Koronavírus je tu s nami rok. Prvému nakazenému Mikas sám volal

Koronavírus je tu s nami rok. Prvému nakazenému Mikas sám volal
Zdroj foto: TASR/Ján Krošlák
V laboratóriu Národného referenčného centra pre chrípku si presne pamätajú moment, kedy sa im podarilo diagnostikovať prvého pozitívneho pacienta. Bolo to 6. marca 2020. S pandémiou sme prežili už rok. Aké boli začiatky, keď sme zďaleka nemali toľko informácií ako dnes?

Prvé opatrenia proti pandémii prijímala dosluhujúca vláda Petra Pellegriniho. Na zasadnutí 11. marca vyhlásila mimoriadnu situáciu s platnosťou od 12. marca. Vláda tiež 15. marca vyhlásila pre štátne nemocnice na Slovensku núdzový stav.

Nepredpokladali, že nastane pandémia

Centrum si výsledok viacnásobne potvrdilo a akonáhle si bolo isté jeho správnosťou, nahlásilo to hlavnému hygienikovi. Píše o tom Úrad verejného zdravotníctva SR v tlačovej správe. „Hneď ma zaujímalo, ako sa pacient má, keďže už bol hospitalizovaný. Boli to časy, keď vzoriek nebolo tak veľa, a tak som s pacientom osobne telefonoval. Informoval som o prvom potvrdenom prípade vtedajšieho premiéra a oznámili sme to verejnosti,“ opisuje sled udalostí hlavný hygienik Ján Mikas.

„Na začiatku sme nepredpokladali, že sa postupne s touto diagnostikou stretne väčšina obyvateľstva, a že bude tak masová. Vychádzali sme zo skúseností z predošlých epidémií koronavírov, SARS a MERS, že pôjde o niekoľko importovaných prípadov zo zahraničia. Nepredpokladali sme, že z toho nakoniec bude pandémia,“ spomína doktorka Edita Staroňová, vedúca Národného referenčného centra pre chrípku.

Už 10. januára 2020 Úrad verejného zdravotníctva odporučil občanom cestujúcim do Číny, aby si chránili zdravie vzhľadom na výskyt 59 prípadov vírusovej pneumónie v meste Wu-chan. Krízový štáb na ministerstve zdravotníctva zasadal prvý raz 27. januára 2020.

Kľúčovú rolu zohrali dve doktorky

Prvá podozrivá vzorka, ktorá mohla obsahovať vírus SARS-CoV-2, dorazila na Úrad verejného zdravotníctva SR ešte 22. januára 2020. Diagnostiku vtedy ešte len pripravovali a laboratórium nedokázalo vzorky spoľahlivo analyzovať. Úplne prvé vzorky zasielali do Charité v Berlíne, kde je laboratóriom pre diagnostiku koronavírusov Svetovej zdravotníckej organizácie.

Berlínske laboratórium vyvíjalo prvú diagnostiku na koronavírusy a poskytlo ju partnerským laboratóriám po celom svete. "Na základe tohto WHO protokolu sme postupovali aj my,“ vysvetľuje doktorka Staroňová.

Práve doktorka Staroňová spolu s doktorkou Elenou Tichou zohrali kľúčovú úlohu v zavádzaní diagnostiky v slovenskom laboratóriu. Komunikovali s Berlínom a spolu s doktorkou Janou Gőczeovou z Laboratória molekulárnej diagnostiky ÚVZ SR ako prvé rozbiehali diagnostiku COVID-19 na Slovensku.

„V laboratóriu máme mnohoročné skúsenosti s prácou s infekčným materiálom. Spočiatku sme mali zdravý rešpekt, ale vyšetrovanie vzoriek podozrivých na prítomnosť SARS-CoV-2 sa pre nás rýchlo stalo rutinou,“ uviedla doktorka Elena Tichá z NRC pre chrípku. Rizika nákazy pri práci so vzorkami sa neobávala. „Všetko je zabezpečené. Vzorky sú v inaktivačnom médiu a používame všetky potrebné ochranné pomôcky,“ dodala odborníčka.

Prvé dve úmrtia z marca oficiálne potvrdili 6. apríla. V apríli počet nakazených aj počet obetí stúpal pre prípady v domovoch sociálnych služieb. Ku koncu mája malo Slovensko 1522 prípadov a 28 obetí. Ďalšia obeť pribudla až po dvoch mesiacoch 30. júla.

Diagnostika priamo na Slovensku

Prečo sa koronavírusom zaoberá Národné referenčné centrum pre chrípku? „Začiatkom roka 2020 totiž okolo WHO neexistovala potrebná sieť pracovísk zameraných špeciálne na koronavírusy. Prirodzeným a najrýchlejším riešením preto bolo, aby práve národné referenčné centrá pre chrípku začali automaticky riešiť aj COVID-19, keďže tiež ide o respiračné vírusové ochorenie,“ vysvetlil Mikas.

Pri diagnostike ide v princípe o klasickú RT-PCR metódu. V rámci siete WHO dostal Úrad verejného zdravotníctva špeciálny protokol. „V ňom boli zverejnené sekvencie primerov, ktoré sú cielené práve na patogén spôsobujúci COVID-19. Primery dokážu zachytávať špecifickú oblasť daného vírusu vo vzorke a na základe toho možno u pacienta diagnostikovať ochorenie. Ich syntéza trvá okolo jedného až dvoch týždňov a zvyšok potrebných chemikálií sme už mali v laboratóriu,“ doplnila doktorka Staroňová.

V priebehu dvanástich dní od prvej podozrivej vzorky sa podarilo spustiť diagnostiku už aj priamo v NRC. „Prvýkrát sme vyšetrovali vzorky priamo u nás 3. februára 2020. Vedeli sme, že skôr či neskôr pacienta zachytíme a ochorenie sa potvrdí aj na Slovensku,“ hovorí doktorka Staroňová.

V súvislosti s príchodom druhej vlny pandémie od 1. októbra vstúpil na Slovensku do platnosti opäť núdzový stav, ktorý platí doteraz. Slovensko začalo sprísňovať opatrenia. Medzi 21. októbrom a 13. novembrom presahoval denný nárast nových prípadov hranicu 2000.

Nápor, aký dovtedy nezažili

Pri budovaní efektívnej diagnostiky bolo najnáročnejšie nastaviť laboratórium tak, aby dokázalo reagovať na ohromný dopyt, píše ÚVZ. „Na takto veľký každodenný objem vzoriek sme zo začiatku neboli nachystaní. Bolo potrebné laboratórium dovybaviť, aby sme ich stačili spracovať v personálnom obsadení, aké máme,“ hovorí doktorka Staroňová s tým, že s riešením museli prísť ihneď. NRC totiž bolo v marci na diagnostiku samo, vzorky pritom bolo nutné diagnostikovať masovo a rýchlo.

„Nikdy predtým sme takýto nápor nezažili. Aj keď si spomenieme na pandémiu chrípky v rokoch 2009 a 2010, nebolo to ani zďaleka takéto, v porovnaní s dneškom sme diagnostikovali možno desatinu vzoriek. Vtedy chodili denne desiatky vzoriek, teraz chodia denne stovky,“ vysvetľuje odborníčka vážnosť situácie, v ktorej sa ocitli.

Lepšia spolupráca, nové kontakty

Postupne sa pridali prvé tri regionálne úrady v Košiciach, Trenčíne a v Banskej Bystrici. V polovici apríla sa začali pripájať aj súkromné laboratóriá. Do diagnostiky sa zapojili už aj regionálne úrady v Komárne, Nitre, Poprade a v Žiline. Hektický a extrémne vyčerpávajúci rok, ktorí majú za sebou pracovníci laboratórií, však podľa ÚVZ priniesol viac než efektívnu a spoľahlivú diagnostiku.

„Nadviazali sme nové spolupráce, spoznali sme sa so štátnymi a súkromnými laboratóriami, ako aj s vedcami. Niežeby sme o sebe predtým vôbec nevedeli, ale pred pandémiou si mnohé laboratóriá v princípe navzájom konkurovali. Teraz sme museli všetci začať spolupracovať. Dnes už je sieť medzi laboratóriami vytvorená, a ak by sa niekedy v budúcnosti objavilo nové ochorenie, dokážeme opäť spolupracovať,“ zhodnotila doktorka Staroňová.

Britský infekčnejší variant sa 5. februára potvrdil v 74 percentách vzoriek preverovaných ÚVZ SR.

Mutácie ako ďalšia výzva

Po zvládnutí diagnostiky vírusu prišla nová výzva v podobe jeho mutácií. ÚVZ spolupracuje s Vedeckým parkom Prif UK a Virologickým ústavom BMC SAV, kde sa vybrané vzorky sekvenujú a súčasne spolupracujú aj so zahraničnými laboratóriami, ktoré nám rovnako ponúkli výpomoc pri sekvenovaní. Spoločne sa snažia utvoriť podrobnejší prehľad o tom, aké varianty vírusu cirkulujú na území Slovenska.

Medzičasom nastavujú procesy tak, aby bol úrad schopný vírusy čo najskôr sekvenovať samostatne, priamo vo svojich laboratóriách.

Najnovšie k téme: KORONAVÍRUS

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá