Nezaočkovaní si chybu uvedomujú, hovorí Kulkovský. Stačilo málo, aby sme neboli na pokraji kolapsu

Nezaočkovaní si chybu uvedomujú, hovorí Kulkovský. Stačilo málo, aby sme neboli na pokraji kolapsu
Zdroj foto: Facebook.com/Milan Kulkovsky blog
Lapajú po dychu, dusia sa, prosia o pomoc. V ich pohľadoch je strach zo smrti. Primár Milan Kulkovský z považskobystrickej nemocnice hovorí, že stačilo málo a neboli by sme na pokraji totálneho kolapsu. Nezaočkovaní pacienti vedia, že urobili chybu, no niektorí zostanú tvrdohlaví aj tesne pred smrťou. Čo sa deje pred napojením na ventiláciu, a ako po nej vyzerajú pľúca, prezradil v rozhovore.

"Predstavte si, že by murárom každý večer niekto zbúral múry, ktoré vybudovali počas dňa, a každé ráno by museli začať od začiatku. Frustrovalo by ich to. Niektorí by sa na to vykašľali a odišli by stavať inde. Pár bláznov by zostalo a robili by dovtedy, kým by ich to úplne nevyčerpalo. A takto sa cítime," hovorí Kulkovský o nálade medzi zdravotníkmi.

Pomohla by podľa vás odmietačom vakcíny návšteva covid oddelenia?

Niektorým z nich by možno pomohla, no Covid oddelenia nie sú zoologické záhrady, ktoré by mali okrem iného slúžiť pre vzdelávanie svojich návštevníkov. Normálne zmýšľajúci jedinec by mal pochopiť závažnosť situácie aj na základe bežne dostupných informácií. Iste, aj ja často bojujem sám so sebou, keď časť môjho JA by najradšej chytila niektorých mudrlantov zo sociálnych sietí za ucho, a priviedla ich kľudne bez rúška na Covid oddelenie medzi zomierajúcich pacientov. To ale nie je riešenie.

Aká je aktuálne medzi zdravotníkmi nálada?

Veľmi zlá. Predstavte si, že by murárom každý večer niekto zbúral múry, ktoré vybudovali počas dňa, a každé ráno by museli začať od začiatku. Frustrovalo by ich to. Niektorí by sa na to vykašľali a odišli by stavať inde. Pár bláznov by zostalo a robili by dovtedy, kým by ich to úplne nevyčerpalo. A takto sa cítime. Stačilo málo a neboli by sme na pokraji totálneho kolapsu. Stačilo, aby ľudia verili odborníkom, lekárom a vedcom.

Ak by sme si predstavili krajný scenár, čo by znamenala v slovenských reáliách a v súvislosti s covidom humanitárna kríza?

Úprimne, nechcem si to ani predstaviť, a nechcem ľudí ani strašiť. Sú dosť vystrašení už teraz. A keď sme pri tejto téme. Nie je hrozné, že vôbec hovoríme na Slovensku o hrozbe humanitárnej krízy? V 21. storočí, civilizovanom svete, v strede Európy. V krajine, ktorá je členom Eúropskej únie, NATO. V krajine, kde deti chodia do školy. V krajine, ktorá má pomaly v každom meste vysokú školu. V krajine, kde si každý potrpí na to, ako ho vníma okolie. V dôsledku nepochopenia závažnosti situácie budeme prosiť našich susedov, aby nám pomohli s pacientami.

Primár Milan Kulkovský vedie interné oddelenie v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici. Spoločne s herečkou Kristínou Tormovou rozbehol kampaň #spolupracapreslovensko, v rámci ktorej známe osobnosti a influenceri motivujú ľudí k očkovaniu proti covidu. Na svojich sociálnych sieťach sa pravidelne vyjadruje k epidemiologickej situácii a svojimi príspevkami sa snaží vzdelávať ľudí.

Aké dýchacie problémy majú pacienti, ktorí sa dostanú na covidové oddelenie? Ako vyzerá ich dýchanie pred tým, než ich pripojíte na ventiláciu?

Väčšina pacientov ťažko a rýchlo dýcha. Nie sú schopní vykonať akýkoľvek pohyb, zadýchajú sa už v pokoji. Musia vynaložiť obrovské úsilie na to, aby nám odpovedali na otázky aspoň jednoslovne. Lapajú po dychu, dusia sa. Prosia o pomoc. V ich pohľadoch vidíte obrovský strach, strach zo smrti, angor mortis.

Prečo musia pacientov, ktorých pripoja na pľúcnu ventiláciu uspať? Čo by cítil pacient pripojený na ventiláciu bez anestézy?

Umelá pľúcna ventilácia je pre telo neprirodzená. Tomu, že mechanicky “tlačíme” vzduch do pľúc a nafukujeme ich, sa pacient bráni tak, že má snahu o spontánny výdych. Inštinktívne sa teda bráni. Preto je potrebné uvedenie do umelého spánku. Naviac je tak telo pacienta relaxované, čo umožňuje lepšiu manipuláciu s ním, a v neposlednom rade si organizmus umelo navodeným spánkom aj oddýchne. Napojenie na UPV je ale krajnou možnosťou. Žiaľ, na rozdiel od druhej vlny, v tejto je pri delte priebeh ochorenia Covid-19 agresívnejší a prognóza pacientov horšia.

Ako sa robí intubovanie - čo konkrétne sa pacientovi zavedie do tela?

Intubáciu pacienta vykonávajú anesteziológovia. Nerád by som sa vyjadroval do detailu o niečom, v čom nie som špecialista. Preto aspoň v jednoduchosti. Pri intubácii je pacient v bezvedomí alebo v celkovej anestéze. Lekár pomocou špeciálneho nástroja, laryngoskopu, zavedie kanylu do štrbiny medzi hlasivkami. Následne túto kanylu prepojí s prístrojom, ktorý zabezpečuje umelú pľúcnu ventiláciu. Lekár musí na tomto prístroji nastaviť množstvo parametrov, individuálne pre daného pacienta. 

Často vidieť na fotografiách z covid oddelení pacientov, ktorí ležia nahí a naboku. Prečo sa musia takto polohovať?

Polohovanie je dôležitou súčasťou manažmentu ventilovaného pacienta. A nie len tých, ktorí sú napojení na UPV. Polohovať sa snažíme aj pacientov, ktorí sú napojení na neinvazívnu ventiláciu (HFNO) a sú teda pri vedomí. Polohovanie je prevenciou kolapsu alebo nevzdušnosti časti pľúc, čo odborne nazývame atelektázou. Tiež optimalizuje ventiláciu a predchádza tlakovému poškodeniu alveol, malých pľúcnych “mechúrikov”. Základnými pozíciami u ventilovaného pacienta sú polohy na boku a poloha na bruchu. Polohovanie teda zlepšuje prognózu pacienta.

Ako vyzerajú pľúca po odpojení z ventilácie, ak pacient prežije? Dá sa to pripodobniť napríklad k pľúcam dlhoročného fajčiara?

Neporovnával by som ich k pľúcam dlhoročného fajčiara, keďže je tam iný mechanizmus ich poškodenia. Aj keď pacienti po UPV prežijú, mnohí z nich majú ťažko a nezvratne poškodené pľúca. Hovoríme o pľúcnej fibróze. Dochádza pri nej v pozápalovo zničených pľúcach k zhrubnutiu tkaniva, jeho zjazvovateniu, strate elasticity a zhoršeniu poddajnosti. Výsledkom je skomplikovanie výmeny dýchacích plynov v pľúcach. Pacienti zostávajú dlhodobo závislí na kyslíkovej terapii aj v domácom prostredí, sú invalidizovaní. Vyliečiť fibrózu nie je možné, možné je zmierniť len jej prejavy a predĺžiť život pacienta, v niektorých prípadoch si vyžaduje až transplantáciu pľúc. Tú na Slovensku nevykonávame.

Zlyhávajú v tomto stave pacientom aj iné orgány? Na aké ďalšie prístroje a prečo sú potom napojení?

U pacientov v kritickom stave často dochádza v dôsledku šoku k rozvoju multiorgánového zlyhávania. Okrem UPV je potrebná medikamentózna podpora kardiovaskulárneho systému, podávajú sa lieky na zvyšovanie krvného tlaku. Pri zlyhaní obličiek sú pacienti dialyzovaní. Po prebudení z umelého spánku je vždy otázkou, či a v akom rozsahu došlo k rozvoju neurologického deficitu. Teda, či sa pacient vôbec prebudí a nezostane v kóme, prípadne, ak sa prebudí, či bude taký, ako bol predtým. 

Čo všetko dokáže pacient urobiť sám bez pomoci personálu, ak je pripojený "na kyslík"?

Ak je pripojený len na “obyčajný” kyslík a nie je výrazne dýchavičný, môže vykonať základné úkony. Teda najesť sa, umyť sa, vykonať základné potreby. Po zlepšení stavu, keď už nie je závislý od nepretržitého podávania kyslíka, sa môže aj prejsť. Takých pacientov už ale prepúšťame.

Aký rozdiel je medzi pacientmi druhej a tretej vlny z vášho pozorovania?

Priebeh ochorenia je teraz oveľa agresívnejší. Pacienti rýchlejšie končia na neinvazívnej ventilácii, prípadne na UPV. Ak už potrebujú napojenie na UPV, je ich prognóza horšia. Výrazný rozdiel je tiež v zložení pacientov. Priemerný vek je nižší. V druhej vlne boli pacienti vo veku 30-40 rokov raritní, teraz ich je veľmi veľa a vo veľmi zlom stave. Zásadný rozdiel je pravdaže v tom, že v mladších vekových kategóriách sú prakticky všetci neočkovaní. Ak máme očkovaných, drvivá väčšina z nich dostala druhú dávku ešte na jar a sú to starší, ťažko polymorbídni pacienti. Existujú pravdaže aj výnimky.

Vo veľkej miere sa ľudia nechcú dať zaočkovať proti covidu, lebo uverili hoaxom a dezinformáciám. Aké sú z vášho pozorovania najčastejšie výhovorky ľudí, pre ktoré odmietajú vakcínu? Pýtate sa ako lekár na dôvody, pre ktoré pacienti očkovanie odmietajú?

Pacientov, ktorí u nás ležia na Covid oddelení, sa nepýtam na dôvody, prečo sa nedali zaočkovať. Je to pre mňa z pohľadu ich liečby nepodstatná informácia a nepovažujem za vhodné zbytočne ich stresovať ešte aj mojimi výčitkami. Veľmi dobre si uvedomujú, že urobili chybu. Niektorí to priznajú a niektorí zostanú tvrdohlaví aj tesne pred smrťou. Mnohí boli zneistení tým, že sa ku konšpirátorom a šíriteľom hoaxov pridali aj naši kolegovia, lekári a sestry. Nevedeli, komu veriť. Z môjho pohľadu lekár, ktorý je antivaxer, ide v súčasnosti proti podstate modernej medicíny, teda medicíny založenej na dôkazoch.

Slováci radi veria mýtom a legendám. Dnes sa k nim pridali hoaxy a konšpirácie. Problémom je, že sa z medicínskeho problému stal problém politický. Politici, ktorí nie sú schopní ponúknuť svojim voličom rozumné riešenia a racionálny program, vsadili na víťaznú kartu - prácu s pudmi a emóciami. Veľmi dobre si uvedomujú, že aj to je cesta k úspechu a percentám, ktoré im prinesú milióny eur a pohladenie ich ega.

Ste za povinné očkovanie proti covidu?

Z pohľadu odborníka som za povinné očkovanie rizikových skupín obyvateľstva, teda starších občanov a tiež pracovníkov v kritickej infraštruktúre, vrátane zdravotníkov. Na druhej strane si ale veľmi dobre uvedomujem, v akej krajine žijem, a aký postoj majú moji spoluobčania k tomu, čo je povinné. Rovnako tak si neviem predstaviť spôsob, akým by štát povinné očkovanie zabezpečil a odkontroloval. Dnes nie sme schopní poradiť si s oveľa jednoduchšími problémami. Ak sa nedokážeme zhodnúť na krátko trvajúcom lockdowne, len ťažko nájdeme politickú vôľu presadiť povinné očkovanie.

Najnovšie k téme: KORONAVÍRUS

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá