Pripomíname si 27. výročie samostatnosti. Čo na to politici?

Slovensko pred 27 rokmi vstúpilo do éry svojej novodobej samostatnosti. Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 1. januára 1993 vznikli dva samostatné štáty. O ich odlúčení nerozhodlo referendum, ale politici. Rozdelenie spoločného štátu režírovali lídri českej ODS a slovenského HZDS. Čo na toto výročie hovoria politici?

S príchodom nového roku sa pred 27 rokmi, 1. januára 1993, začala písať história samostatnej Slovenskej republiky. Úderom polnoci po 75 rokoch od svojho vzniku zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a na mape sveta sa objavili dva nové štáty. Česká a Slovenská Federatívna republika zanikla 31. decembra 1992.

Slovenskú republiku už počas prvých hodín nezávislosti diplomaticky uznalo 62 krajín sveta, vrátane kľúčových mocností a 19. januára 1993 sa Slovensko stalo členom Organizácie Spojených národov.

Remišová: Pozerajme sa viac do budúcnosti

Podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová tvrdí, že po 27 rokoch je načase, aby Slovensko ako krajina dozrela a Slováci sa pozerali viac do budúcnosti, čo chcú ako národ dosiahnuť. „Aby sme energicky riešili problémy a výzvy, ktoré Slovensko trápia. Aby na Slovensku platila spravodlivosť pre každého rovnako. Aby ľudia dostali kvalitné školstvo, zdravotníctvo a sociálne služby, ktoré si zaslúžia. Aby talent a húževnatosť boli odmeňované a za tvrdú prácu dostali ľudia riadne zaplatené. Aby sme boli vnútorne silnou a súdržnou krajinou, kde extrémizmus a nenávisť nemajú miesto,“ vyzvala Remišová.

Podľa volebného lídra Demokratickej strany Jozefa Rajtára lemuje toto výročie proces s vrahmi Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Príbeh samostatnej Slovenskej republiky vníma ako príbeh zneužívania slobody na pochybné až kriminálne ciele. Netreba však podľa neho zabúdať na pozitívne veci z minulosti. „Svojho času sme boli lídrom v reformách, tigrom Európy, približovali sme sa k Západu. Vstúpili sme do Európskej únie a NATO, prijali euro, ktoré dodnes nemajú naši susedia Maďari, Česi ani Poliaci,“ vymenoval úspechy SR volebný líder DS. Domnieva sa, že ďalších 27 rokov môže byť pre Slovensko a jeho občanov oveľa lepších ako tých predchádzajúcich.

Podpredseda opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling zasa poukázal na to, že SR si za svojich 27 rokov prešla turbulentným obdobím. A aktuálne sa nachádza v ďalšom kľúčovom období. Po vražde investigatívneho novinára a jeho snúbenice a po viacerých dôkazoch o korupcii a zneužívaní moci sa podľa neho Slovensko ocitá na križovatke. „Rozhodujeme, akou cestou sa bude Slovensko uberať, či sa vráti do čias mečiarizmu, alebo či na čele s reformnou vládou nastanú potrebné zmeny a zo Slovenska sa stane spravodlivá krajina, v ktorej sa oplatí žiť," dodal v stanovisku, ktoré zaslala hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.

Podľa Mosta-Híd stojíme pred veľkou výzvou

Slovenská republika sa podľa vládnej strany Most-Híd posunula vpred vstupom do euroatlantických štruktúr. „Porazili sme Mečiara, zvládli neľahké ekonomické reformy, no zabudli sme na to, aká je naša demokracia krehká. Vybudovali sme demokratické inštitúcie a legislatívu, žiaľ trhliny právneho štátu a nezávislého súdnictva a ich následky sme si uvedomili až po ohavnej vražde dvoch mladých a nevinných ľudí,“ uviedla hovorkyňa strany Klára Magdeme. Slovensko preto podľa Mosta-Híd opäť stojí pred veľkou výzvou. „Polícia, prokuratúra a súdy stoja pred očistou, aby boli následne schopné očistiť spoločnosť od Kočnerových kumpánov a Gorily. Pred veľkou výzvou stoja aj politici demokratických strán, ktorí by mali zúžiť priestor nesystémovým a protidemokratickým politickým zoskupeniam. Výzva je veľká. Slovensko má len jednu možnosť, zvládnuť ju,“ zdôraznila hovorkyňa strany.

Hnutie Sme rodina Borisa Kollára vyhlásilo, že Slovensko 27 rokov slúžilo záujmom vyvolených skupín oligarchov, politikov, zbohatlíkov a finančných skupín na úkor obyčajných a bežných ľudí. „To bol aj dôvod, prečo Boris Kollár pred štyrmi rokmi vstúpil do politiky a založil hnutie Sme rodina. Za toto obdobie mali ľudia možnosť vidieť, že tu môžu existovať politici a politické hnutie, ktoré jednoznačne a konečne presadzuje záujmy práve tých obyčajných bežných ľudí, ktorí boli 27 rokov potláčaní,“ uviedla Michaela Jurcová z tlačového oddelenia Sme rodina.

KDH: Slováci sú platnou súčasťou veľkej rodiny

Vznik Slovenskej republiky podľa Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) dokazuje, že Slováci sú platnou súčasťou veľkej rodiny vyspelých európskych národov. „Je potrebné povedať, že pri vzniku a výstavbe nášho štátu sa stali aj chyby a nebolo ich málo. Sú to však chyby, ktoré sa dajú opraviť a veríme, že ich budeme postupne naprávať," priblížil hovorca KDH Stano Župa. Dodal, že hnutie bude vždy ochraňovať záujmy Slovenskej republiky, pretože ak bude Slovensko pod dobrým politickým vedením, má všetky predpoklady na to, aby sa stalo rešpektovanou krajinou v európskom priestore.

Podľa politickej strany Dobrá voľba exministra zdravotníctva a vnútra Tomáša Druckera sa toho Slovensku podarilo veľa, keďže postupne sa stalo členom NATO a 1. mája 2004 vstúpilo aj do EÚ. „Úspešný európsky príbeh SR podčiarkli aj ďalšie dva míľniky, a to vstup do schengenského priestoru a prijatie spoločnej európskej meny. Slovensko dnes už nie je neznámou krajinou," uviedla hovorkyňa Dobrej voľby Martina Šoltésová. Aj napriek niektorým úspechom však podľa strany Slovensko zaostáva v mnohých oblastiach. Napríklad v podpore mladých, seniorov, najzraniteľnejších skupín či v zdravotníctve.

Predseda Maďarskej komunitnej spolupatričnosti Szabolcs Mózes si zasa myslí, že Slovensko vzniklo v neľahkých časoch, keďže o rozdelení federácie nemohli rozhodnúť občania. „Po turbulentných začiatkoch sa naša republika aj vďaka maďarským hlasom a politikom dostala do elitného klubu európskych krajín a dnes je de facto v jadre EÚ,“ uviedol. Slovensko sa podľa neho značne zmodernizovalo za úradovania pravicových vlád, ktorých súčasťou boli aj maďarské strany.

S príchodom nového roku sa pred 27 rokmi, 1. januára 1993, začala písať história samostatnej Slovenskej republiky. Úderom polnoci po 75 rokoch od svojho vzniku zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a na mape sveta sa objavili dva nové štáty. Česká a Slovenská Federatívna republika (ČSFR) zanikla 31. decembra 1992 na základe ústavného zákona, ktorý 25. novembra 1992 schválilo vtedajšie Federálne zhromaždenie. Slovenskú republiku už počas prvých hodín nezávislosti diplomaticky uznalo 62 krajín sveta, vrátane kľúčových mocností a 19. januára 1993 sa Slovensko stalo členom Organizácie Spojených národov.

TOP videá

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá