Justícia sa zmení, schválili jej veľkú reformu od nového roka

Justícia sa zmení, schválili jej veľkú reformu od nového roka
Zdroj foto: SITA/Branislav Bibel (ilu)
Reforma justície, ktorá zahŕňa reformu súdnej rady, majetkové previerky sudcov, reformu ústavného súdu, povinné zavedenie vekového stropu sudcov či zriadenie Najvyššieho správneho súdu, by mala vstúpiť do platnosti od januára. Návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej schválila vláda.

Navrhovaná reforma tiež zavádza vekový cenzus pre automatický zánik funkcie sudcu všeobecného súdu. Ten stanovili predkladatelia úpravy na vek 65 rokov s tým, že sudcovia sa môžu rozhodnúť pokračovať vo výkone funkcie do veku 68 rokov.

Pribudne dôležitý súd

V prípade súdnej rady sa návrh zákona zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami, zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou. Návrh zákona tiež rozširuje pôsobnosť rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň jej návrh ústavného zákona umožňuje vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním.

V súvislosti so zriadením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dochádza k jeho ukotveniu v sústave súdov, vrátane určenia jeho sídla, ktoré bude v Bratislave. Súd by mal byť plne funkčný od 1. augusta 2021. Najvyšší správny súd bude mať za úlohu riešiť delikty sudcov a všetkých právnických profesií.

Chcú predísť ďalšej kauze Lexmann

Podľa reformy bude musieť sudca ústavného súdu svojím konaním a rozhodovaním smerovať k tomu, aby súd prijal určité rozhodnutie. Musí sa rozhodnúť pre niektorý z predložených návrhov alebo dať vlastný návrh. Cieľom novely je to, aby sa predišlo situácii, ktorá nastala v takzvanej kauze Lexmann v roku 2019. Europoslankyňa Miriam Lexmann dala po voľbách do Európskeho parlamentu podnet na ústavný súd, či volebná komisia správne určila, kto z novozvolených europoslancov bude musieť na svoj mandát počkať, kým Spojené kráľovstvo nevystúpi z Únie. Ústavný súd sťažnosť zamietol z procesných dôvodov.

Návrh tiež plánuje zvýšiť kvórum pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu tak, že na zvolenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov poslancov parlamentu. Úprava reaguje na situáciu z roku 2019, keď Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná nominovať prezidentovi SR dostatočný počet kandidátov na ústavných sudcov. Novela ústavy vyžaduje od NR SR, aby parlament zvolil potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu. Ak národná rada nebude schopná zvoliť kandidátov, prezident SR bude môcť vymenovať sudcov ústavného súdu bez návrhu parlamentu.

Navrhovaná reforma tiež zavádza vekový cenzus pre automatický zánik funkcie sudcu všeobecného súdu. Ten stanovili predkladatelia úpravy na vek 65 rokov s tým, že sudcovia sa môžu rozhodnúť pokračovať vo výkone funkcie do veku 68 rokov.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá