Budíček o 4:00 je pre niektorých cesta k úspechu. Iní ochorejú

Budíček o 4:00 je pre niektorých cesta k úspechu. Iní ochorejú
Zdroj foto: SITA/AP
Tim Cook, generálny riaditeľ firmy Apple, vstáva každý deň pred štvrtou. Prezident USA Donald Trump vraj potrebuje len štyri hodiny spánku. David Cush, bývalý šéf Virgin America, tvrdí, že má budíček o 4:15. Herečka Jennifer Aniston vstáva o pol piatej a medituje. A bývalá prvá dáma USA Michelle Obamová v tom čase mieri do posilňovne, píše The New York Times.

Pochybný trend

"Bohatí ľudia nespia osem hodín denne," vyhlásil americký komik Steve Harvey. Je snáď kľúčom k úspechu týranie organizmu nedostatkom spánku, aby sme zvýšili produktivitu? Alebo kapitalizmus uprednostňuje včasné vstávanie - aj keby išlo len o vyznamenanie vlastnej disciplíny?

Američania spia priemerne menej než sedem hodín denne, čo znamená, že mnohí majú menej spánku, než odporúča Americká akadémia spánkovej medicíny. Tento trend pritom siaha podstatne ďalej, tvrdí Douglas B. Kirsch, neurológ a predseda AASM. "Thomas Edison opakoval, že štyri hodiny spánku sú preňho dosť dobré, nehovoril však o tom, že počas dňa si dáva rád a často šlofíka," dodal Kirsch.

Podľa jeho slov je trend skorého vstávania, ktorý propagujú podnikatelia a umelci, značne problematický. A aj keď existujú ľudia, ktorým zrejme stačí menej spánku, nemôžeme obísť biologické hodiny. V štúdii z roku 2003 zistili vedci z Pensylvánskej univerzity a Harvardovej lekárskej fakulty, že reakčné časy a výkony pri kognitívnych úlohách sú výrazne nižšie u ľudí, ktorí spali len štyri hodiny, než u tých, ktorí spali šesť hodín.

Výkony po štvorhodinovom spánku

V roku 1999 vedci z Chicagskej univerzity sledovali skupinu ľudí, ktorá spala šesť nocí za sebou len štyri hodiny. U tejto skupiny sa veľmi rýchlo vyvinula vyššia hladina stresového hormónu kortizolu, vyšší krvný tlak a ich telá produkovali o polovicu menej obvyklého množstva protilátok.

Doktor Charles A. Czeisler, profesor spánkovej medicíny na Harvardovej lekárskej fakulte, nazýva včasné vstávanie "zabijákom výkonu", pretože pravidelné štyri hodiny spánku sa podľa neho v konečnom dôsledku rovnajú duševnému stavu po tom, ako je človek 24 hodín hore. Robert Stickgold, ktorý je taktiež profesorom na Harvarde a tiež riaditeľom Strediska pre spánok a poznávanie, tvrdí, že už premeškanie jedného nočného spánku narúša pamäť. A čo je horšie, ovplyvňuje naše správanie.

V rámci nedávnej štúdie sa skupina 65 zdravých ľudí vo veku 18 až 30 rokov po prebdenej noci pri rozhodovaní sústreďovala skôr na negatívne než na pozitívne informácie. Budete však mať tieto problémy, ak spíte osem hodín a budíte sa o štvrtej ráno? Možno. Bez ohľadu na to, ako dlho spíte, rozhodenie prirodzeného rytmu bude mať škodlivé následky.

Zaváži aj šestnásť minút

Ak si myslíte, že prísť o pár minút spánku, napríklad vstať o tridsať minút skôr, nie je dôležité, tak by ste mali zmeniť názor. Vedci z Univerzity Južnej Floridy a z Pensylvánskej štátnej univerzity na jar oznámili, že prísť o šestnásť minút spánku za noc môže mať vážny negatívny dopad na výkon v zamestnaní. Keď spomaľujeme alebo zrýchľujeme biologické hodiny, má to rovnaké následky, ako nedostatok spánku.

"Dôvodom je, že náš denný rytmus mozgu hovorí, kedy má produkovať spánkový hormón melatonín. Takže keď sa snažíme prebudiť v čase, keď mozog stále produkuje melatonín, môžeme cítiť nadmernú dennú ospalosť, nedostatok energie, skľúčenosť a zhoršené kognitívne schopnosti," hovorí Lisa Medaliová, odborníčka na behaviorálnu spánkovú medicínu Strediska pre poruchy spánku Chicagskej univerzity.

Dopriať telu toľko spánku, koľko potrebuje, má nezanedbateľné zdravotné výhody. Vedci z Chicagskej univerzity našli spojenie medzi nedostatkom spánku a zvýšeným rizikom obezity a diabetu. Spánok taktiež posilňuje imunitu. Podľa štúdie z roku 2015 sa kratší spánok spája aj so zvýšeným rizikom prechladnutia a nádchy.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá