Deti šťasteny sú pre pôrodníka vzácnosťou, hovorí Kaščák. Kedysi sa s nimi spájali povery

Zriedkavý úkaz a vzácnosť pre pôrodníka. Novorodenci, ktorí prídu na svet v neporušenom plodovom obale, sú raritou. Hovorí sa im deti šťasteny. V minulosti sa s nimi spájali povery a predpovedala sa im veľká budúcnosť. Ako uviedol prednosta a primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Trenčíne Peter Kaščák, počas svojej praxe sa s touto kuriozitou už stretol.

Deti šťasteny sú pre pôrodníka vzácnosťou, hovorí Kaščák. Kedysi sa s nimi spájali povery
Foto: TASR/AP (ilustračné)

Ak ste ešte o deťoch šťasteny nepočuli, niet sa čomu čudovať. Ako uviedli na svojom webe záchranári z českého Juhomoravského kraja, podľa odborníkov sa v neporušenom plodovom obale narodí jedno dieťa z 80-tisíc. Je to rarita. Pre TA3 to potvrdil aj primár trenčianskej pôrodnice Peter Kaščák, ktorý s takýmto pôrodom už skúsenosť má. Ako uviedol, ide o zriedkavý jav. Stretne sa s ním však každý pôrodník, ktorý bude dostatočne dlho pracovať na pôrodnej sále.

Rodia sa tak skôr "predčasniatka"

Nedávno sa s takýmto pôrodom stretli záchranári v Českej republike. Na konci októbra sa "vo vajíčku" narodil Oliver zo Znojma. Ako uviedla Zdravotná záchranná služba Juhomoravského kraja, novorodenec ich prekvapil hneď dvakrát. Najskôr nečakaným príchodom na svet, pre ktorý ho matka porodila doma, a druhý raz, keď zistili, že sa narodil v neporušenom vaku blán.

Ak pôrodník zistí, že sa dieťa narodilo vo vaku, môže podľa Kaščáka pôrodné asistentky či partnera ešte pred rozrušením plodových obalov na túto vzácnosť upozorniť. Vo vaku sa rodia skôr predčasne narodené deti, životospráva matky počas tehotenstva na jav vplyv nemá.

O deťoch šťasteny sa hovorí aj vtedy, ak sa narodia len s časťou plodových obalov. Rodičia sa o zdravie dieťaťa pri odstraňovaní jeho zvyškov z hlavy či brucha obávať nemusia. "Plodové obaly sú klzké, jemné a priehľadné, a preto poranenie dieťaťa nie je reálne možné," vysvetlil pôrodník, a dodal, že nemôže dôjsť ani k strhnutiu kože či vlasov.

Narodenie "vo vajíčku" nemá podľa neho vplyv ani na životné funkcie dieťaťa. "Počas otvárania pôrodných ciest zachovalý vak blán ochraňuje hlavičku pred nadmerným tlakom," dodal primár.

Predpovedala sa im veľká budúcnosť

Časť zachyteného vnútorného plodového obalu (amniónu) na hlave dieťaťa môže pripomínať čiapku alebo korunku. Zrejme aj preto sa v minulosti s deťmi šťasteny spájali rôzne povery. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej, sa zvyklo hovoriť, že sa dieťa narodilo v plachietke, čepčeku alebo v čiapočke. Dieťa malo mať v živote šťastie, z toho vzniklo pomenovanie deti šťasteny. Nádaská uviedla, že malo mať tiež podľa povier vlohy pre ľudové liečenie. Zvyklo sa hovoriť, že z dieťaťa bude liečiteľ - v prípade dievčaťa vedma alebo v prípade chlapca veštec.

Placentu, alebo plodový koláč, podľa etnologičky v minulosti nechali vysušiť a odkladala sa. "Používala sa ako prostriedok na otehotnenie. Ak žena nemohla otehotnieť, babica jej pripravila bylinkový kúpeľ so sušenou placentou, o ktorej sa verilo, že napomôže k otehotneniu ženy," vysvetlila a pripomenula, že babice mali kedysi v spoločnosti významné postavenie. Ženám pomáhali nielen s neplodnosťou, vedeli vyvolať aj potrat.

Placentou potierali ďasná bábätiek

Pri bežnom pôrode sa zase placenta spolu s pupočnou šnúrou spálili alebo zakopali do zeme tak, aby k nim nik nemal prístup. "Sušili sa aj placenty od žien, ktoré mali ľahký pôrod a zdravé deti. Tieto sa prikladali na brucho prvorodičkám, aby aj ony mali ľahký pôrod, resp. na uľahčenie pôrodu," vysvetlila. 

Placenta slúžila aj pri iných popôrodných rituáloch. Zvyklo sa ňou pretrieť telíčko novorodenca, aby sa z neho zmyli všetky prípadné kozmetické defekty. Novorodencovi sa placentou potreli ďasná, aby sa mu rýchlo a bezbolestne prerezali zuby. "Potom sa placenta spálila alebo zakopala na tmavé miesto," uviedla etnologička.

Ako vysvetlila Nádaská, babice dokázali podľa tvaru brucha gravidnej ženy určiť pohlavie dieťaťa. Okrem toho, že deti privádzali na svet, sa o novorodencov starali aj neskôr - až do prvého roku. "Vedeli poradiť v prípade choroby novorodenca, dobrá a skúsená babica zvládla aj komplikovaný pôrod. Preto ich pozývali na krstiny a babice sa tešili úcte," uviedla Nádaská a doplnila, že funkcia babice sa dedila. Mladšie ženy sa učili "babicovať" od starších, a vedomosti si odovzdávali ústnou formou.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok