Opustené mesto gýčových zámkov je symbolom tureckého úpadku
Na severozápade Turecka stoja v úhľadných radoch stovky gýčových víl, ktoré pripomínajú niečo medzi francúzskym zámočkom a hradom z rozprávok Walta Disneyho. Stavby určené pre bohatú zahraničnú klientelu sú však prázdne. Stali sa najvypuklejším príkladom problémov, v ktorých sa Turci zmietajú.
Vysoká inflácia a kríza
Krajina čelí vysokej inflácii a vlani v lete ju sužovala aj finančná kríza. Turecká líra oslabila v minulom roku voči doláru o 28 percent hodnoty a niektorí ekonómovia sa obávajú hospodárskej recesie. Na stratégiu, ktorú na riešenie ekonomických problémov nasadila Ankara, reagujú trhy skepticky.
Rady bielych domov so špicatými strieškami začala v meste Mudurnu v hornatej provincii Boli stavať v roku 2014 turecká stavebná spoločnosť Sarot. Konečná podoba projektu, ktorý Turci pomenovali Burj al-Babas, by mala mať 732 víl a nákupné centrum.
Výstavba však momentálne stojí. Spoločnosť Sarot požiadala o bankrotovú ochranu, ktorá ju a stovky ďalších tureckých firiem zaštíti pred veriteľmi. Stavebná komisia Sarot vyhlásila bankrot, keď niektorí zákazníci z oblasti Perzského zálivu nemohli zaplatiť za dom, ktorý si v projekte za 200 miliónov dolárov kúpili, uviedol manažér spoločnosti Mezher Yerdelen. Do výstavby sa zatiaľ investovalo 100 miliónov dolárov.
Bublina môže prasknúť
"Časť predaja sme museli zrušiť," uviedol Yerdelen. Firma dokázala predať arabským investorom 351 domov. Jedna vila stojí 400 000 až 500 000 dolárov. Keďže pokles cien ropy udrel na zákazníkov z Perzského zálivu, skupina Sarot musela požiadať o bankrotovú ochranu.
Nedokončené a prázdne stavebné projekty sú však po celej krajine a dokazujú, aké problémy zasiahli stavebníctvo a s ním aj celé hospodárstvo. Toto odvetvie bolo hnacou silou tureckej ekonomiky už od nástupu Recepa Tayyipa Erdogana k moci v roku 2003. Od tých čias vykazovala ekonomika vyšší rast, než bol svetový priemer. V poslednej štvrtine minulého roku však stavebníctvo zaznamenalo medziročný pokles o 5,3 percenta.
"Tri zo štyroch spoločností, ktoré skrachujú alebo požiadajú o ochranu pred veriteľmi, sú stavebné firmy," hovorí Alper Duman z univerzity v Izmire. "Či už to nazveme bublinou v stavebníctve, alebo bublinou na trhu bývania, v Turecku máme bublinu," dodáva. Nasvedčuje tomu podľa neho najmä množstvo nepredaného bytového fondu. Za posledných 16 rokov sa v Turecku postavilo 10,5 milióna bytov, ale len osem miliónov sa skolaudovalo. "Je tu značné riziko, že tá bublina praskne," myslí si Duman.
Pomôžu ekonomike mladí?
Ministerka obchodu Ruhsar Pekcanová v polovici decembra informovala, že o ochranu pred veriteľmi od minulého marca požiadalo 846 spoločností. Opozičný denník Sözcü už v októbri zverejnil, že ich je omnoho viac, a to okolo 3000.
Predseda tureckej komory stavebných inžinierov Cemal Gökçe vidí situáciu pesimisticky a predpovedá viac žiadostí o ochranu pred veriteľmi a aj viac bankrotov. V Turecku sa podľa neho stavia až príliš. Väčšina domov sa však nepodobá luxusnému komplexu Burj al-Babas, sú to prosté byty a domy pre bežných Turkov.
Kerim Alain Bertrand z firmy, ktorá spracovávala a poskytovala dáta o tureckom realitnom trhu, sa díva na veci optimistickejšie. Sektor podľa neho prejde konsolidáciou a "pri živote" ho udrží mladá populácia. Stredný vek tureckej populácie v roku 2017 bol podľa miestneho štatistického úradu na úrovni 31,7 roka. Stredný vek občanov Európskej únie bol pritom 42,8 roka.
