Sťažené dýchanie, bezdôvodný plač, insomnia, podráždenosť. Prípadov eko-úzkosti pribúda
Manžel Jennie Ferrarovej jedného dňa priniesol domov noviny, pretože si myslel, že ju bude zaujímať článok na titulnej strane. Namiesto toho takmer omdlela.
Bolo to v roku 2008, kedy jedny z popredných svetových ropných spoločností ohlásili plány na rozšírenie ťažby ropy z kanadských dechtových pieskov, čo by malo nepriaznivé následky pre životné prostredie.
Chronický strach z ekologickej skazy
Píše o tom server Business Insider. Ferrarová, ktorá pochádza z Texasu, ale žije v Dánsku, cítila pesimizmus ohľadom životného prostredia už mnoho rokov, ale titulok z prvej strane bol poslednou kvapkou. "Pozerala som sa na tú titulnú stranu a skoro som upadla do kómy," vzpomína. "Akoby ste sa naraz na niečo zamerali, vaše telo začne byť ochromené a všetko okolo stíchne. Stratíte všetku energiu a spochybňujete vlastnú vôľu k životu," dodala.
To, čo vtedy zažila, bola jedna z foriem takzvanej eko-úzkosti. Americká psychiatrická asociácia tento termín definuje ako "chronický strach z ekologickej skazy". Jennie Ferrarová tak patrí medzi rastúci počet ľudí, ktorí zisťujú, že rýchlo sa zhoršujúci stav planéty vplýva na ich duševné zdravie.
V lete ochladzujú, v zime udržiavajú teplo. Pozitíva zelených fasád potvrdila aj štúdia
Podľa posledného výskumu je eko-úzkosť rozšírenejšia ako kedykoľvek predtým. Nedávny prieskum univerzity v Yale zistil, že sa viac ako 40 percent Američanov cíti pre stav planéty "bezmocne". Podľa prieskumu, ktorý v roku 2020 zrealizovala Americká psychiatrická asociácia, viac ako polovica Američanov uviedla, že sú prinajmenšom trochu alebo až extrémne znepokojení dopadom klimatickým zmien na svoje duševné zdravie.
Zmeny si uvedomuje čoraz viac ľudí
"Stretávame sa s čím ďalej, tým vyšším počtom ľudí, ktorí cítia emocionálnu reakciu na to, čo znamená život v tak premenlivom svete," povedala Leslie Davenportová, konzultantka a terapeutka z Tacomy v štáte Washington. Medzi príčiny silnejúcej "eko-hrôzy" patrí podľa nej skutočnosť, že si viac ľudí uvedomuje, "aký veľký vplyv na nás majú klimatické zmeny na osobnej úrovni".
Len v priebehu tohtoročného leta hurikán Ida zaplavil domy v americej Louisiane, veľkú časť Nemecka zničili historicky najsilnejšie povodne a pre lesné požiare v južnej Európe i Severnej Amerike museli stovky ľudí opustiť domovy. "V minulosti bolo jednoduchšie odsúvať klimatické zmeny ako niečo, čo príde až v budúcnosti alebo ako niečo, čo sa deje niekomu inému. Ale teraz, keď silnejú následky klimatických zmien, silnie i naša reakcia na ne," uviedla Davenportová.
Príznaky môžu byť i menej výrazné
Ako psychologická poradkyňa pre osoby trpiace strachom zo zmien klímy pracuje s klientami, ktorí vykazujú celú škálu reakcií. Niektorí - ako Ferrarová - zažívajú veľmi silné telesné prejavy. Ťažko sa im dýcha alebo majú pocit, ako by sa na nich prichádzal infarkt. Symptómy ďalších ľudí môžu byť menej výrazné. Napríklad zdanlivo bezdôvodný plač, neschopnosť spať alebo častá podráždenosť.
Vek klientov je rôzny, ale výskum ukazuje, že obzvlášť mladšie generácie trpia úzkosťou z toho, v akom stave je planéta, ktorú zdedia. V roku 2019 zistil prieskum americkej neziskovej nadácie KFF, že 57 percent dospievajúcich Američanov klimatické zmeny desia, zatiaľ čo 52 percent pre ne cíti hnev.