Suborbitálne lety by časom mohli byť dostupnejšie. Prinášajú však aj riziká

Suborbitálne lety by časom mohli byť dostupnejšie. Prinášajú však aj riziká
Zdroj foto: TASR/AP
V porovnaní s letmi do vesmíru, keď sa vesmírni turisti dostali až na obežnú dráhu, sú suborbitálne lety, ktoré plánujú poskytovať spoločnosti Blue Origin a Virgin Atlantic miliardárov Jeffa Bezosa a Richarda Bransona, bezpečnejšie, a preto by mohli byť časom dostupnejšie čoraz viac ľuďom.

Dochádza k voľnému pádu

Dôležité však bude, aby vidina veľkého zisku nepriniesla na palubu týchto letov bohatých nepripravených turistov. Uviedli to poprední slovenskí astronómovia, podľa ktorých môžu mať suborbitálne lety okrem komerčného aj vedecké využitie.

"Pri suborbitálnych letoch sa loď pohybuje po tzv. parabole a dochádza k voľnému pádu. Z toho dôvodu je človek niekoľko minút v bezváhovom stave," uviedol astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Podľa Šilhu sa pri parabolických letoch človek technicky do vesmíru nedostane, len ho pocitovo zažije. "Ak sa objekt dostane na uzavretú kruhovú – respektíve eliptickú – dráhu a obieha Zem, vtedy možno hovoriť o lete do vesmíru," dodal.

Najbohatší muž sveta Jeff Bezos sa do vesmíru s posádkou dostal v utorok 20. júla popoludní – teda o deväť dní neskôr než jeho rival, britský miliardár Richard Branson, ktorému sa 11. júla podarilo v rámci testovacieho letu raketoplánu VSS Unity jeho spoločnosti Virgin Galactic dostať do výšky 86 kilometrov.  

Výborný zdravotný stav a niekoľkomesačný tréning

Raketa New Shepard vyvinutá Bezosovou spoločnosťou Blue Origin, ktorá v utorok uskutočnila svoj vôbec prvý let s ľudskou posádkou, prekonala výšku 100 kilometrov, ktorú ako hranicu začiatku vesmíru uznáva medzinárodné spoločenstvo. 

Ako však uvádza Ján Svoreň z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, táto hranica nie je všeobecne akceptovaná, keďže ju nie je možné takto jednoducho definovať. "Kým všetky lety, ktoré nedosiahnu výšku 100 kilometrov, sú suborbitálne, ani prekonanie tejto výšky nemusí znamenať, že kozmická loď je na obežnej dráhe," skonštatoval Svoreň.

Pokiaľ ide o bezpečnosť, podľa Svoreňa je najrizikovejšou časťou suborbitálneho letu – rovnako ako aj v letectve – štart a potom pristátie. "Toto sa musí absolvovať pri oboch letoch. Pri lete po obežnej dráhe pribudne ešte riziko z navedenia kozmickej lode pri návrate pod správnym uhlom, aby sa pri veľkej rýchlosti neodrazila od hustejších vrstiev atmosféry," vysvetlil. 

S pribúdajúcim časom stráveným vo vesmíre síce podľa Svoreňa rastie riziko nečakanej poruchy, avšak obecne možno konštatovať, že "bezpečnosť suborbitálneho letu i letu na obežnej dráhe sú porovnateľné". Isté riziko však podľa neho predstavuje prípadná nepripravenosť vesmírnych turistov. "Aj suborbitálny let totiž vyžaduje výborný zdravotný stav a niekoľkomesačný tréning," uzavrel Svoreň.

Nižšie náklady ako lety do vesmíru

Podľa Šilhu sú suborbitálne lety určite bezpečnejšie: "Trvajú kratšie, vyžadujú menšiu záťaž na posádku, nakoľko potrebuje dosiahnuť nižšie rýchlosti, respektíve zrýchlenia (tzv. 'g'). Sú aj energetickejšie menej náročné, teda majú nižšie náklady ako lety do vesmíru – preto by časom mohli byť dostupnejšie čoraz väčšej skupine ľudí."

Šilha je okrem toho presvedčený, že riešenie spoločnosti Virgin Galactic využiť lietadlo, ktoré štartuje a aj pristáva horizontálne, je oveľa atraktívnejšie než raketa New Shepard od Blue Origin, ktorá štartuje vertikálne a pristáva pomocou padáka. "V prípade rakety New Shepard si myslím, že cestovateľ zažíva väčšiu záťaž. S lietadlami sme viac menej stotožnení a preto sme zvyknutí na takýto typ letu," dodal.  

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá