoškoláci opísali, čo všetko im covid vzal
Osobný archív respondentiek

Každý z nás v mladosti dúfal, že sa zavrie škola a budeme si môcť užiť predĺžené prázdniny a život bez starostí. Slovenským študentom sa za posledné dva roky tento "sen" niekoľkokrát vyplnil. Realita sa však zďaleka nepodobá idealizovaným predstavám a študenti dúfajú, že sa všetko vráti späť do normálu. Prechádzka vonku sa zmenila na Skype z postele, z ich izby sa stala školská trieda a z ich domovov, ktoré predtým slúžili ako miesto na relax a odpočinok, sa stalo väzenie. 

Pandémia koronavírusu nepochybne postihla všetkých slovenských občanov do jedného. Dá sa však povedať, že práve študenti stredných a vysokých škôl boli zasiahnutí najvýraznejšie, keďže im situácia ovplyvnila formatívne roky dospievania a prišli tak o mnohé skúsenosti a zážitky, ktoré my ostatní považujeme za samozrejmosť. S niekoľkými z nich sme sa preto porozprávali, aby sme zistili, ako túto situáciu zvládajú, čo bolo pre nich najťažšie a či sa našli aj nejaké pozitíva, ktoré im prechod na online výučbu priniesol. 

Chýba im motivácia a prichádzajú o zážitky

Od začiatku pandémie ubehli takmer dva roky, avšak pre školopovinných študentov zasahuje pandémia už do tretieho vyučovacieho roka. Ako opísala 18-ročná Vanessa, najťažší bol pre ňu prechod na dištančné štúdium. Podľa nej sa pri tejto forme nenaučila toľko, ako by sa naučila v škole za normálnych okolností. Gymnazistka Sára za najväčšiu stratu považuje to, že sa nevedela sústrediť na hodiny a nedokázala sa naplno venovať učeniu. 

“Bolo to, akoby sme boli stále vo väzení,” povedala 17-ročná tretiačka Sofia, ktorá študuje informačné technológie a informačné služby v cestovnom ruchu.“Veľmi ma mrzí, že naša generácia prichádza o zážitky, o spoznávanie nových ľudí, ale hlavne o vzdelanie. Nemohla som sa len tak zobrať a stretnúť sa s kamarátkami. Všetko je nadiktované a niekedy prestávam veriť, že budeme žiť ako predtým. Celé tieto mesiace sú naozaj psychicky náročné.”

“Mám pocit, že sme prišli o veľa zážitkov. Málo vecí ma v období, keď sme museli byť doma, potešilo. Bolo to stále iba to isté dookola. Ráno online hodiny, poobede písanie úloh a poznámok, večer spánok a na druhý deň zase od začiatku. Nemala som čas ani na čítanie kníh alebo pozeranie seriálov, nič ma nebavilo a bolo to naozaj nekonečné obdobie,” dodala 16-ročná žiačka strednej zdravotníckej školy Karin. 

Nie každý sa však na situáciu pozerá rovnako. Napriek tomu, že každý z respondentov opísal nedostatok motivácie na učenie, niektorí našli v tomto období aj pozitíva. Vanessa opísala, ako si užila to, že nemusela skoro vstávať, nebola v strese z vyučovacích hodín a mala viac voľného času na svoje záľuby. Sofia si užila čas strávený s rodinou a začala si vážiť všedné veci ako chodenie na nákupy či prechádzky po čerstvom vzduchu.

ČTK ČTK

Žiaci chcú chodiť do školy

Veľa ľudí si počas pandémie muselo zvyknúť na nový spôsob výučby či práce, keď po zobudení vytiahli svoje laptopy a začali na nich pracovať. Spálňa a obývačka sa stali kanceláriou, pre žiakov školskou triedou. Niektorým trvalo dlhšie, kým si na túto zmenu zvykli. 

"Na začiatku dištančnej výučby nemal každý študent doma k dispozícii počítač, na ktorom sa dali stiahnuť potrebné programy pre výučbu. Ovplyvnilo to tak priebeh hodín, keďže nikto nevedel, ako má táto forma fungovať a učitelia na ňu neboli adekvátne pripravení," povedala nám Vanessa. 17-ročná tretiačka Barbora takisto pocítila nedostatky v dištančnej forme, ktoré musí teraz dobiehať. O rok maturuje a preto by bola nerada, keby musela posledné stredoškolské chvíle stráviť za počítačom. 

Okrem študentiek informačných technológií, ktoré pre štúdium potrebujú rôzne programy, dištančná forma štúdia prerušila aj praktické cvičenia v laboratóriách. To bolo pre študentku zdravotníckej školy Karin naozaj náročné, keďže predstavovali veľkú časť jej kurikula. Kvalitu hodín taktiež ovplyvňovala rýchlosť internetu, vyučovanie bolo celkovo skrátené a učitelia veľakrát nestíhali doučiť, čo chceli. To sa pri prezenčnej forme nestáva.

Sáre, ktorá študuje na gymnáziu na Vazovovej, dištančné vyučovanie naopak vyhovovalo, keďže sa mohla hodín zúčastniť v pyžame a pokojne sa pri nich naraňajkovať. Napriek tomu tvrdí, že prezenčná forma je lepšia, keďže pri online výučbe sa dá ľahko podvádzať. “Na online hodinách na vás nikto nedáva pozor, či odpisujete, alebo si navzájom pomáhate. Samozrejme, záleží na konkrétnom žiakovi, ale povedzme si úprimne, kto by túto možnosť na získanie dobrej známky nevyužil?” 

Učitelia robia maximum

Ďalšia odpoveď, na ktorej sa všetci respondenti zhodli, bola tá, že učitelia to mali rovnako ťažké ako študenti a pre svojich žiakov aj napriek tomu robili maximum, boli nápomocní a snažili sa všetko dôkladne vysvetliť. Zo začiatku brali ohľad na zmenu a boli zhovievaví, keď išlo o dodržiavanie deadlinov. Učitelia sa so svojimi žiakmi snažili komunikovať aj napriek množstvu správ, ktoré im denne prišlo. Podľa 16-ročnej študentky Valentíny síce ako trieda nedostávali úľavy v rámci dodržiavania stanovených termínov, avšak bolo im často prizvukované, že kedykoľvek môžu žiaci požiadať o pomoc. Barbora dodala, že žiakom bola poskytnutá aj podpora školskej psychologičky, čo veľmi ocenila, keďže nie každý zvláda karanténu bez ťažkostí.  

Vzdelávanie v škole je nenahraditeľné

 Ako môže pandemická situácia ovplyvniť formatívne roky žiakov, najmä ak ich strávia v spoločenskej izolácii? "Vývinové potreby detí a dospievajúcich sa nedajú realizovať bez rovesníckej skupiny a interakcie. Tá sa za normálnych okolností odohráva najmä v škole. Nedokážu to bez pozorovania modelového správania, skúšania rôznych druhov interakcií, spätnej väzby v interakcii s rovesníkmi a dospelými a nedá sa to načítať ani online, lebo sú to biologické záležitosti, kde to bez živého kontaktu nefunguje," hovorí psychológ a riaditeľ IPčka - internetovej poradne pre mladých ľudí - Marek Madro.

Podľa odborníka hľadanie vlastnej identity, sociálno-emocionálne či sexuálne dozrievanie jednoducho bez živej interakcie nejde. Môže to viesť k emocionálnym poruchám alebo môžu mať žiaci problém pri návrate do "normálneho života". "Deti a tínedžeri na rozdiel od dospelých nemajú dostatok mechanizmov na zvládanie strachu a úzkosti. Vývinovo ich nemali možnosť získať. Pravidelný kontakt s inými rovesníkmi a dospelými sú únikové dvere, bezpečnostný ventil a nádej. V IPčku sme zaznamenali 35-percentný nárast depresívnych symptómov (nechutenstvo, únava, zhoršená pamäť, poruchy spánku, strata chuti radovať sa, prežívanie výčitiek). Škola a vzdelávanie je pre deti a mladých ľudí determinujúcou vývinovou činnosťou pre daný vek. Dáva zmysel ich každodennosti a dáva zmysel ich bytiu." 

Preto podľa neho prezenčné vzdelávanie s osobným kontaktom nenahradí žiadna online aplikácia a to aj napriek tomu, že pre mladých ľudí je online prostredie prirodzeným priestorom. "Dištančné vzdelávanie nemôže a nenahradí vzdelávanie v škole. Prerušenie vzdelávania s osobným kontaktom je nepredstaviteľným zásahom do života. Bude veľmi ťažké vrátiť sa, ale verím a mám nádej, že im v tom pomôžeme, aby sa mohli rozvíjať. Pevne verím, že sa zbavia nálepky, ktorú im táto doba dala, a aj napriek tomu, čo zažili, budú mať možnosť ukázať svoj potenciál," uzavrel Marek Madro.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok