Deti sú zručné v čítaní emócií. Ako ich bezpečne previesť nástrahami pandémie?
Pandémia priniesla náročné časy nielen do života dospelých. Školský rok mnohé deti poslal do karantén a aj tie v predškolskom veku cítia, že svet nie je celkom v poriadku. Ako sa správať, aby sme deti zbytočne nevystavovali panike a bezpečne, bez rán na psychike, ich preniesli cez toto náročné obdobie?
Cítiť strach a hnev je normálne
Obdobie pandémie, ktoré aktuálne prešlo do tretej vlny, je podľa psychologičky Šárky Šuvadovej z digiQ charakteristické kolektívnou neistotou. "Naše prežívanie je podložené stále prítomnou možnosťou nákazy a zároveň očakávaniami o vývine situácie a nariadení. Väčšina aktuálnej ľudskej populácie ešte podobnú situáciu nezažila," opisuje Šuvadová.
Cítiť strach, hnev a ďalšie negatívne emócie je podľa odborníčky normálne a zdravé, pozor však treba dať na to, ako vyjadrujeme tieto stavy pred deťmi. "Deti sú zrkadlá. Sú veľmi zručné v čítaní emócií ľudí okolo seba (najmä rodičov a tých, ktorých dobre poznajú) a najmä v situácii, ktorá je pre nich nová," vysvetľuje Šuvadová.
Čo to znamená v praxi? "Keď rodičia pozerajú správy a nahlas ich komentujú nadávkami a katastrofickými vyjadreniami o budúcnosti, dieťa si túto reakciu zapamätá a pri najbližšej príležitosti môže reagovať podobne," upozorňuje psychologička. Dieťa sa týmto spôsobom od rodičov naučí zaujať katastrofický pohľad na nové a neisté situácie. V dospelosti sa tento prístup môže prejaviť ako úzkostlivosť či rigidita voči zmene.
Šuvadová odporúča rodičom vyjadrovať emócie a myšlienky radšej verbálne a s nadhľadom namiesto kriku a nadávok. "Skúsme do vyjadrenia vložiť aj trochu pozitivity – poukázať na úsilie lekárov a všetkých, ktorí prispievajú k zlepšeniu situácie," radí.
Prirodzená súčasť života
"Pandemickú situáciu a opatrenia je vhodné deťom prezentovať ako prirodzenú súčasť života," tvrdí Šuvadová. "Niekedy jednoducho musíme prispôsobiť pravidlá, aby nebol nikto pripravený o svoje právo chrániť svoje zdravie. Takýto prístup deťom o niečo zľahčí prežívanie situácie – zmierni prípadný hnev či strach," vysvetľuje.
Keď dieťa predsa len prejaví strach a hnev, nie je vhodné to bagatelizovať alebo ututlávať, upozorňuje psychologička. Najlepšie je rozprávať sa o tom, ako sa dieťa cíti a uznať, že v tomto období sme k takémuto prežívaniu všetci o čosi náchylnejší.
V období pandémie platia aj pre deti iné pravidlá a obmedzenia si môžu kompenzovať svojim vlastným spôsobom. Rodičia by podľa Šuvadovej mali zvážiť, či je vhodné obmedzovať deťom čas, ktorý môžu stráviť pred obrazovkou, "keďže technologické zariadenia využívajú aj na komunikáciu s blízkymi a cítia sa menej osamelo".
Čo povedať najmenším deťom?
Podľa psychologičky netreba najmladších, škôlkarov či predškôlkarov, zaťažovať informáciami o opatreniach. "Ak sa k nim nejakým spôsobom dostanú (napríklad z médií) treba sa s nimi rozprávať, zistiť, čo presne sa dozvedeli a čo si o tom myslia," radí. Rodičia by sa aj v tomto prípade mali pokúsiť nájsť nejaké pozitíva, ako napríklad vyzdvihnúť nasadenie zdravotníkov a "nevyvolávať v dieťati úzkosť katastrofizáciou".
"U detí sa počas pandémie prejavilo zvýšenie depresívnej symptomatiky, sociálna izolácia v nich vyvoláva pocity osamelosti. Trávia viac času pred obrazovkou," upozorňuje odborníčka. Horšie sú na tom detské obete domáceho násilia, ktoré "prežívajú obdobie extra hrôzy, keďže musia tráviť viac času s násilníkom a prakticky nemajú kam utiecť." Neistota, sociálna izolácia a zmena režimu počas pandémie zhoršuje aj situáciu detí s psychickými problémami.
S rôznymi problémami, na ktoré môžu naraziť deti v škole či v bežnom živote, pomáha aj nezisková online platforma Zmudri. Návody s praktickými radami uverejňuje na internete formou videí.