Pospíme si o hodinu menej. V nedeľu prechádzame na letný čas

Pospíme si o hodinu menej. V nedeľu prechádzame na letný čas
Zdroj foto: ČTK
Na Slovensku a v ďalších krajinách Európskej únie začne v nedeľu 28. marca platiť letný čas. Hodinky si bude treba posunúť z 02.00 h stredoeurópskeho času (SEČ) na 03.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Znamená to tiež, že v noci zo soboty na nedeľu budú ľudia spať o hodinu kratšie. SELČ bude trvať od 28. marca do 31. októbra 2021.

Posledný rok zmien?

Rok 2021 mal byť posledným, keď si obyvatelia európskych štátov posúvajú hodinky. Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie na ukončenie striedania štandardného stredoeurópskeho a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Jednotlivé štáty sa však zatiaľ nerozhodli, aké časové pásmo si chcú celoročne ponechať. Navyše, otázku odsunula pandémia nového koronavírusu.

Letný čas sa v niektorých európskych štátoch zaviedol počas prvej i druhej svetovej vojny. V Československu začal platiť od roku 1979. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období. Hodinky sa posúvali v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to bolo dokonca už počas posledného marcového víkendu. Letný čas sa potom končil počas posledného septembrového víkendu, o 01.00 h v noci zo soboty na nedeľu. Neskôr sa zmena času presunula na 02.00 h v noci (na jar) a 03.00 h (na jeseň), pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu, predovšetkým železničnú.

Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu. Naposledy upravila vláda SR uplatňovanie letného času na Slovensku v rokoch 2017-2021 nariadením z 8. februára 2017, ktorým prevzala právne záväzné akty Európskej únie.

Diskusia o vplyve na zdravie

V súčasnosti je prínos letného času v podobe energetických úspor len minimálny. Jeho účelom je skôr efektívnejšie využívanie denného svetla v letnom období. Vďaka letnému času má aj mierne pásmo denné svetlo po 19.00 h takmer pol roka (v Bratislave napríklad 173 dní), kým bez letného času by to bolo iba 113 dní.

Zároveň však silneli hlasy, podľa ktorých má striedanie času negatívny vplyv na ľudské zdravie. Preto EP v uznesení z 8. februára 2018 požiadal Európsku komisiu, aby úpravu letného času preskúmala. Komisia zorganizovala v dňoch 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu, v ktorej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov a z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času.

Na návrh Európskej komisie schválili poslanci EP 26. marca 2019 spomínanú smernicu, podľa ktorej sa pôvodne mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021. Smernica ponecháva členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma.

Postoje štátov sa líšia

Postoje štátov k tejto téme sa líšia podľa geografickej polohy, čo konštatuje aj návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. septembra 2018 – ide o dokument, ktorým sa ukončujú sezónne zmeny času a ruší sa smernica 2000/84/ES, ktorá striedanie času upravovala doteraz.

"Členské štáty na severe sú vystavené citeľným sezónnym zmenám dostupnosti denného svetla počas roka. Zimy v tejto oblasti sú tmavé a svetla je málo, letá sú zase svetlé s krátkymi nocami. V členských štátoch na juhu sú tieto rozdiely menej badateľné, pomer trvania dní a nocí v priebehu roka sa mení len málo," konštatuje návrh novej smernice. Takisto je podľa nej dôležité umiestnenie krajín v rámci časového pásma: "Čím je krajina viac na západ v rámci pásma, tým je neskorší východ a západ slnka, na východe časového pásma sú rána svetlejšie a slnko zapadá skôr."

Schválená smernica odporúča koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho "citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti".

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá