Môžeme sa tešiť na dlhšie dni, v sobotu sa začína jar

Môžeme sa tešiť na dlhšie dni, v sobotu sa začína jar
Zdroj foto: TASR/Dano Veselský
Na Slovensku nastane jarná rovnodennosť v sobotu 20. marca o 10.37 h stredoeurópskeho času. V tomto okamihu sa začne astronomická jar. Na severnej pologuli Zeme je tak 20. marec 2021 prvým jarným dňom, na južnej pologuli prvým jesenným.

Počas jarnej rovnodennosti, podobne ako aj jesennej, je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín.

Nastane jarná rovnodennosť

Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu našej planéty. Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v prvý jarný deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku a jeho postava nevrhá nijaký tieň.

Počas jarnej rovnodennosti, podobne ako aj jesennej, je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín. Napríklad v Bratislave vyjde 20. marca slnko o 5.54 h SEČ, zapadne o 18.04 h SEČ, čo znamená, že bude nad obzorom 12 hodín a 10 minút. V Košiciach, keďže ležia východnejšie, nastane východ slnka približne o 5.37 h a západ o 17.47 h, teda o niekoľko minút skôr, no dĺžka dňa je približne rovnaká.

V období jarnej rovnodennosti sa dni v miernych zemepisných šírkach výrazne predlžujú, napríklad od 7. do 30. marca každý deň pribudne 3 a pol minúty slnečného svetla (počítané pre Bratislavu). Dni sa predlžujú aj v ďalšom období, i keď postupne čoraz pomalším tempom až do letného slnovratu. Ten nastane tento rok 21. júna o 5.32 h stredoeurópskeho letného času, keď bude najdlhší deň v roku.

Sklon zemskej osi spôsobí veľa

Čím viac na sever, tým je predlžovanie dní výraznejšie, pričom v oblastiach nad severným polárnym kruhom nastane polárny deň, počas ktorého tam slnko nezapadá vôbec. Na juh, smerom k rovníku, je predlžovanie dní menej výrazné. Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o približne 23,5 stupňa. Ak by bola zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli po celý rok rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.

Počas končiaceho sa zimného obdobia dopadali slnečné lúče na severnú pologuľu Zeme šikmejšie. Dni boli kratšie než noci, slnko svietilo nižšie nad obzorom, čo znamenalo menej slnečného žiarenia a chladnejšie počasie. Od jarnej rovnodennosti sa severná pologuľa k Slnku čoraz viac prikláňa, dni sa predlžujú a viac slnečného žiarenia znamená aj teplejšie počasie.

Začiatky ročných období, teda aj jari, nemusia pripadať každý rok na rovnaký dátum, keďže astronomický rok netrvá presne 365 dní, ale približne 365 a štvrť dňa, čo sa raz za štyri roky kompenzuje vložením 29. februára ako prestupného dňa do kalendára. Začiatok astronomickej jari sa pohybuje v rozpätí medzi 19. marcom (stane sa tak v roku 2048) a 21. marcom (naposledy v roku 2011, nabudúce v roku 2102), najčastejšie však nastáva 20. marca, tak ako tento rok.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá