Choroby srdca už nie sú najväčší zabijak v bohatých krajinách

TA3 ČTK
14.9.2019 20:04

Najčastejšou príčinou smrti v bohatých krajinách sa stala rakovina, ktorá na prvom mieste vystriedala srdcové choroby. Ak bude tento trend pokračovať, rakovina sa môže v dohľadnej dobe stať najväčším zabijakom na svete. Informuje o tom Reuters a odvoláva sa na štúdie publikované v lekárskom časopise The Lancet.

Choroby srdca už nie sú najväčší zabijak v bohatých krajinách
SITA/AP

Globálna epidemiologická premena

Zistenia vedcov boli publikované vo dvoch rozsiahlych štúdiách. Na základe skúmaných dát uvádzajú, že nastala nová a globálna epidemiologická premena medzi rôznymi typmi chronických ochorení. Hoci na kardiovaskulárne ochorenia na svete umiera najviac ľudí stredného veku, tieto úmrtia sú v celosvetovom meradle príčinou smrti v asi 40 percentách prípadov. V bohatých krajinách teraz rakovina zabíja dvakrát toľko ľudí.

lieky-lekaren-1140px-sitaap_ac1100ae-4184-03d3.jpg

"Ak sa pozrieme na celosvetové súhrnné údaje, tak v roku 2017 bola rakovina druhou najčastejšou príčinou smrti," uvádza spoluautor štúdie Gilles Dagenais. A keďže počet úmrtí, za ktoré môžu problémy so srdcom, stále klesá, rakovina sa môže počas niekoľkých desaťročí stať najväčším zabijakom na svete nielen v bohatých krajinách.

Faktory, ktoré môžeme ovplyvniť

Ročne na svete umrie približne 55 miliónov ľudí. Zlyhanie srdca, srdcové infarkty alebo mrtvice zabili v roku 2017 viac ako 17 miliónov ľudí. Dôležité je, že takmer tri štvrtiny týchto prípadov bolo spojených s vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom, zlou stravou či fajčením, teda s faktormi, ktoré môžeme ovplyvniť správnou životosprávou.

Hlavnou príčinou dramatického zníženia počtu úmrtí na príčiny spojené so srdcom je kvalitnejšia zdravotná starostlivosť a lepšie lieky. V uplynulých desaťročiach zachraňujú lieky na zníženie vysokého krvného tlaku a cholesterolu čoraz viac životov. Vyšší počet úmrtí na kardiovaskulárne choroby v rozvojových krajinách teda súvisí najmä so slabou dostupnosťou liekov a úrovňou zdravotníctva. V chudobnejších krajinách ľuďom so srdečnými problémami predpísali menej liekov.

Vedci analyzovali údaje z Argentíny, Bangladéša, Brazílie, Kanady, Čile, Číny, Kolumbie, Indie, Iránu, Malajzie, Pakistanu, Filipín, Poľska, Saudskej Arábie, Juhoafrickej republiky, Švédska, Tanzánie, Turecka, Spojených arabských emirátov a Zimbabwe.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok