Prelomový krok. Vedci úspešne transplantovali prasaciu obličku k ľudskému telu

Prelomový krok. Vedci úspešne transplantovali prasaciu obličku k ľudskému telu
Zdroj foto: SITA (ilustračné)
Americkí vedci dočasne napojili prasaciu obličku na človeka a sledovali jej fungovanie. Ide o ďalší krok k výskumu možností využívať niekedy zvieracie orgány pri transplantáciách, ktoré zachránia ľudský život.

Pozornosť vedcov, ktorí sa zaoberajú nedostatkom orgánov použiteľných k transplantácii, sa v poslednom období zameriava práve na prasa. Narážajú ale na mnoho problémov, napríklad na cukor obsiahnutý v bunkách prasiat, ktorý spôsobuje okamžité odmietnutie orgánov. 

Zviera prešlo genetickou úpravou

Oblička použitá v zmienenom výskume pochádzala zo zvieraťa, ktoré prešlo genetickou úpravou, ktorá eliminovala cukor. Mala tak zabrániť odmietavej reakcii ľudského imunitného systému. Lekári obličku napojili na dve cievy mimo tela zosnulého človeka a dva dni pozorovali jej činnosť. Oblička fungovala, ako mala - filtrovala odpadové látky a produkovala moč, a navyše nevyvolala odmietavú reakciu.

"Fungovala úplne normálne, nebola tam okamžitá odmietavá reakcia, ktorej sme sa obávali," uviedol doktor Robert Montgomery, ktorý výskum v septembri viedol na newyorskej klinike NYU Landone Health.

Andrew Adams z minnesotskej lekárskej fakulty, ktorý sa zákroku nezúčastnil, to označil za významný krok. Podľa neho sa tým vedcom i pacientom a úradom ukazuje, že sa výskum uberá správnym smerom.

Dievčatko žilo so srdcom paviána

Agentúra AP tiež uviedla, že sa o xenotransplantáciách - teda náhradách nefunkčnej tkaniny jedincov iného druhu ako je príjemca - uvažovalo už v 17. storočí. Udiali sa neúspešné pokusy s použitím zvieracej krvi pri transfúziách. Neskôr sa lekári pokúšali využiť orgány paviánov pre transplantáciu. Známy je prípad narodeného dievčatka Fae, ktorá v roku 1984 žila 21 dní s transplantovaným srdcom paviána.

Potom sa vedci zamerali na prasa. Na rozdiel od ľudoopov sú to zvieratá chované na mäso, takže využívať ich orgány nepredstavuje taký etický problém ako u ľudoopov. Majú viac mláďat, kratšiu graviditu a orgány podobné ľudským. Napríklad heparín, ktorý sa používa na zrážanlivosť krvi, sa získava z prasacích čriev. Prasacia koža je využiteľná pri popáleninách a Číňania použili prasaciu rohovku pri operáciách očí.

Nádej pre chorých ľudí

V prípade zákroku na klinike NYU Langone Health napojili lekári telo mŕtvej pacientky na ventilátor. K experimentu dali súhlas príbuzní. Žena si priala darovať svoje orgány, tie ale k bežnému darcovskému využitiu neboli vhodné. Rodina prišla k záveru, že telo môže poslúžiť k niečomu dobrému, uviedol Montgomery, ktorý sám prekonal transplantáciu srdca. 

"Bol som jedným z tých, ktorý ležali na jednotke intenzívnej starostlivosti a nevedeli, či sa včas dočkajú orgánu darca," povedal. V Spojených štátoch čaká na transplantáciu obličiek asi 90-tisíc ľudí a každý deň ich 12 umiera.

Podnik Revivicor, ktorý je dcérskou firmou spoločnosti United Therapeutics, chová v americkom štáte Iowa 100 geneticky upravených prasiat. Nemajú gén, ktorý produkuje cukor, ktorý vyvoláva rýchlu odmietavú reakciu ľudského imunitného systému.

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv vlani v decembri túto genetickú mutáciu prasiat schválil ako bezpečnú - ako na konzumáciu mäsa, tak aj na využitie v medicíne. Skôr ako budú môcť byť orgány týchto prasiat použité na transplantáciu, musia podľa Úrad pre kontrolu potravín a liečiv vedci poskytnúť ďalšie informácie.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá