Covid berie životy a skúša zdravotníctvo. Čo sa nám však v boji s koronavírusom podarilo?
Americký mikrobiológ a špecialista na infekčné choroby Eric J. Rubin sa rozprával s odborníkom na infekčné choroby, doktorom Lindseym R. Badenom, a profesorom medicíny Stephenom Morisseyom o tom, čo všetko sa nám v boji proti pandémii koronavírusu podarilo úspešne dosiahnuť.
Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 naďalej zostáva najdiskutovanejšou témou súčasnosti a najvýraznejšou hrozbou v oblasti verejného zdravia. To, čo lekári a vedci potrebujú vedieť o prenose, diagnostike a liečbe tohto ochorenia, je súčasťou prebiehajúcich diskusií a aktualizácií založených na najnovších vedeckých poznatkoch. Odborníci a editori z časopisu The New England Journal of Medicine sa tentokrát stretli, aby sa na pandémiu koronavírusu pozreli z inej strany. V spoločnom rozhovore diskutujú o sérii úspechov, ktoré sa nám ako spoločnosti podarili v boji proti pandémii dosiahnuť.
Rýchla mobilizácia so skorými výsledkami
Mikrobiológ Eric J. Rubin ako prvé vyzdvihol tempo, vďaka ktorému sa podarilo dostať vakcíny z laboratória do zdravotníckych stredísk po celom svete. Podľa neho bolo úžasné pozorovať vývoj vakcín a efektívnu prácu tých najlepších odborníkov a vedcov z rôznych oblastí sveta od Číny, cez Ameriku, až po Európu. Ich snaha bola podčiarknutá rozsiahlymi klinickými testovaniami a štúdiom na dobrovoľníkoch, ktorí na seba prebrali riziká. Vďaka nim bolo preto možné vylepšiť prvotné nedostatky a zaručiť bezpečnosť vakcín. Prostredníctvom vedeckého výskumu na získaných dátach sa tiež postupne vylepšovala účinnosť vakcín a učili sa nové poznatky o víruse.
Na začiatku sa nedalo s určitosťou povedať, či sa proti vírusu dokáže vyvinúť vakcína alebo účinné antivirotiká a preto mobilizácia finančných zdrojov a viera v schopnosti vedcov bola nevyhnutná. Odborníci v krátkom čase prešli z diskusie o individuálnych skúsenostiach pacientov s voľnopredajnými liekmi, cez systematické štúdium priebehu infekcie, až po obrovskú prepojenú sieť vedomostí, ktorá sa vytvorila neuveriteľne rýchlo. Napriek trochu frustrujúcemu tempu celkovej zaočkovanosti populácie bolo podľa Rubina fascinujúce vidieť, ako sa v priebehu jedného roka dokázali vakcíny dostať k stovkám miliónom ľudí.
Obeta zdravotníckeho personálu
Začiatkom roka 2020 sme sa prvýkrát dopočuli o víruse s názvom SARS-CoV-2 a hneď na to sme mohli pozorovať, akú skazu toto ochorenie spôsobilo v Číne, neskôr v Taliansku, až sa rozšírilo do krajín celého sveta. Zdravotníci sa museli popasovať s neznámym patogénom, ktorého prenosu ešte poriadne nerozumeli. Napriek vedomostnému deficitu však boli nemocnice preplnené a preťažené. Zdravotníci sa starali o vážne chorých a zomierajúcich pacientov a pri tejto vyťaženosti museli chrániť svoje vlastné zdravie a zdravie svojich najbližších. Niektorí zdravotnící boli počas služby osočovaní a napádaní, pretože museli spraviť veľa rozhodnutí, s ktorými niektorí občania nesúhlasili. Napriek tomu si mnohí z nich zachovali chladnú hlavu a situáciu zvládli tak, aby zachránili čo najviac životov.
Efektívne opatrenia niektorých krajín
Reakcia na šírenie vírusu v jednotlivých krajinách bola nerovnomerná. Sú krajiny, ktoré utrpeli vážne straty na životoch a museli sa popasovať s preťaženým zdravotníctvom. Vyskytli sa však aj úspešné prípady, kedy sa krajinám podarilo zaviesť opatrenia, ktoré zmiernili rýchlosť šírenia vírusu. Drastické rozhodnutia ako obmedzenie pohybu alebo zákaz chodenia na pracoviská či do škôl mali síce veľký vplyv na každodenný život a ekonomiku, avšak takisto dopomohli k záchrane ľudských životov. Niektorým krajinám pomohla geografia - jednoduchšie bolo takéto opatrenia zaviesť na Novom Zélande, v Austrálii či na Islande. Iné krajiny, ako Singapur či Taiwan, však aj napriek svojmu umiestneniu úspešne rozhodli o otázkach verejného zdravia a podarilo sa im motivovať svoje obyvateľstvo k tomu, aby rešpektovalo a dodržiavalo preventívne opatrenia.
Jedným z ponaučení tejto pandémie bolo aj to, ako vyspelejšia technológia v oblasti cestovania prispela k rýchlemu šíreniu vírusu, čo by pred približne 200 rokmi nepredstavovalo problém. Otázkou teda ostáva, akým spôsobom treba posilniť infraštruktúru na to, aby neprispievala k šíreniu vírusu. Toto viedlo k zavedeniu rôznych procedúr a opatrení, akým je napríklad masívne testovanie. Napriek tomu, že sa podarilo vyvinúť účinné nástroje na spomalenie šírenia infekcie, treba sa stále vzdelávať v tom, ako ich čo najefektívnejšie využiť.
Sprostredkovanie vakcín pre chudobnejšie krajiny
Po tom, čo sa vyvinuli účinné vakcíny proti koronavírusu, bolo zrejmé, že sa budú musieť dostať do všetkých krajín a komunít, aby mali čo najväčší účinok. Napriek tomu, že v tomto smere stále ostáva veľa práce, podľa odborníkov sme na správnej ceste. Globálna spoločnosť sa preto snaží robiť maximum, aby vakcíny boli k dispozícii pre každého, kto z nich môže mať úžitok. Napríklad niektoré komunity v afrických krajinách boli vírusom nerovnomerne postihnuté a utrpeli veľa strát na životoch. Doručenie vakcín do týchto zraniteľných komunít bolo preto obrovským úspechom v celosvetovom boji proti koronavírusu. Koronavírus teda poukázal aj na veľké nedostatky v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti a Rubin preto dúfa, že táto lekcia zaručí, že aj v budúcnosti sa bude takýmto komunitám lepšie poskytovať zdravotná starostlivosť.
Sprostredkovanie vakcín do chudobnejších krajín však nie je len morálnou nevyhnutnosťou, ale tiež je to životne dôležité opatrenie v rámci ochrany verejného zdravia, keďže tieto komunity sú často ohniskami vzniku nových nebezpečných variantov. Pandémia teda podnietila ľudí na koordinované globálne úsilie, ktoré motivovalo aj výrobcov vakcín na zabezpečenie dostatočného množstva produktov. Súčasťou riešenia je preto nielen zistiť, aká látka či vakcína funguje najefektívnejšie, ale takisto zabezpečiť výrobnú kapacitu. Ako spoločnosť preto musíme rozmýšľať aj o ekonomickej stránke pandémie a spôsoboch, akým zabezpečiť vakcíny všade, kde je ich potreba. Preto treba vyvinúť tie správne modely, ktoré túto úlohu pomôžu uskutočniť.