Tretia vlna pandémie bude iná. Odborníci varujú, že nás čaká jedna veľká výzva
Tretia vlna pandémie bude podľa odborníkov iná ako predošlé. Výzvou pre medicínu bude tzv. "long covid" alebo "dlhodobý covid", vyžadujúci širší monitoring pacientov.
Upozorňujú na to kardiológovia v súvislosti s tým, že následky ochorenia covid-19 môžu spôsobiť okrem pľúcnych aj množstvo kardiovaskulárnych ťažkostí. Pomôcť zvládnuť situáciu by podľa nich mohla telemedicína. Informovala o tom Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok.
Komplikácie môžu postihnúť srdce
"Pri infekcii covid-19 môže dôjsť k rozkolísaniu hodnôt krvného tlaku, vzniku arytmií, zápalu srdcového svalu až k akútnemu srdcovému zlyhávaniu. Obávanou komplikáciou môže byť poškodenie koronárnych tepien, vznik infarktu myokardu," vysvetľuje kardiologička Anna Vachulová z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Dodala, že takéto komplikácie sa môžu vyskytnúť u ľudí bez predchádzajúceho srdcovo-cievneho ochorenia, ale aj zhoršiť už existujúce ochorenie.
Zmenila sa riziková skupina
Odborníci predpokladajú, že nemocničné lôžka budú počas ďalšej vlny zapĺňať najmä neočkovaní pacienti a pacienti s inými pridruženými ochoreniami. Zmenila sa tiež riziková skupina obyvateľov. "Zatiaľ čo na začiatku išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz ide o pacientov nad 40 rokov, ktorí môžu mať nadváhu, obezitu či diabetes," uviedli odborníci. Pripomenuli tiež, že pacientom s chronickými ochoreniami hrozí horší priebeh ochorenia. Najúčinnejšou ochranou je podľa nich očkovanie, ktoré je vodné najmä pre pacientov s pridruženými ochoreniami.
Pomôcť môže telemedicína
Ako uviedli, pri zvládaní tretej vlny by mohlo pomôcť manažovanie pacientov prostredníctvom telemedicíny, ktorá by uľahčila kontakt lekára a pacienta. "Mnohí lekári komunikujú s veľkým množstvom svojich pacientov telefonicky alebo emailovo aj dnes, avšak robia to z vlastnej vôle a na úkor svojho času, pretože za takýto výkon nemajú zaplatené," skonštatovala výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok Katarína Danková s tým, že telemedicína by mala byť považovaná za reálny lekársky výkon zaplatený zdravotnou poisťovňou.
Dodala, že lekári tak nie sú motivovaní ju využívať, čo v praxi spôsobí plné čakárne pacientov v ambulanciách a nemocniciach. "Niektorých by napríklad vďaka vzdialenému monitoringu mohol lekár vidieť len sporadicky, keďže informácie o pacientovi by získal na diaľku priamo z monitorovacieho zariadenia," vysvetlili odborníci.