Špirko by rád obmedzil únik informácii, zriadil by nové centrum
Na Úrade špeciálnej prokuratúry chýbajú podľa kandidáta na šéfa úradu Vasiľa Špirka možnosti na analyzovanie dát, ktoré vyplývajú z vyšetrovania. Chcel by preto zriadiť vyšetrovacie centrum. Zamedzilo by to podľa neho úniku informácií z vyšetrovania.
Hovoril o zásahoch funkcionárov NAKA
Chce zriadiť taký model riadenia úradu, ktorým by sa odstránili nedostatky činnosti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktoré "nepriaznivo až sťažujúco pôsobili na priebeh vyšetrovaní". Malo to totiž podľa neho vplyv aj na samotnú činnosť špeciálnej prokuratúry. Uviedol to na vypočutí pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Špirko pôsobí na ÚŠP na odbore ekonomickej kriminality.
Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady NR SR odporučili všetkých štyroch kandidátov do voľby v parlamente. O post šéfa ÚŠP sa uchádzajú Peter Kysel, Daniel Lipšic, Ján Šanta a Vasiľ Špirko. Špeciálneho prokurátora by mali voliť poslanci na aktuálnej schôdzi parlamentu.
Špirko by chcel eliminovať nepriaznivé dosahy funkcionárov NAKA na priebeh vyšetrovania. Navrhuje, aby boli policajní vyšetrovatelia vyčlenení na plnenie úloh pre špeciálneho prokurátora, avšak stále by podliehali riadiacej kompetencii policajných orgánov. Problém spočíva podľa neho v tom, že v riadiacich štruktúrach NAKA sa vytvorili zoskupenia, ktoré "neštandardným" spôsobom zasahovali do vyšetrovacích spisov, vedenia vyšetrovania alebo činnosti vyšetrovateľov. Dochádzalo tiež k úniku informácií. Pokiaľ by sa prenieslo riadenie vyšetrovateľov na špeciálnu prokuratúru, odizolovali by sa podľa neho tieto nežiaduce javy.
Ambíciou Špirka je tiež obnoviť stratenú dôveru a rešpekt v pozíciu špeciálneho prokurátora ako morálnej a právnej autority. Prokurátori sa podľa neho boria s preukazovaním dôveryhodnosti. Čelia tiež pribúdajúcim neopodstatneným atakom zo strany verejnosti.
"Osobný a korektný" vzťah so Žilinkom
Špirko vypracoval koncepciu fungovania ÚŠP, hoci to nebolo v podmienkach kandidatúry. Uviedol, že "v hlave" ju má podľa svojich slov pripravenú tri roky a diskutoval o nej s Marošom Žilinkom, ktorý je dnes generálnym prokurátorom. Odkedy sa Žilinka stal šéfom prokurátorov, nemal podľa svojich slov možnosť mu predstaviť svoju koncepciu. So Žilinkom má Špirko osobný a korektný vzťah. Žilinka bol jeho nadriadený na ÚŠP, prichádzali do styku dennodenne.
Vo svojej koncepcii poukazuje na rozšírenie kompetencií riadenia či kontrolnej činnosti špeciálneho prokurátora. Chce tak dosiahnuť dôslednejšie riadenie prokuratúry. Doteraz sa podľa neho riadilo spontánne či svojvoľne. Špirko mal v tejto súvislosti odpovedať na otázky, ako by dosiahol kontrolu samotného šéfa ÚŠP.
Odpovedal, že vzhľadom na udalosti roka 2020 je už nastavená samoregulácia. Ak by boli prokurátori napádaní zo strany špeciálneho prokurátora, netolerovali by to podľa neho a ozvali by sa. Uznal, že treba nastaviť mechanizmy, aby sa zo strany generálneho prokurátora zabezpečila kontrola špeciálneho prokurátora. Mechanizmy tu podľa neho sú, len doteraz sa nevyužívali efektívne.
Podľa Špirka je "veľmi zvláštne", že doteraz tzv. inštitút kajúcnikov nikomu neprekážal, keďže funguje od roku 2003. Na využitie tohto inštitútu sa podľa neho musia splniť viaceré podmienky. Využívanie kolúznej väzby v zákone by Špirko nemenil, je podľa nej dostatočne vymedzená. Otázkou podľa neho je, ako sa aplikuje a či nedochádza k tzv. nadužívaniu dôvodov väzby. To je podľa neho v kompetencii prokurátorov i súdu.
