Pracovať len 4 dni v týždni? Island to otestoval a výsledky prekvapili
Na Islande otestovali len štvordňový pracovný týždeň. Výsledky priniesli spokojnosť zamestnancov a vyššiu produktivitu. Vedci to označili za veľký úspech a dôkaz toho, že skrátenie pracovného času nemusí nutne znamenať nižšiu výkonnosť pracovníkov.
Pokusy trvali niekoľko rokov
V rokoch 2015 až 2019 sa uskutočnili viaceré pokusy, ktoré iniciovala mestská rada v Reykjavíku a islandská vláda. Išlo o reakciu na požiadavky odborových zväzov a viacerých spoločenských organizácií.
Pokusy zahŕňali 2500 zamestnancov, ktorých pracovný týžeň sa skrátil zo 40 hodín na 35 alebo 36, pričom to nemalo vplyv na ich plat. Výsledky zbierali z rôznorodých miest - od kancelárií, cez školy, sociálne služby či nemocnice. "Táto štúdia ukázala, že najväčší pokus, aký bol kedy vykonaný s kratším pracovným týždňom vo verejnom sektore, je obrovským úspechom," uviedol vedúci výskumu Will Stronge pre Washington Post.
Viac produktivity, menej stresu
Niektoré z kľúčových výsledkov ukázali, že kratší 4-dňový pracovný týždeň sa v konečnom dôsledku pretavil do lepšieho zdravia, produktivity i psychickej pohody zamestnancov. Uskutočnenie štúdie bolo podľa vedcov o to dôležitejšie, že máme za sebou rok plný stresu, v ktorom aj v dôsledku pandémie vyhorelo množstvo ľudí.
"O rovnováhu pracovného a súkromného života sa snažia mnohí," uviedol John Pencavel, profesor Stanfordskej univerzity v Kalifornii, ktorý skúmal súvislosť medzi odpracovanými hodinami a produktivitou. Podľa neho zamestnanci dosahujú horšie výsledky, ak nemajú dostatočný čas na odpočinok. "Zo šesťdňového pracovného týždňa dostanete lepšie výsledky, ako keby ste pracovali sedem dní," dodal. Podľa neho je kratší týždeň atraktívny aj pre niektoré spoločnosti snažiace sa o zisk. Mohlo by to totiž znamenať, že za rovnaký výkon zaplatia menej. Z toho plynú však aj nevýhody kratšieho pracovného týždňa, a to že skupiny s hodinovou mzdou by mohli stratiť časť svojho príjmu.
Účastníci výskumu uviedli, že menej času v práci im umožnilo vybaviť množstvo vecí, zariadiť si domáce povinnosti a stráviť viac času s rodinou. To sa neskôr pretavilo aj do menšieho stresu a väčšej psychickej pohody. "Táto štúdia ukázala, že nie sme len stroje na prácu, ale individuálne osobnosti s vlastnými záujmami, súkromným životom a rodinou," povedal jeden zo zúčastnených.
Jeden z účastníkov tiež uviedol, že jeho kolegovia skrátili stretnutia a v niektorých prípadoch sa im úplne vyhli zasielaním e-mailov. Iní zase odstránili dlhšie prestávky na kávu, aby sa sústredili na prácu. Prísľub kratšieho pracovného týždňa ich podľa štúdie motivoval k efektívnejšiemu plneniu úloh.
Po úspechu realizácia v praxi
Po veľkom úspechu uskutočneného výskumu na Islande sa odborové zväzy zapojili do rokovaní a dosiahli trvalé skrátenie pracovnej doby u približne 86 % pracujúcej populácie. Mnohé spoločnosti zaviedli kratší týždeň alebo dali svojim zamestnancom právo na skrátenie pracovnej doby.
Idea štvordňového pracovného týždňa sa objavila aj v krajinách ako Nový Zéland, Nemecko či Španielsko. Objavuje sa čoraz viac firiem, ktoré sú ochotné to otestovať aj na svojich pracovníkoch. Kľúčom k úspechu je však podľa Strongea úzka spolupráca so zamestnancami. Odporučil to aj krajinám, ktoré by podobnú metódu chceli skúsiť.