Rozhodnutie Ústavného súdu nemusí byť pre referendum stopkou
Rozhodnutie Ústavného súdu SR nemusí byť bodkou, ale môže byť akousi čiarkou v ústavnom vývoji. Uviedol to ústavný právnik z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.
Možnosť by mala existovať
Poznamenal, že v každom členskom štáte Rady Európy sa rozhodnutia ÚS rešpektujú a ani Slovensko nemá byť výnimkou. "Je faktom, že nejde o prvé rozhodnutie ÚS o protiústavnosti referendovej otázky. Ešte v roku 2014 ÚS nepripustil jednu z otázok, ktorú žiadalo vyhlásiť 400.000 občanov na podklade petície Aliancie za ľudí," povedal.
Ako priblížil, protiústavnosť takéhoto referenda o rozpustení celoštátneho parlamentu konštatoval v roku 1993 maďarský ÚS a jeho rozhodnutie sa rešpektovalo. "Takže ani z tohto komparatívneho hľadiska to nie je niečo neslýchané," povedal ústavný právnik.
"Rozhodnutie ÚS nemusí byť bodkou v ďalšom vývoji. Tesne pred rozhodnutím totiž zazneli vyjadrenia naprieč politickým spektrom v koalícii aj opozícii, a podľa nich by mala takáto možnosť v ústavnom systéme existovať. V celej Rade Európy sú dva štáty, ktorých ústavy pripúšťajú možnosť rozpustenia celoštátneho parlamentu z iniciatívy časti občanov, sú to Lichtenštajnsko a Lotyšsko," priblížil.
Čaputová dodržala ústavu
Právnik doplnil, že keď chceli túto možnosť zaviesť v Lotyšsku, v roku 2009 zmenili svoju ústavu a rovnaký postup je k dispozícii aj na Slovensku. "Môžeme sa inšpirovať tým, čo prijali v Lotyšsku, pokiaľ by si Národná rada SR myslela, že je to správne. Keď sa na to pozrieme z komparatívneho hľadiska, na fakty, tak len dva štáty zo všetkých štátov Rady Európy umožňujú niečo také a skôr je to kuriozita ako pravidlo," uviedol Bujňák.
Vysvetlil, že pre prezidentku Zuzanu Čaputovú to znamená, že dodržala ústavu, pretože ÚS povedal, že takéto referendum je protiústavné. Zároveň pripomenul, že prezident je povinný dodržiavať ústavu.
Jediný oprávnený je ÚS
"V ústave je napísané, že jej úmyselné porušenie je dôvodom na obžalobu prezidenta, ktorú podáva Národná rada SR a o ktorej rozhoduje ÚS. Prezidentka má úradne potvrdené pečiatkou ÚS, že dodržala ústavu. A že pokiaľ by vyhlásila takéto referendum, tak v tom prípade by porušila ústavu, pretože takéto referendum je zjavne protiústavné," povedal Bujňák. Dodal, že o tom, či takéto referendum je v súlade s ústavou alebo nie, je jediný oprávnený rozhodnúť ÚS, ktorý tak urobil.
Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom zasadnutí pléna ÚS SR o tom v stredu informoval predseda ÚS SR Ivan Fiačan. Prezidentka sa na ÚS obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende. Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585.000 ľudí.