Znie to ako sen milovníkov piva, no išlo o tragédiu. Londýnske pivné cunami nie je príbeh o „davoch opilcov“
Pred viac ako 200 rokmi sa Londýnom prehnala nezvyčajná katastrofa. Z obrovského dreveného suda v pivovare uniklo viac ako milión litrov piva, ktoré zaplavilo okolité ulice a pivnice. O život prišlo osem ľudí, no skutočný príbeh sa neskôr začal miešať s legendami o davoch, ktoré mali pivo z ulíc zbierať a piť.
Písal sa 17. október 1814 a v londýnskom pivovare Horse Shoe Brewery na Tottenham Court Road bol bežný pracovný deň. V jednom z obrovských drevených zásobníkov sa nachádzali tisíce barelov tmavého piva typu porter, ktorý bol v tom čase v britskej metropole mimoriadne obľúbený.
Popoludní však jeden z kovových kruhov spevňujúcich nádrž praskol. Zamestnanci si problém všimli, no približne o hodinu neskôr sa obrovská nádoba definitívne roztrhla. Tlak uvoľnil masu piva, ktorá prerazila stenu pivovaru a vyrazila do okolitého St Giles Rookery.
Podľa historických zdrojov sa do ulíc a okolitých budov dostalo viac ako milión litrov piva. Vlna dosahovala približne 15 stôp, teda viac než štyri a pol metra, a spolu s pivom sa ulicami valili aj trosky z poškodených stavieb.
Vlna zasiahla chudobnú štvrť
Najhoršie dopadla práve oblasť St Giles Rookery, jedna z chudobných štvrtí Londýna. Mnohé rodiny tam žili v preplnených pivničných priestoroch, ktoré sa po príchode pivnej záplavy mohli v priebehu chvíľ ocitnúť pod vodou.
Pivo zaplavilo George Street a New Street a poškodilo niekoľko domov. V jednom z nich bola Mary Banfieldová so svojou dcérou Hannah. Obe pivo strhlo a zahynuli.
Tragédia zasiahla aj ďalší dom, kde sa v pivnici konala smútočná hostina po úmrtí dvojročného chlapca. Štyria ľudia, ktorí sa tam nachádzali, príval neprežili. Ďalšou obeťou bola mladá Eleanor Cooperová, ktorá pracovala v neďalekej krčme Tavistock Arms. Zavalili ju trosky po tom, čo vlna poškodila stenu budovy.
Celkovo si katastrofa vyžiadala osem obetí.
Rozsah nešťastia dokresľuje aj výpoveď Georgea Cricka, zamestnanca pivovaru, ktorý bol pri udalosti. „Počul som náraz, keď sa to stalo, a okamžite som bežal do skladu,“ opísal neskôr podľa dobových správ.
Ľudia hľadali preživších, nie pivo
Katastrofa vytvorila obraz, ktorý sa neskôr len ťažko oddeľoval od rôznych legiend. Do oblasti prichádzali stovky ľudí a sledovali následky nešťastia. Niektorí dokonca platili za možnosť pozrieť si zničený pivovar.
Dobové správy však podľa historika piva Martyna Cornella nespomínajú žiadne masové rabovanie piva ani dav, ktorý by sa opíjal z toho, čo zostalo na uliciach. Práve naopak, ľudia mali byť počas záchranných prác prevažne pokojní a stíšiť sa, aby bolo možné počuť prípadných preživších pod troskami.
Ako napísal The Independent, predstava o ľuďoch, ktorí po katastrofe veselo zbierali pivo do hrncov a následne sa opíjali, sa rozšírila až neskôr. Historik Cornell ju označil skôr za príbeh vytvorený na základe predstavy, ako by sa ľudia v takej situácii mohli zachovať, než za opis skutočných udalostí.
Podobne upozorňuje aj Smithsonian Magazine, podľa ktorého dobové opisy hovoria o pokojnej reakcii obyvateľov. Záchranári a miestni sa sústredili predovšetkým na hľadanie ľudí uväznených pod troskami.
Pivovar za katastrofu nepykal
Po tragédii sa začalo vyšetrovanie. Porota napokon dospela k záveru, že išlo o nepredvídateľnú udalosť, ktorú označila za „Boží čin“. Majitelia pivovaru preto neboli uznaní za vinných.
Pre spoločnosť Henry Meux & Co. však katastrofa predstavovala obrovskú finančnú stratu. Prišla o tisíce barelov piva a poškodený bol aj samotný pivovar. Zároveň však dostala späť spotrebnú daň, ktorú už za zničené pivo zaplatila.
Nie všetci boli s výsledkom spokojní. V liste pre noviny Morning Post jeden z Londýnčanov upozorňoval, že obrovské nádrže v pivovaroch predstavujú nebezpečenstvo a podobné nehody by sa podľa neho nemali odohrávať priamo v husto obývaných častiach mesta.
Zmizol nielen pivný príbeh, ale aj celá štvrť
Samotný pivovar po katastrofe nezanikol. V prevádzke pokračoval ešte viac ako sto rokov a definitívne ho zatvorili až v roku 1921. Neskôr na časti jeho miesta vyrástlo divadlo Dominion Theatre.
Pivná záplava však zostala v dejinách Londýna ako jedna z najbizarnejších priemyselných katastrof. Jej následky pritom neboli vôbec komické. Osem ľudí prišlo o život, ďalší utrpeli zranenia a chudobná štvrť zostala po ničivej vlne plná trosiek a zápachu piva.
A práve okolo tejto tragédie postupne vznikol príbeh o „pivnom cunami“, ktoré malo prilákať davy opilcov. Historické záznamy však ukazujú oveľa pochmúrnejší obraz. Ľudia, ktorí sa na miesto zišli, podľa dostupných dobových správ skôr čakali v tichosti na správy o preživších.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"