Vláda schválila národný protikorupčný program. Má 14 cieľov
Návrh Národného protikorupčného programu SR obsahuje štrnásť cieľov, ktorých naplnenie má prispieť k oslabeniu korupčného správania. Vláda ho schválila.
Lobizmus a konflikt záujmov
Medzi ne patria napríklad posilnenie objektívnosti a efektívnosti vykonávania daňových kontrol, posilnenie nezávislosti policajnej Finančnej spravodajskej jednotky, zefektívnenie systému podávania majetkových priznaní a zvýšenie ich výpovednej hodnoty alebo napríklad posilnenie eliminácie korupčného správania v podnikateľskom sektore.
Cieľom dokumentu z dielne Úradu vlády SR je takisto zúžiť priestor pre korupciu v legislatívnom procese alebo zvýšiť transparentnosť, zodpovednosť a dôveryhodnosť pri lobistických činnostiach vrátane konfliktu záujmov. Podľa dokumentu je za účelom dosiahnutia týchto cieľov potrebné vytvárať vhodné právne, inštitucionálne a spoločenské prostredie, v ktorom sa odmieta a účinne postihuje korupčné konanie.
Nulová tolerancia
„Keďže korupcia, jej páchatelia a sprostredkovatelia, ako aj všetci, ktorí sa podieľajú na vytváraní priestoru a príležitostí na korupciu, poškodzujú verejný záujem, musí byť zabezpečená ochrana verejného záujmu. V orgánoch verejnej moci a celom verejnom sektore má preto kľúčový význam uplatňovať zásadu nulovej tolerancie korupcie. V súvislosti s touto zásadou sa v nesmú zľahčovať alebo prehliadať ani prejavy korupčného správania a riziká, ktoré by mohli umožniť vznik korupcie alebo vytvoriť priestor či príležitosť na jej spáchanie,“ konštatuje dokument.
Dokument pripomína, že podľa indexu vnímania korupcie, ktorý zverejnila Transparency International, bola SR v roku 2018 na 57. mieste zo 180 krajín, čo je pokles oproti 54. miestu v rokoch 2017 a 50. miestu v roku 2015. „Podľa prieskumu Eurobarometer si 85 % Slovákov v roku 2017 myslelo, že korupcia je veľmi rozšírená, pričom priemer EÚ je 68 %,“ konštatuje materiál.
V tejto súvislosti je podľa dokumentu akékoľvek znižovanie transparentnosti rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci neprijateľné. „Týka sa to nielen oblastí, v ktorých sa rozhoduje o použití či prideľovaní prostriedkov z verejných zdrojov, ale aj procesov schvaľovania, povoľovania, udeľovania licencií, akreditácií, pokút a sankcií,“ uzatvára dokument.
