Z čoho sa vyrábajú olympijské medaily? Zdroj surovín vás prekvapí

Z čoho sa vyrábajú olympijské medaily? Zdroj surovín vás prekvapí
Zdroj foto: TASR/Martin Baumann
Slovensko si po úspechu Zuzany Rehák Štefečekovej pripísalo prvú medailu z olympijských hier v Tokiu. A to hneď zlatú. Viete však z čoho sú vyrobené tohtoročné medaily? Japonsko, ktoré OH hostí, prišlo so smelým plánom a všetky medaily vyrobilo z elektronického odpadu.

Pre šampiónov olympijských a paralympijských hier nebudú spomienky spojené s medailami len ich vlastné. Kovy visiace z krkov šampiónov totiž pochádzajú z mobilných telefónov, ktoré predtým využívali milióny Japoncov, píše BBC Future.

Mestská baňa

Krajina vychádzajúceho slnka využila v rámci svojho programu na razenie medailí iba recyklované materiály. Tokijský organizačný výbor si zaumienil vyrobiť 5000 kusov medailí so zlatom, striebrom a bronzom získaným z elektronického odpadu.

Elektronický odpad - vyradené výrobky s batériou alebo zástrčkou sú vysoko toxické a sú najrýchlejšie sa rozširujúcou súčasťou domáceho odpadu. Na druhej strane je považovaný tiež za "mestskú baňu" a neviditeľnú zlatú žilu, keďže elektronika obsahuje hodnotné kovy, ktoré je možné opätovne "ťažiť".

Organizačný výbor tokijských olympijských hier využil túto príležitosť a obyvateľov vyzval darovať svoje mobily a pomôcky. Domácnosti zlikvidujú nevyužívanú elektroniku bezpečne a výrobcovia medailí získajú stály prísun zdrojov.

Súčasťou olympiády môže byť každý

Za menej než rok od kedy projekt vlani v apríl spustili, organizátori získali 16,5 kilogramu zlata (54,5 % z cieľových 30,3 kg) a 1 800 kilogramov striebra (43,9 % z cieľových 4 100 kilogramov). V pláne mali vyzbierať 2700 kilogramov bronzu, čo sa im aj podarilo. 

"Táto iniciatíva predstavuje pre ľudí z celej krajiny možnosť byť súčasťou Olympijských hier 2020 v Tokiu," uviedol pre BBC Future v mailovom stanovisku olympjský hovorca Masa Takaya.

Projekt je tiež nádejou v boji s elektronickým odpadom. Závislosťou na elektronike riskujeme, že sa naša spoločnosť "utopí" vo vyradených prístrojoch. Dáta OSN hovoria, že celý svet vyprodukoval v roku 2016 44,7 miliónov ton elektronického odpadu, číslo ročne rastie v rozmedzí od 3-4 percent.

Ak by sme všetok tento odpad naložili do 18-kolesových 40-tonových nákladiakov, naplnili by sme ich 1,23 milióna - dosť na to, aby sme nimi zaplnili dvojprúdovú ulicu medzi Parížom a Singapurom. Do roku 2021 to môže byť viac ako 52 miliónov ton.

Väčšina z tohto odpadu sa nikdy na zberné miesta v Japonsku alebo niekde inde nedostane. OSN odhaduje, že sa recykluje iba približne 20 % vyradenej elektroniky. Zvyšok skončí na skládke, alebo sa dostane z bohatších krajín do menej rozvinutých, alebo zostane zabudnutý v skrinkách.

Premrhaná šanca

Nie je to hlúpe len z ekologického hľadiska. Ak sa s nimi nesprávne zaobchádza, toxické materiály v elektronike znečisťujú pôdu a vodu, a je to tiež premrhaná šanca pre krajiny s obmedzenou ťažbou.

"Japonsko je krajina chudobná na nerastné suroviny a nemá inú možnosť ako získať hodnotné a vzácne suroviny inak než z odpadu," hovorí odborník na elektronické odpady Ruediger Kuehr. V niektorých prípadoch je hodnota jednej tony materiálu získaného z mestských baní 100-násobne vyššia ako rovnaká tona z tradičnej ťažby rudy, povedala Maria Holuszková, asistentka profesora na Univerzite v Britskej Kolumbii. Zatiaľ čo z každej tony rudy z bane môžete získať tri alebo štyri gramy zlata, z jednej tony mobilných telefónov je to 350 gramov.

Menej ťažby v baniach

Nejde len o elektronický odpad. Znamená to tiež menej ťažby v baniach. Holuszková odhaduje, že "mestská ťažba" by mohla pokryť 25 až 30 % celosvetového dopytu po zlate. "Štatistiky hovoria, že je to príležitosť na biznis," hovorí Holuszková, ktorá spoluzakladala UBC - Urban Mining Innovation Centre.

Nie je to prvýkrát čo sú olympijské medaily z recyklovaného materiálu. Takmer 30 % striebra využitého na olympiáde v Riu v roku 2016 pochádzalo zo zvyškov zrkadiel či röntgenových platní. Olympijské hry vo Vancouveri v roku 2010 symbolicky použili asi 1,5 % recyklovaných kovov.

Tokijské úsilie je unikátne v dvoch ohľadoch. Zaumienilo si získať 100 % kovov z recyklovaných materiálov a akceptovali len elektronický odpad z japonských domácností.

Vyzbierali 4,32 milióna telefónov

Dokonca aj s týmito obmedzeniami sa projekt rozbehol. Do júna 2018 obchody vyzbierali 4,32 milióna použitých telefónov darovaných verejnosťou, pričom mestské úrady prijali 34 000 ton malých elektronických zariadení.

"Priniesla som päť starých telefónov, ktoré som nepoužívala," povedala postaršia Japonka vo videu, ktoré vyrobilo japonské ministerstvo zahraničných vecí. "Je príjemné cítiť, že som súčasťou Hier."

Z 35 alebo 40 mobilných telefónov dokážete ušetriť približne jeden gram zlata, ktorý je jednou šestinou zo šiestich gramov, na ktorých pri každej zo zlatých medailí Medzinárný olympijský výbor trvá. Zvyšok kovu v olympijských medailách tvorí v skutočnosti striebro. 

Snahe získať "gramy" venovali veľkú pozornosť. Starší medailisti darovali ich staré ocenenia, dokonca aj Boris Johnson ako vtedajší minister zahraničných vecí sa pridal, keď navštívil Tokio. Napriek tomu bude úspech medailového projektu pravdepodobne symbolický. Doteraz vyzbieraná elektronika predstavuje menej ako 3 % japonskej ročnej produkcie elektroodpadu. OSN odhaduje, že sú ho približne dva milióny ton.

Čo s nekovovou časťou?

Ďalšou stránkou je "osud" nekovovej časti, ktorá obsahuje takmer všetko okrem pár gramov zlata, paládia alebo ostatných hodnotných kovov. "Ak by sme použili len kovy a zvyšok dali na skládku, mohlo by to spôsobiť veľké znečistenie," hovorí Holuszková, ktorej práca na UBC sa čiastočne zameriava na hľadanie spôsobov, ako recyklovať celé smartfóny. Tokijský organizačný výbor prijíma od svojich recyklačných partnerov iba zlato, striebro a bronz (kovovú zliatinu medi a zinku).

Ak sa pozrieme na to, ako bude vyzerať budúcnosť v čoraz viac elektrifikovaných spoločnostiach, otázky sa hromadia . Kuehr odhaduje, že svetová produkcia elektroodpadu by sa mohla za niekoľko dekád zdvojnásobiť na 80 miliónov ton. Mali by sme zmeniť naše ponímanie elektroniky, hovorí. Východiskom je prestať nakupovať a vlastniť zariadenia. "Prečo namiesto kúpy telefónu neuvažujeme nad službou, ktorú poskytujú?" pýta sa.

Služba namiesto nákupu

Systém by mohol vyzerať podobne ako lízing, s tým rozdielom, že by ste produkt nikdy nevlastnili. Apple alebo Samsung by poskytovali službu "mobilnej komunikácie" alebo "elektronického umývania riadu", a zákazníci by si za to museli platiť. Ak by sa zariadenie pokazilo, spoločnosti by vám počas opravy poskytli náhradu. Ak by doslúžili, firmy, ktoré ich vlastnia, by v ideálnom prípade materiály opäť použili vo výrobnom procese.

Sú tu desiatky výziev, ktoré by sme mali prekonať, ale tiež aj 80 miliónov ton odpadu, ktoré volajú po ambicióznom riešení. Možno by zmenu mohlo začať Japonsko, domovina elektrogigantov ako Hitachi, Mitsubishi, Panasonic and Sony, hovorí Kuehr, ktorý si robil doktorát v Tokiu.

To sú však ambície, ktoré presahujú olympijský medailový projekt, a pravdepodobne by si vyžadoval obrovskú medzinárodnú stratégiu. Päťtisíc medailí vyrobených z recyklovaných kovov nateraz vyzerá ako slušný začiatok. "Som rada, že Japonsko dokázalo, že "mestská ťažba" je uskutočniteľná," hovorí Holuszková.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá