Nájdeme ho vo všetkom, zo Zeme však mizne závratnou rýchlosťou

Nájdeme ho vo všetkom, zo Zeme však mizne závratnou rýchlosťou
Zdroj foto: ČTK
Mrakodrap Burdž Chalífa sa leskne vo svetle dubajského púštneho slnka. Od okamihu, keď bola táto 828 metrov vysoká veža pred ôsmimi rokmi otvorená, je najvyššou budovou planéty. To však nie je jediné prvenstvo, ktorým sa pýši. Na stavbu mrakodrapu sa totiž použilo ohromujúcich 330.000 kubických metrov betónu, ktorý sa vyrába predovšetkým z piesku. A hoci sa to nezdá - toho je čoraz väčší nedostatok.

Veľká piesková lúpež

Neďaleko veže Burž Chalífa pritom už do neba svoje krky vystrkujú ďalšie žeriavy, ktoré budú stavať nové rekordné veže. Málokto tuší, že piesku, ktorý je prakticky vo všetkom, čo moderná spoločnosť stavia, začína byť nedostatok. Nepomôžu ani všetky púšte sveta.

Stavba neprebieha len v Spojených arabských emirátoch, ale na celom svete. Dopyt po piesku a jemnom štrku vzrástol tak dramaticky, že odborníci začínajú biť na poplach. Piesok sa môže stať nedostatkovou komoditou.

Ako varovanie slúži prípad z Jamajky, kde v roku 2008 cez noc prakticky zmizla štyristo metrov dlhá piesočná pláž Coral Spring. Páchatelia odviezli z pobrežia 500 nákladných áut bieleho piesku, a to bez toho, aby si to ktokoľvek všimol. Polícia nikoho nechytila a vyšetrovanie skončilo bez výsledkov. Médiá špekulovali, že piesok putoval na nejakú inú pláž, alebo ho použili v stavebnom priemysle. Bezpochyby však bola "veľká piesková lúpež" lukratívna. Piesok totiž začína byť cenený ako zlato.

Základ modernej spoločnosti

"Piesok je základom našej modernej spoločnosti," hovorí Aurora Torresová z Nemeckého strediska pre integratívny výskum biodiverzity. Výsledky jej bádania, v ktorom sa zaoberá dôsledkami ťažby piesku na ekosystémy, boli zverejnené minulý rok v prestížnom časopise Science. Torresová je presvedčená, že väčšina ľudí si neuvedomuje, aká tragédia pre nedostatok piesku hrozí. "Obyčajní ľudia si tento problém vôbec nevšímajú. V uplynulých rokoch však upútal pozornosť medzinárodných organizácií," hovorí výskumníčka.

Život ľudí je podľa Torresovej doslova postavený na piesku, ktorý sa hneď po vode stal surovinou, ktorej sa spotrebuje najviac. Piesok totiž nie je len v budovách, ale prakticky vo všetkom: od skla a asfaltu cez kozmetiku, zubné pasty, mikročipy a displeje inteligentných telefónov až po automobily a lietadlá. Oxid kremičitý, ktorý sa z piesku získava, sa používa aj vo vinárstvach a v mnohých ďalších odvetviach potravinárskeho priemyslu.

"Piesok je megahviezdou nášho priemyselného a elektronického veku," píše sa v článku prestížnej technickej univerzity ETH v Zürichu. Jeho svetová spotreba podľa neho zďaleka presahuje množstvo, ktoré prirodzene pribúda zvetrávaním.

Problém s púštnym pieskom

"Množstvo piesku, ktorý sa spotrebuje, sa za posledných 20 rokov strojnásobilo," hovorí Pascal Peduzzi z Programu OSN pre životné prostredie. Peduzzi už dlho varuje pred dôsledkami nadmernej spotreby piesku a v roku 2014 spísal správu OSN s názvom "Piesok, surovina, ktorej je menej, než sa zdá". "Súčasnú spotrebu odhadujeme na 50 miliárd ton ročne - to je 18 kilogramov denne na každého obyvateľa Zeme," hovorí Peduzzi.

Nie každá stavba síce pohltí toľko piesku ako rekordné mrakodrapy v Spojených arabských emirátoch, ale i na bežný rodinný dom je potrebných asi 200 ton. "Len s ročnou spotrebou stavebného priemyslu by sa dal navŕšiť 27 metrov vysoký a 27 metrov široký múr okolo rovníku," vysvetľuje Peduzzi.

Niekto by mohol namietať, že na púštiach celého sveta leží viac než dosť tejto žiadanej suroviny. Problémom je však to, že púštny piesok nie je vhodný pre výrobu betónu. Zrnká sú vetrom natoľko ohladené a obrúsené, že nedržia pokope. Preto je arabským šejkom pri zadávaní obrovských stavebných zákazok v Dubaji a v Abú Zabí piesok z okolitých púští nanič. Napríklad na stavbu veže Burdž Chalífa sa muselo obrovské množstvo piesku doviezť z ďalekej Austrálie.

Bagre ťažia aj pod hladinou

Sypká surovina sa ťaží pomocou plávajúcich bagrov, ktoré z morského dna, ale aj z jazier a riek postupne vysávajú piesok. Následky sú pre citlivé ekosystémy často fatálne. Korytá riek sa prehlbujú, pobrežie eroduje, oceánska fauna mizne, rovnako aj celé ostrovy. Prírodné mechanizmy, ktoré chránia pevninu pred búrkami a vlnami cunami tak prestávajú fungovať.

Napríklad Indonézia vďaka bezohľadnej ťažbe piesku dokonca stráca svoje vlastné územie. V uplynulých rokoch totiž úplne zmizli dve desiatky indonézskych ostrovov. Problém sa však týka aj Európy. Napríklad pláže na Kanárskych ostrovoch v súčasnosti prežívajú len vďaka dovozu piesku zo Západnej Sahary.

Zďaleka najväčším vývozcom čoraz vzácnejšej suroviny sú podľa štatistík Spojené štáty, najväčším dovozcom je Singapur, ktorý je známy nablýskanými nákupnými strediskami a obrovskými stavbami. Mnoho krajín v juhovýchodnej Ázii už vývoz piesku zakázalo.

Indická piesočná mafia

So surovinou sa však napriek tomu ďalej obchoduje, hoci nezákonne. "Takzvanej piesočnej mafii sa darí najmä v Indii," vysvetľuje Torresová. "Je tam považovaná za jednu zo skupín organizovaného zločinu, ktorá najčastejšie siaha po násilí," dodáva odborníčka.

Odborníci v súčasnosti  pracujú na vývoji alternatív. Recyklácia stavebných hmôt a výskum toho, ako by bolo predsa len možné využiť v stavebníctve púštny piesok, sú podľa mnohých na dobrej ceste. Problém hroziaceho nedostatku sypkej suroviny je však komplexný, mnohovrstvový a relatívne nový. "Piesok je zvláštny materiál, ktorého vždy bolo viac než dosť a bol mimoriadne lacný," hovorí Torresová. To sa však podľa nej už zmenilo. "Nikto zatiaľ nenašiel riešenie, ktoré by uspokojilo obrovský hlad po piesku," upozorňuje výskumníčka.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá