Bezpečnosť verzus sloboda. Stojí rozpoznávanie tvárí za to?

Bezpečnosť verzus sloboda. Stojí rozpoznávanie tvárí za to?

7.12.2019 19:56 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: ČTK

Technológia rozpoznávania tvárí zažíva celosvetový rozmach. Jej využívaním je známa najmä Čína, o celoštátny monitorovací systém má však záujem aj India. V Európe sa táto technológia využíva na štadiónoch či letiskách. Najčastejšie sa obhajuje zlepšením práce polície, kritici sa však boja straty slobody a súkromia občanov.

Bezpečnosť verzus sloboda. Stojí rozpoznávanie tvárí za to?
  • Zdieľať

Technológia rozpoznávania tvárí zažíva celosvetový rozmach. Jej využívaním je známa najmä Čína, o celoštátny monitorovací systém má však záujem aj India. V Európe sa táto technológia využíva na štadiónoch či letiskách. Najčastejšie sa obhajuje zlepšením práce polície, kritici sa však boja straty slobody a súkromia občanov.

Dvesto miliónov kamier nestačí

Čína podľa niektorých odhadov využíva až 200 miliónov bezpečnostných kamier s technológiou rozpoznávania tvárí, sú rozmiestnené po celej krajine. Ďalšie stovky miliónov kamier majú pribudnúť v nasledujúcich rokoch. Čínsky systém sa považuje za vysoko efektívny. V roku 2018 sa polícii napríklad podarilo zadržať hľadaného muža, ktorého kamery identifikovali medzi 60 tisíckami návštevníkov popového koncertu.

Veľa sa však hovorí aj o nebezpečenstve "digitálneho autoritárstva". Ako príklad poslúži dohľad nad moslimskými Ujgurmi v provincii Sin-ťiang na západe Číny. Úrady si tam pomocou kamier udržiavajú prehľad o každodennej aktivite jednotlivých občanov. Môžu pozorovať všetko, čo sa deje a prípadne to vyhodnotiť ako podozrivé.

Čínska firma Huawei svoj monitorovací systém vrátane rozpoznávania tvárí ponúka aj v zahraničnom balíčku nazvanom Safe City, teda bezpečné mesto. Podľa denníka Financial Times túto technológiu kúpilo už 200 miest po celom svete, väčšinou v Ázii a v Afrike. Spoločnosť sa však napríklad v Ugande musela brániť obvineniu, že pomáha miestnej politickej reprezentácii špehovať názorových oponentov.

Bezpečnostné kamery čínskeho telekomunikačného gigantu Huawei, ktoré sú vystavené na veľtrhu čínskej verejnej bezpečnosti v Šen-čene v októbri 2019. Zdroj: SITA/AP

Rozpoznávanie tvárí mimo zákon

Vlastný systém rozpoznávania tvárí plánuje vybudovať India. Po Číne druhá najľudnatejšia krajina sveta chce vytvoriť celonárodnú databázu s policajnými fotografiami zločincov, portrétmi občanov z oficiálnych dokumentov či obrázkami z novín. Kamery by následne porovnávali on-line zachytené tváre s týmito dátami. Policajti by mali v telefónoch špeciálnu aplikáciu, ktorá by im umožnila urobiť v teréne fotografiu a ihneď podľa nej zistiť identitu podozrivého.

Opačný prístup k rozpoznávaniu tvárí má napríklad vedenie mesta San Francisco, ktoré túto technológiu ako prvé mesto v USA preventívne zakázalo. Neskôr sa k nemu pripojilo niekoľko ďalších amerických miest. V Kalifornii využitie biometrických dát v policajnej praxi následne postavili mimo zákon.

Viac
k Téme

Z európskych krajín sa v súčasnosti hovorí o využití technológie rozpoznávania tvárí napríklad vo Francúzsku, Dánsku a v Británii. Tému nastolilo na jeseň aj vedenie pražskej polície, ktoré požiadalo magistrát, aby aktivoval tento systém na šiestich miestach v českom hlavnom meste.

Olympiáda ako katalyzátor

O možnosť využitia rozpoznávania tvárí požiadal aj šéf polície v Kodani, podľa ktorého by táto technológia bola "neoceniteľným nástrojom" pri prenasledovaní podozrivých. S nápadom však súhlasí len časť miestnej politickej reprezentácie a debata sa rozhodne nekončí.

Juhofrancúzske Nice sa tento rok stalo prvým mestom v krajine, kde sa začal testovať sledovací systém rozpoznávania tvárí. Podľa expertov však situáciu vo Francúzsku zrejme prelomia olympijské hry v Paríži v roku 2024. Tokio, ktoré hry usporiada budúci rok, už oznámilo, že technológiu nasadí v okolí štadiónov a bude ju využívať pre identifikáciu akreditovaných účastníkov hier.

V Británii je to podobné. Britský súd rozhodol, že polícia rozpoznávaním občanov v reálnom čase neporušuje súkromie obyvateľov. Technológiu tam už využívajú na futbalových štadiónoch, aby odlíšili fanúšikov, ktorí majú zákaz vstupu.

Zdroj: ČTK
Zdroj: ČTK

Vec jednotlivých štátov

V roku 2018 začalo v EÚ platiť nariadenie o ochrane osobných údajov, ktoré je zrejme najprísnejším opatrením svojho druhu na svete. Z hľadiska rozpoznávania tvárí je však tento predpis podľa niektorých expertov príliš široký a všeobecný a štátom necháva veľký manévrovací priestor.

Priepasť medzi technologickým vývojom a jeho nedostatočnou právnou reguláciou sľúbila napraviť šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Už predtým uviedla, že počas prvých 100 dní mandátu novej únijnej exekutívy predloží príslušný návrh opatrenia. To by zrejme malo občanom EÚ zaručiť právo na rozhodnutie o tom, čo sa udeje s ich dátami využívanými pri strojovom rozpoznávaní tvárí. Pokiaľ však také nariadenie nevstúpi do platnosti, ostáva využitie tejto technológie v Európskej únii do značnej miery vecou jednotlivých štátov.

Viac
k Téme

TOP videá