Začalo sa šieste masové vymieranie. Vedci dávajú hmyzu sto rokov

Začalo sa šieste masové vymieranie. Vedci dávajú hmyzu sto rokov

23.2.2019 09:55 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: ČTK

Každý rok vo svete zmizne 2,5 percenta z celkového objemu hmyzu a ak bude ubúdať doterajším tempom, tak za sto rokov zmizne úplne. Vyplýva to z analýzy zverejnenej v časopise Biological Conservation, na ktorú upozornili britské noviny The Guardian.

Začalo sa šieste masové vymieranie. Vedci dávajú hmyzu sto rokov
  • Zdieľať

Každý rok vo svete zmizne 2,5 percenta z celkového objemu hmyzu a ak bude ubúdať doterajším tempom, tak za sto rokov zmizne úplne. Vyplýva to z analýzy zverejnenej v časopise Biological Conservation, na ktorú upozornili britské noviny The Guardian.

Otázka prežitia ľudstva

Ubúda okolo 40 percent hmyzích druhov a tretina je ohrozená. Hmyz pritom mizne osemkrát rýchlejšie než cicavce, vtáky a plazy. Markantné ubúdanie hmyzu v prvom rade spôsobuje intenzívne poľnohospodárstvo, najmä užívanie pesticídov, ale prispieva aj urbanizácia a klimatické zmeny.

"Pokiaľ sa úhyn hmyzích druhov nepodarí zastaviť, bude to mať katastrofálny dopad na ekosystém planéty a prežitie ľudstva," konštatoval Francisco Sánchez-Bayo z univerzity v Sydney. Analýzu vypracoval spolu s Krisom Wyckhuysom, ktorý pôsobí na čínskej Akadémii poľnohospodárskych vied v Pekingu.

Hmyz je nevyhnutný pre fungovanie všetkých ekosystémov. Zdroj: SITA/AP
Hmyz je nevyhnutný pre fungovanie všetkých ekosystémov. Zdroj: SITA/AP

Dvojica Sánchez-Bayo a Wyckhuys vychádzala zo 73 najlepších vedeckých štúdií, ktoré sa venujú úbytku hmyzu. Väčšina z týchto štúdií odráža stav v západnej Európe a v USA, niekoľko ďalších sa zaoberalo stavom v Austrálii, Číne, Brazílii či Juhoafrickej republike. Zvyškom sveta sa doposiaľ zaoberalo len minimum analýz.

Hmyz je nenahraditeľný

Na našej planéte sa podľa vedcov začalo šieste masové vymieranie druhov. Vedci naň upozornili už aj u väčších zvierat, ktoré sa skúmajú jednoduchšie. Zástupcovia hmyzu sú najrôznorodejšími a najpočetnejšími živočíchmi a spolu vážia 17-krát viac než ľudstvo. Hmyz je nevyhnutný pre fungovanie všetkých ekosystémov. Slúži ako potrava iných druhov, opeľuje rastliny a recykluje živiny.

Viac
k Téme

"Pokiaľ nezmeníme spôsob, akým produkujeme potraviny, všetok hmyz za niekoľko desiatok rokov vyhynie," napísala dvojica vedcov. "Dopad na ekosystémy planéty bude prinajmenšom katastrofický," dodávajú. Pozorovaný každoročný úbytok 2,5 percenta objemu hmyzu za posledných 25 až 30 rokov považuje Sánchez-Bayo za šokujúci. "Je to veľmi rýchle. Za desať rokov bude hmyzu o štvrtinu menej, za 50 rokov polovica a za sto rokov nebude žiadny," predpovedá.

Najväčší dopad bude mať jeho ubúdanie na vtáky, plazy, obojživelníky a ryby, ktoré sa ním živia. "Ak tento zdroj potravy zmizne, všetky tieto zvieratá uhynú spolu s hmyzom," tvrdí Sánchez- Bayo.

Intenzifikácia poľnohospodárstva

"Hlavnou príčinou je intenzifikácia poľnohospodárstva," pokračuje vedec. "To znamená výrub stromov a ďalšieho porastu, ktorý obklopuje polia. Vznikajú tak rovné, holé lány, ktoré človek ošetruje syntetickými pesticídmi a hnojivami," vysvetľuje. Hmyzu podľa neho začalo ubúdať na začiatku minulého storočia, proces sa urýchlil v 50. a 60. rokoch a za posledné dve desaťročia dosiahol "alarmujúce rozmery".

Za bezprecedentným úbytkom hmyzej ríše počas posledných dvadsiatich rokov vidí vedec používanie novej triedy insekticídov, medzi ktoré patria fipronil a neonikotinoidy, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém hmyzu.

Záplava kobyliek na lúkach Madagaskaru. Podobné výjavy majú byť čoraz zriedkavejšie. Zdroj: SITA/AP
Záplava kobyliek na lúkach Madagaskaru. Podobné výjavy majú byť čoraz zriedkavejšie. Zdroj: SITA/AP

Nové smrtiace pesticídy

Svet musí zmeniť spôsob, akým produkuje potraviny, tvrdí Sánchez-Bayo. Pôda obhospodarovaná metódami prírodného poľnohospodárstva podľa neho obsahuje viac hmyzu a príležitostné používanie pesticídov v minulosti neviedlo k takému radikálnemu úhynu hmyzu ako nová trieda pesticídov posledných 20 rokov. "Ekosystémy zabíja intenzívne priemyslové hospodárstvo," konštatoval Sánchez-Bayo.

V trópoch, kde sa tento typ obhospodarovania pôdy často nevyskytuje, sa za hlavný faktor úbytku hmyzu pokladá zvyšovanie teploty vplyvom globálneho otepľovania. Živočíšne druhy sa v tomto podnebnom pásme adaptovali stabilným podmienkam a nedokážu reagovať na zmeny. Potvrdzuje to aj príklad Portorika. Na tomto karibskom ostrove za posledných 35 rokov zmizlo 98 percent pozemného hmyzu.

Úbytok hmyzu dokladuje Sánchez-Bayo pozorovaním, ktoré by mohol podobne zaznamenať ktorýkoľvek pamätník. Nedávno sa vydal s rodinou na dovolenku, počas ktorej prešiel autom 700 kilometrov austrálskym vidiekom. Ani raz pritom nemusel čistiť predné sklo. "Pred rokmi by som to musel robiť neustále," uzatvára.

Viac
k Téme