Kolektívna imunita nie je riešením. Odborníci diskutujú o stratégiách na ukončenie pandémie

Po takmer dvoch rokoch od začiatku pandémie koronavírusu sa toho zmenilo naozaj veľa. Okrem neustále meniacich sa opatrení, nariadení či odporúčaní sa menili aj stratégie, akými sa odborníci snažili infekciu liečiť alebo eliminovať. V najnovšom rozhovore zverejnenom na stránke medicínskeho žurnálu The New England Journal of Medicine, traja špecialisti na liečbu infekčných chorôb diskutovali o najefektívnejších stratégiách na boj s koronavírusom. Vyjadrili sa tiež k tomu, kedy predpokladajú koniec tejto výnimočnej situácie.

Potrebujeme viac informácií o šírení infekcie

S novými mutáciami vírusu a neustále meniacou sa situáciou je ťažké stanoviť, akú dlhú dobu potrvá, kým budeme mať dostatočne veľa informácií na zastavenie šírenia infekcie. Vedci v prvom rade potrebujú viac dát a času na to, aby zistili, ako sa naša imunita postupne voči vírusu zachová. S pomerne krátkym časom, odkedy sa začali ľudia proti koronavírusu očkovať alebo ho prekonali, je ťažké predpovedať reakciu nášho imunitného systému voči vírusu a či ochrana pred ním zosilnie, zoslabne, alebo sa časom stabilizuje. Napriek tomu sa odborníci zhodujú, že akútnosť situácie si vyžaduje, aby sa pracovalo s informáciami, ktoré majú momentálne k dispozícii.

Je odpoveďou kolektívna imunita?

Na začiatku pandémie sme toho počúvali o kolektívnej imunite naozaj veľa, momentálne sa však táto stratégia dostala do úzadia. Podstatou kolektívnej imunity je to, že veľká časť populácie sa musí stať voči infekcii imúnnou. Ešte stále je však predmetom debaty, o akom čísle imúnnej populácie sa bavíme, aby bola táto stratégia skutočne realitou. Taktiež musí imunita pretrvávať, čo predstavuje problém, keďže momentálne nemôžeme s určitosťou povedať, akú dlhú dobu sme po prekonaní choroby voči infekcii imúnni a už vôbec nie to, či sme proti nej plne chránení. Spoliehať sa na dostatok infekcií na získanie kolektívnej imunity preto nemusí fungovať, najmä ak sa objavujú nové varianty. 

Mnohí špecialisti sa zaoberali otázkou, či je lepšie snažiť sa dostať vírus pod kontrolu, alebo nie a získať kolektívnu imunitu voči infekcii. Problémom s druhou možnosťou nie je však len to, že veľa ľudí sa nakazí a zomrie, ale aj to, že zvyšujeme šance na množenie vírusu a dávame priestor možnosti vzniku nových mutácií. Niektoré z nových variant môžu z dlhodobého hľadiska spôsobiť ešte väčšie problémy. Preto je najdôležitejšie, aby sa vírus dostal pod kontrolu a aby sa zabránilo vzniku mutácie, ktorá by mohla byť oveľa ničivejšia. Kolektívna imunita je preto podľa diskutujúcich odborníkov v tomto rozhovore tou najmenej spoľahlivou stratégiou, ako s pandémiou skoncovať. 

SITA/Diana Černáková

Liečba infekcie ako stratégia?

Podľa odborníka na infekčné choroby Lindseyho Badena liečba infekcie môže zmierniť závažnosť ochorenia, avšak momentálne neexistuje žiadna magická tabletka, ktorá podstatne zníži riziko vzniku závažného ochorenia. Dodal však, že sa v laboratóriach testuje niekoľko liekov, ktoré majú v tomto smere veľký potenciál. Ak sa potvrdia, môžu mať veľký vplyv na závažnosť ochorenia, ale je nepravdepodobné, že výrazne ovplyvnia prenos infekcie. Lieky teda môžu byť užitočným spôsobom na zmierňovanie choroby, avšak nie sú podľa neho stratégiou, ako zastaviť koronavírusovú pandémiu. 

Preventívne opatrenia a testovanie

Všetci traja špecialisti sa v rozhovore zhodujú, že preventívne opatrenia ako nosenie ochranných rúšok fungujú a sú účinným spôsobom ako zabrániť prenosu infekcie. Problémom v tomto prípade je však vzdor ľudí voči týmto opatreniam a preto si odborníci nemyslia, že by mali z dlhodobého hľadiska obrovský vplyv na ukončenie epidémie. Sú však efektívnym spôsobom, akým môžeme kontrolovať či znížiť riziko prenosu infekcie. To isté platí aj pre opakované testovanie, ktoré sa ukázalo ako účinný spôsob prevencie šírenia infekcie pre mnohé komunity a pracoviská, ktoré potom mohli znovu pokračovať vo svojej každodennej činnosti. 

Očkovanie je našou najlepšou nádejou

V tomto bode pandémie sú vakcíny najdôležitejším a najefektívnejším nástrojom na kontrolu šírenia vírusu. Očkovanie totiž predstavuje formu ochrany proti nakazeniu aj vtedy, keď nedodržiavate iné preventívne opatrenia. Nejde samozrejme o stopercentnú ochranu pred nakazením, avšak dostupné informácie a štatistiky svedčia o tom, že sú účinným spôsobom ako zabrániť závažnému ochoreniu a ťažkému priebehu infekcie. Samozrejme, aj v tomto prípade sa nájdu nedostatky a ani tento spôsob ochrany nie je dokonalý. V prípade, že sa objavia nové varianty koronavírusu, môže sa stať, že vakcíny voči nim nebudú účinné a bude treba vyvinúť nové, alebo sa budú musieť dať ľudia preočkovať. 

Ďalším závažným problémom s vakcínami je ten, že je ťažké ich k ľuďom vôbec dostať. Na jednej strane niektorí ľudia váhajú, či sa dajú zaočkovať. Na druhej strane však ide o to, že väčšina ľudí na svete k nim prístup nemá a ak má táto stratégia fungovať, musia sa dostať k čo najväčšej časti populácie. Nechránené populácie sú totiž ohniskom vzniku nových variantov a vírus sa tak neprestane šíriť. Ak nie sme schopní vírus a jeho replikáciu kontrolovať, tak vytvárame inkubátory na produkciu nových variantov. Preto je naozaj dôležité dostať vakcíny do celého sveta. Nielen z altruistických dôvodov, že ochránia čo najväčšie množstvo ľudí, ale aj preto, že chránia nás, uzatvára Rubin.