S lego panáčikmi je to zložitejšie. Expert vysvetlil, prečo chcú byť značky politicky korektné
Nová doba mení tradičné značky. Playboy zajačik je gej, Superman bisexuál a lego panáčik je rodovo neutrálny. Sú tieto zmeny výsledkom reálne zmenených preferencií zákazníkov? Reagujú známe značky na požiadavky ľudí, alebo sa umelo prispôsobujú novej politickej korektnosti? O stratégiách vo svete marketingu sme sa rozprávali s expertom na marketing a komunikáciu Pavlom Minárom.
_jpg0a000002-e1b7-a4e4.jpg?v=122527)
Príbehy a identita
"Marketing a budovanie značiek sú na jednej strane ekonomickými aktivitami, keďže na konci chce každý zaplatiť hypotéku a prípadne si niečo aj nechať, ale aby marketing dosiahol svoje ciele, musí byť nejako kultúrne ukotvený," poznamenal Minár s tým, že dobrý marketing čerpá inšpiráciu z aktuálnej kultúry. "Reklama a marketing sa menia, ako sa mení kultúra."
Podľa Minára aktuálne žijeme v dobe "identitárnych politík". "V západnej civilizácii sme odchovaní na tom, že potrebujeme veľký príbeh," vysvetlil Minár. Vidno to napríklad na rozprávkach, mýtoch a legendách. Veľké príbehy totiž vnášajú do sveta zmysel. Minár spresnil, že od 18. storočia až po koniec 19. storočia, teda po vznik modernizmu a moderny, robila západná civilizácia všetko pre to, aby sa zbavila veľkých príbehov.
Potreba príbehov, ktoré dávajú svetu zmysel, je však evolučne daná. Jeden z takýchto príbehov sa skrýva napríklad aj pod heslom "urobme Ameriku opäť veľkou" či v iných politických sloganoch, upozorňuje Minár. Chýbajúci príbeh tak môžu ľudia vypĺňať aj hľadaním identity vo vlastnom vnútri. Namiesto veľkých príbehov tak chcú ľudia vyjadriť, kým vlastne sú.
Mlčať nie je alternatíva
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý vplýva na naše každodenné konanie, sú sociálne siete. "Sme vlastne civilizáciou do seba zahľadených ľudí," skonštatoval Minár. "Táto do seba zahľadenosť znamená, že potrebujeme svetu dať najavo, kto sme," vyjadril sa. Podľa Minára je jedným zo spôsobov, ako si nahrádzame absenciu veľkých príbehov, to, že bojujeme na frontoch identitárnej politiky.
Stop retušovaniu na sociálnych sieťach, nórsky zákon by mal zakázať upravené fotografie
Aj v prípade neutrálnych lego panáčikov ide o koncept identitárnych politík. Ten je postavený aj na tom, že mužský a ženský rod sú sociálne konštrukty, ktoré vymysleli bieli heterosexuálni muži, aby mohli ovládať spoločnosť. V tomto duchu sa napríklad Lego rozhodlo, že nebude do detí "indoktrinovať sociálny konštrukt ešte predtým, než si sami seba začnú uvedomovať".
Minár zdôraznil, že v tomto prípade nie sú cieľovou skupinou Lega deti, ale ich rodičia. Ide podľa neho najmä o tú časť sociálnych sietí, ktorá tvorí "angažovanú úderku". "Množstvo značiek mení svoj branding práve kvôli tomu, že zobrali vážne heslo, že mlčať nie je alternatíva - musíš konať, aby si ukázal, že si uvedomelý," myslí si Minár.
Celú reláciu Tak takto?! si môžete pozrieť tu: