Únia zamestnávateľov odporúča nastaviť konkrétny počet domácich a zahraničných študentov vysokých škôl
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov chcú do diskusie k návrhu novely vysokoškolského zákona prispieť, a preto prichádzajú s návrhmi, ako posunúť slovenské vysoké školstvo vpred a kvalitatívne ho priblížiť na úroveň vyspelých krajín. Uviedol to počas štvrtkovej tlačovej konferencie prvý viceprezident RÚZ Mário Lelovský.
Vyše 50 percent absolventov slovenských vysokých škôl sa v súčasnosti nemôže uplatniť v odbore, ktorý vyštudovali a ani v príbuznom odbore. Údaje Eurostatu ukazujú, že Slovensko je v rámci EÚ krajinou, v ktorej za posledné roky najviac vzrástla prekvalifikovanosť. "Vo svetových rebríčkoch stagnujeme, počtom úspešných vysokoškolských inštitúcií nás predbiehajú všetky porovnateľné krajiny. Ročne zo Slovenska odíde takmer 18 percent najšikovnejších študentov, výsledky PISA dokazujú, že v kompetenciách slovenských absolventov je naša krajina podpriemerná," povedal Lelovský s tým, že aj tieto merateľné ukazovatele nás v oblasti vzdelávania radia na chvost EÚ a podpriemeru krajín OECD.
Impulz od ministerstva školstva
RÚZ víta, že po rokoch stagnácie prišiel od ministerstva školstva impulz v podobe návrhu novely vysokoškolského zákona. "Je v záujme domácich zamestnávateľov, aby šikovných ľudí udržali na Slovensku a zamestnávali ľudí s kvalitným vzdelávaním. Preto prišla iniciatíva v legislatíve, ktorá to má podporiť," vysvetlil Lelovský. Poukázal na to, že vysoké školy si chránia svoju autonómiu, a preto s navrhovanou novelou zákona nesúhlasia.
Zamestnávatelia združení v RÚZ vypracovali k návrhu novely vysokoškolského zákona konkrétne návrhy a paragrafové znenie pripomienok. Okrem povinnosti, aby vysoké školy vo svojom poslaní reflektovali svoju vzdelávaciu a výskumnú úlohu, ktorá reaguje na potreby spoločnosti, požadujú zaviesť povinnosť prijímacích skríningových testov pre vstup na všetky vysoké školy a úpravy týkajúce sa navrhovaného zavedenia výkonnostných zmlúv.
Evidencia voľby akademických funkcionárov
Zároveň súhlasia s posilnením riadenia vysokých škôl na spoločenské potreby cez zastúpenie externých osobností a právomocí správnych rád, ako ich ministerstvo školstva v novele navrhuje. Odmietajú tézu o politizácii riadenia vysokých škôl. Zmeniť by sa mal podľa nich aj systém riadenia vysokých škôl, ktorý by zaviedol voľby akademických funkcionárov, presadenie skúsených manažérov do riadiacich funkcií, zavedenie priamej zodpovednosti rektora, prípadne dekana. "Odporúčame tiež nastaviť vysoké školy na konkrétne počty domácich a zahraničných študentov, optimalizovať počet a veľkosť fakúlt rovnakého zamerania, ako aj nákladov na štúdium jednotlivých študijných programov a profesionálne audity," uzavrel Lelovský.