Bude priať odvážnym. Naši europoslanci opísali ekologický plán
Európsky ekologický dohovor, ktorý v stredu v Európskom parlamente v Bruseli predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, zaujal aj slovenských europoslancov.
Hojsík: Slovensko bolo doteraz montážnou dielňou
Cieľom takzvanej "zelenej dohody" je do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny svetadiel. Poslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) z frakcie Obnovme Európu pripomenul, že Slovensko bolo doteraz "montážnou dielňou" a dôsledky tohto stavu, ekonomické, sociálne alebo ekologické, museli znášať všetci jej občania. "Európsky ekologický dohovor nám otvára šancu na zelenú a férovú transformáciu ekonomiky. Zelené investície v hodnote tisíc miliárd eur môžu znamenať slušnú a dobre zaplatenú prácu aj pre ľudí na Slovensku," skonštatoval.
Dodal však, že skutočnosť, či zelená dohoda bude naozaj na prospech občanom Slovenska, nezávisí od EK, ale od toho, ako sa k tejto iniciatíve postavia tí, ktorí na Slovensku vládnu. Upozornil, že doterajšie vlády "zelené riešenia" robili z donútenia a v prospech niekoľkých vyvolených, "na úkor nielen našich peňaženiek, ale celej našej prírody".
"Európsky ekologický dohovor bude priať odvážnym a aktívnym. Krajina, ktorá nebude konať, nebude podporovať zelené inovácie, krajina ktorá bude naďalej bezhlavo betónovať svoje námestia, nemá šancu uspieť. Slovensko musí uspieť," odkázal Hojsík.
Podľa Wiezika to bude trvať viac než generáciu
Michal Wiezik (SPOLU-OD) z Európskej ľudovej strany (EPP) upozornil, že prejav von der Leyenovej o ekologickom dohovore bol "skôr lyrický ako vecný", ocenil však viacero dôležitých momentov. "Ekologický dohovor je návrhom, ako dosiahnuť klimaticky neutrálnu Európu, ako nastaviť našu ekonomiku a spôsob života tak, aby boli kompatibilné s našou planétou. Bude trvať viac než jednu generáciu, kým tieto ciele dosiahneme. Ak sa to podarí, bude to jeden z najdôležitejších úspechov našej civilizácie. Opatrnosť je ale nevyhnutná," upozornil poslanec.
Podľa jeho slov prechod na udržateľnú ekonomiku musí byť spravodlivý a prospešný pre všetkých. Pripomenul, že EK navrhla 50 opatrení, avšak v oblasti biodiverzity, poľnohospodárstva, lesníctva a všeobecne ekosystémov sú riešenia slabšie v porovnaní s energetikou, dopravou či priemyslom. "Bez uceleného a efektívneho prístupu ku všetkým kľúčovým oblastiam ambiciózne ciele dohovoru nebudú naplnené," vysvetlil. Spresnil, že nepomôže, ak EÚ bude prechádzať na obnoviteľné zdroje energie, ak tie budú viazané na neudržateľnú ťažbu lesov a biomasy a na intenzívnu produkciu technických plodín, ktorých pestovanie vedie k ničeniu pôdy, znečisťovaniu vody a likvidácii života. "Potrebujeme uhlíkovo nenáročné technológie a plne fungujúcu a na život bohatú prírodu," dodal. Pre úspech zelenej dohody je podľa Wiezika dôležité, aby princípy EÚ boli akceptované aj jej obchodnými partnermi a svetovými ekonomikami.
Štefanec: Potrebujeme motivovať aj zvyšok sveta
Podľa Ivana Štefanca (KDH) z frakcie EPP dosahovanie ambicióznych cieľov zelenej dohody nesmie znížiť konkurencieschopnosť EÚ voči zvyšku sveta ani rušiť pracovné miesta. "Potrebujeme podporiť inovácie a pozitívne motivovať nielen naše firmy, ale aj zvyšok sveta k tomu, aby sa emisie znižovali. Osobitnú pozornosť musíme venovať realizácii nových nápadov a rozvoju nových technológií v segmente malých podnikov," uviedol.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen chce dať sto miliárd eur na pomoc členským krajinám EÚ, ktoré sú stále závislé prevažne od fosílnych palív. Politička zaradila boj proti klimatickým zmenám medzi svoje top priority v rámci päťročného pôsobenia v tomto poste. Prvá žena v úrade predsedníčky EK vyhlásila, že Európa sa do roku 2050 stane prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom.
Robert Hajšel (nominant Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) upozornil, že boj proti klimatickej zmene a celkový prechod ekonomiky EÚ k "zelenšej a digitálnejšej" nemôžu zaplatiť tí chudobnejší. "Akákoľvek transformácia musí byť sprevádzaná opatreniami, ktoré dotknutým krajinám, odvetviam priemyslu, ale najmä ľuďom zabezpečia adekvátne náhradné riešenia, dôstojný život a pracovné podmienky," odkázal.
Zároveň dodal, že treba zabrániť prehlbovaniu energetickej chudoby, ktorá v súčasnosti sužuje niekoľko desiatok miliónov Európanov. "Transformáciu nemožno realizovať na úkor slabších sociálnych vrstiev. Aj preto považujem za potrebné, aby sa rešpektovali rozdielne východiskové pozície členských štátov a napríklad plyn, ako aj jadrová energia zohrali dôležitú úlohu aspoň v prechodnom období a boli akceptované za súčasť energetického mixu," pripomenul Hajšel.
