Stratu blízkeho človeka každý prežíva inak. Ako o smrti hovoriť s deťmi či mladými ľuďmi?

Emócie treba naplno prejaviť

"Naša spoločnosť je až príliš orientovaná na užívanie si radostí každého dňa. Orientujeme sa veľmi na prítomnosť a zážitky. Existenciu smrti sme zo svojich životov vytesnili, je však prirodzenou druhou stránkou života," uviedla psychiatrička Belanská v TA3 s tým, že tieto situácie vo svojom živote neradi riešime. Podľa nej však nie je zlé orientovať sa na prítomnosť, existencia v extrémoch však môže byť škodlivá.

Počas pandémie prišli mnohí o svojich blízkych. Ako prežívame stratu blízkeho človeka? "Primárne reagujeme vždy smútkom až depresiou," uviedla Belanská. Ľudia v týchto situáciách prežívajú bolesť, niektorí ju opisujú dokonca horšiu ako tú fyzickú.

Čítajte viac

Nie je hanbou požiadať o pomoc. Prezidentka povzbudila ľudí k riešeniu duševnej nepohody

"Pre takýchto pacientov sa snažíme robiť maximum, neexistuje návod ako správne smútiť, každý z nás je iný," hovorí psychiatrička s tým, že emócie treba naplno prejaviť a prežiť si ich. Popieranie nie je dobré.

Pri niektorých prejavoch treba odbornú pomoc

Ako funguje terapia v praxi? Podľa Belanskej sa zameriava najmä na vytvorenie bezpečného prostredia na vedenie cez fázy smútku. Najväčšia psychická bolesť trvá približne rok. "Ak sa objaví narušený spánok, prudké chudnutie či akékoľvek narušenie zdravia, musíme už uvažovať o tom, že ide aj o pridruženú diagnózu, napríklad vznik depresie," dodala. Vtedy treba už vyhľadať odbornú pomoc.

Čítajte viac

Virtuálny kontakt bol pre seniorov ešte horší než úplná samota. Ukázala to štúdia

S témou smrti pracuje v ambulanciách často. Mnohí pacienti majú úzkostné poruchy, pribúda ich aj v súvislosti s pandémiou. Iní prežívajú depresie, pocity prázdna, bezmocnosti a beznádeje.

"Každý človek je samostatný príbeh a samostatný postoj k smrti. Aj náboženstvo a religiozita však ľuďom môžu pomôcť," uviedla Belanská s tým, že viera vie ľuďom dodať nádej, pre iných je smrť definitívny koniec.

Ani pred deťmi netreba nič skrývať

Ako prežívajú smrť malé deti a ako s nimi o tom komunikovať? Podľa Belanskej netreba nič kamuflovať, treba povedať pravdu. "Deti prežívajú najmä prítomnosť a tento prístup často trénujeme a radíme ho aj pacientom s úzkosťou," uviedla s tým, že dieťa smrť zoberie na vedomie, treba mu však vysvetliť, čo to znamená.

Čítajte viac

Čo definuje súčasnú generáciu mladých ľudí? Mnohí sa boja zlyhania, tvrdí Madro

"Nesnažíme sa smrť kamuflovať, zľahčovať, ani sa tváriť, že neexistuje. Potrebujeme im do slovníka zaviesť nové sloveso, že niekto zomrel. To znamená, že už nie je medzi nami," spresnila psychiatrička, podľa ktorej sa deťom menším ako šesť rokov dá metaforicky povedať aj to, že blízky človek je už v nebi odkiaľ sa na nás pozerá.

"Slová zaspal alebo odišiel nie sú veľmi korektné. U niektorých detí to môže byť rizikové a neskôr môže vzniknúť úzkostná porucha," doplnila. Deti totiž neskôr môžu mať strach zo zaspávania alebo z toho, že sa ich rodičia už nevrátia domov. "Aj deti majú právo rozlúčiť sa," dodala.

Ako je to u mladých ľudí? Potrebujú viac priestoru, aby vyjadrili svoje pocity. Často ide o pocity hnevu, nespravodlivosti, krivdy či popierania skutočnosti. V tomto čase im treba byť oporou a poskytnúť im bezpečný priestor na prežitie a vyjadrenie svojich emócií.

Celú reláciu Tak Takto si môžete pozrieť tu: