Moc sa neviaže na funkciu, ale na Vučića, upozorňuje expert Košek. Súboj režim vs. študenti v Srbsku vrcholí (rozhovor)
Takmer dva roky protestov, študenti vstupujúci do politiky a Aleksandar Vučić, ktorý sa snaží udržať si dominantné postavenie. Ako dopadnú voľby v Srbsku? Je toto začiatok konca Vučićovej éry, alebo dokáže svoju mocenskú pozíciu obhájiť? Rozprávali sme sa s analytikom Tomášom Košekom z Karlovej univerzity.
Srbsko čakajú predčasné parlamentné voľby, a to po takmer dvoch rokoch protestov. Prečo sa Srbsko dostalo až do tejto situácie?
Srbsko prešlo pomerne veľkým vývojom. V súčasnej chvíli sa chystajú voľby, ktoré môžu rozhodnúť o budúcnosti krajiny.
Obrovským impulzom pre celú aktuálnu situáciu bol pád strechy na železničnej stanici v Novom Sade, kde sa protesty, dovtedy namierené hlavne proti Vučićovi a jeho štýlu vládnutia, zmenili na konkrétne inštitucionálne požiadavky, s ktorými študentské hnutie v súčasnosti ide do volieb.
Prečo práve táto udalosť vyvolala až takúto spoločenskú reakciu?
Dôvodov je hneď niekoľko. Jedným z nich bola dlhodobá korupcia. Železničná stanica patrila medzi obrovské projekty, ktoré Vučić prezentoval ako symbol modernizácie Srbska.
Pád strechy a úmrtie 11 ľudí spoločnosťou veľmi pohli, pretože si ľudia uvedomili, že korupcia a celkovo zmanipulované verejné obstarávania môžu znamenať priame ohrozenie ich životov.
Vučić a jeho strana dominujú srbskej politike už viac ako 10 rokov. Ako sa mu podarilo vybudovať si a udržať túto pozíciu? Čo je základom jeho moci?
Vučić v zásade ťaží z toho, že za čas, čo je vo funkcii, teda od roku 2012, vytvoril systém, ktorý mu ide pomerne dosť na ruku.
On sám so svojou Srbskou pokrokovou stranou (SNS) nielen prerástol politickým systémom, ale získal kontrolu nad štátnym sektorom, médiami, veľkou časťou mimovládneho prostredia a samozrejme aj nad firmami naviazanými na štát. To mu umožnilo moc v zásade personalizovať.
Rozhodovanie o Srbsku sa tak v poslednom období netočí okolo inštitúcií ani demokratického procesu, ale okolo toho, čo určí Vučić. Čiastočne to môžeme vnímať tak, že Vučić ako prezident časť právomocí, ktoré mal predtým ako predseda vlády, preniesol do funkcie prezidenta a čiastočne nahradil fungovanie vlády ako takej.
Moc je naozaj u neho. Nejde len o zmenu funkcie v rámci systému, ale prakticky o to, čo Vučić v politike stelesňuje.
V čom je študentské hnutie iné než predchádzajúce opozičné protesty v Srbsku?
Aktuálne opozícia prechádza obrovskou krízou. Hovorím samozrejme o opozícii, ktorá nejakým spôsobom figuruje v parlamente. Tá je spojená hlavne s nenaplnenými očakávaniami, problémami s privatizáciou či korupčnými škandálmi.
Zároveň má veľmi obmedzený potenciál osloviť voličov mimo svojej základne. Študentské hnutie naopak vzniklo ako nepolitický subjekt, ktorý mal inštitucionálne požiadavky na zmenu vládnutia a transparentnosť, s čím vystupuje dodnes. Hoci politický program vytvorilo, obmedzuje sa v zásade na tieto základné štátotvorné prvky.
Študentské hnutie tiež ide do volieb. Čo vlastne ponúka voličom? Má konkrétny volebný program?
Jeho volebný program je zameraný hlavne na vnútroštátne reformy, teda demokratizáciu štátu ako takého, transparentnosť verejných inštitúcií, vyšetrenie všetkých problémov a navrátenie fungovania inštitúcií do stavu pred Vučićom.
Čo sa týka medzinárodného programu, tam môžeme vidieť pomerne veľkú kontinuitu s Vučićom. Pohľad na Kosovo alebo na západovýchodnú orientáciu zostáva prakticky nezmenený a tam nemôžeme čakať väčšie posuny.
Má hnutie konkrétny plán, ako riadiť štát?
Študentské hnutie vytvorilo tzv. študentskú kandidátku, ktorá združuje zástupcov naprieč celým verejným sektorom. Sú to rôzni odborníci, predovšetkým z akademického prostredia, ktorí majú priniesť expertízu z jednotlivých oblastí.
To je hlavná myšlienka, že budú expertne viesť krajinu ďalej a netransparentné konanie Vučića nahradiť expertnou, nadstraníckou líniou, ktorá bude benefitom pre všetky skupiny spoločnosti.
Akú úlohu v týchto voľbách zohrá tradičná opozícia?
Časť tradičnej opozície, konkrétne 8 strán, podporila študentské hnutie a nebude stavať vlastné kandidátky. Časť opozície sa spojila a ide do volieb samostatne. V zásade ide o súboj dvoch hlavných blokov, študentskej kandidátky a Vučićovej Pokrokovej strany.
Menšie strany, napríklad proeurópska koalícia, však môžu do súboja prehovoriť, pretože po prekročení trojpercentnej hranice potrebnej na vstup do parlamentu majú v prípade vyrovnaného boja potenciál zamiešať kartami pri rozdávaní mandátov a zostavovaní vlády.
Čo voličov priťahuje na Vučićovej Pokrokovej strane?
Vučić dlhodobo sľubuje kontinuitu a stabilitu. To sú dva základné piliere, s ktorými operuje a na ktoré srbská spoločnosť z veľkej časti počúva. Dôvodom je vývoj od 90. rokov, kedy Srbsko prešlo ťažkým ekonomickým obdobím, krízami okolo Kosova či rôznymi škandálmi.
Vučić bol navyše v minulosti schopný demonštrovať aj razantné kroky. Napríklad v roku 2012 zakročil proti obrovskému magnátovi Miškovićovi. Nálepka človeka bojujúceho proti korupcii na časť spoločnosti stále platí, hoci študentské hnutie to rozporuje a vytvára mu silnú opozíciu.
Vučić bol premiérom, potom prezidentom. Je jeho odchod z prezidentského úradu skutočným odchodom od moci? Čo by získal návratom na post premiéra a ako by to ovplyvnilo samotnú Pokrokovú stranu?
V zásade nejde o odchod od moci. Sila Vučića sa neviaže na konkrétnu funkciu, ale na jeho osobu. Prezidentský úrad môže zastávať len dve volebné obdobia a jeho druhé sa práve končí. Pre zotrvanie na čele politiky preto musí hľadať alternatívy, čo mu ponúka práve presun na premiérsky post.
Otázkou zostáva, ako SNS naloží s uvoľneným miestom prezidenta. Sú určité špekulácie a dávalo by zmysel, ak by kandidovala napríklad predsedníčka parlamentu Ana Brnabić.
Podobný problém má aj študentské hnutie, ktoré sa dlhodobo prezentuje ako platforma bez jediného lídra, snaží sa pôsobiť nadideologicky a zastupovať celú spoločnosť.
V prezidentských voľbách však napokon bude musieť postaviť jedného kandidáta, ktorý ľudí zjednotí.
Srbsko má za sebou vojny, bombardovanie NATO, dlhoročný spor o Kosovo aj komplikované vzťahy so Západom. Je Vučićov štýl politiky v niečom špecificky srbský?
Ťažko povedať, či je špecificky srbský, no historickým vývojom je ovplyvnený výrazne. Srbská spoločnosť vytvárala dopyt, ktorý bol Vučić schopný pomerne dobre napĺňať.
Čo sa týka Kosova, diplomatickou cestou dokázal uhrať maximum toho, čo mu medzinárodná situácia dovoľovala. Neuznal existenciu Kosova, no de facto pristúpil na status quo, čo bol kompromis prijateľný pre Západ aj pre miestnych voličov.
Pri zahraničnej politike dokázal dlhodobo úspešne manévrovať medzi Západom a Východom. Ideologicky sa síce deklaratívne hlásil k EÚ, no najmä ekonomicky je so Západom úzko prepojený, keďže EÚ je stále jeho najväčším partnerom. Vidíme to aj pri strategických projektoch či pri dodávkach munície na Ukrajinu.
A má študentské hnutie v zahraničnej politike iné postoje?
Študentské hnutie sa orientuje hlavne na riešenie vnútroštátnych záležitostí a obnovu inštitúcií, zahraničné témy prakticky nepokrýva.
Jediným relevantným bodom je vzťah ku Kosovu, kde vo svojom memorande deklarovalo, že Kosovo je jednoznačne súčasťou Srbska. Ďalším spomenutým bodom bolo nepodporenie sankcií proti Rusku, čo je však v Srbsku celkovo menej kontroverzná téma.
Čiže bez ohľadu na výsledok volieb sa vzťahy s Európskou úniou a Ruskom zásadne nezmenia?
Z medzinárodného hľadiska je zásadný posun nepravdepodobný. Pre Európsku úniu je Vučić dlhodobo pomerne žiadaný partner, pretože je schopný s EÚ účinne rokovať, čo bolo vidieť napríklad pri projekte Rio Punto s lítiovými baňami.
Naviazanosť Srbska na EÚ je obrovská a EÚ si je toho vedomá, preto do samotného volebného procesu priamo nevstupuje.
Do akej miery majú SNS a študentská kandidátka porovnateľné podmienky? Akú úlohu v tom hrajú médiá?
Podmienky sú veľmi nevyrovnané. Médiá sú v zásade pod kontrolou režimu. Približne tri štvrtiny vysielacieho času sú vynakladané na propagáciu SNS a samotného Vučića. Zvyšok pripadá ostatným subjektom, ktoré sú vykresľované negatívne.
Študentské hnutie narážalo aj na štrukturálne problémy pri zbere podpisov na vytvorenie kandidátky, čelilo administratívnym prekážkam a boli zdokumentované aj útoky na ich mítingy. Situácia je pomerne vyhrotená.
Akú úlohu zohrávajú sociálne siete?
Sociálne siete sú obrovským mobilizačným faktorom, ktorý študentskej kandidátke prináša veľkú podporu. Je to pre nich jedna z hlavných platforiem, keďže v tradičných médiách nemajú priestor.
Študenti sú na sociálnych sieťach prirodzene aktívnejší, no hnutie sa snaží viesť aj kontaktnú kampaň, napríklad iniciatívu „Študent v každej dedine“, ktorou sa snažia osloviť voličov na vidieku.
Majú to však ťažké, pretože Vučić má na periférii obrovskú podporu, zatiaľ čo hnutie sa sústreďuje najmä okolo veľkých univerzitných centier ako Belehrad, Nový Sad či Niš.
Zaujímavosťou je, že hoci sa kandidátka nazýva študentská, samotní študenti na nej väčšinou nekandidujú. Figurujú skôr ako garanti odborníkov a vekový priemer kandidátky je dokonca vyšší než pri Vučićovej SNS.
Ak by študentské hnutie dosiahlo výrazný úspech, s kým by mohlo zostaviť vládu a ako by dokázalo zmeniť systém?
Ideálne by pre nich bolo vyhrať voľby tak výrazne, aby nemuseli skladať koalíciu s nikým iným. Predvolebné prieskumy sa však líšia. Niektoré dávajú študentskému hnutiu 47 až 50 percent, iné okolo 35 percent a uprednostňujú Vučićovu SNS.
Ak by vyhrali, vytvorili by v podstate vládu odborníkov, ktorá by sa snažila nadstranícky riešiť demokratizáciu a obnovu inštitúcií. Otázkou je, čo by sa stalo pri otvorení ideologických tém.
Hnutie je totiž zmesou najrôznejších prúdov, od prozápadných strán cez nacionalistov až po konzervatívne či klerikálne skupiny. Vytvorenie takejto širokej koalície je obrovský úspech, no v praxi môže byť veľmi krehká. Ak by nikto nezískal väčšinu, rozhodovať budú menšie strany, ktoré prekročia trojpercentnú hranicu.
Ak by sa Vučićovej strane podarilo zvíťaziť, čo bude s protestným hnutím ďalej?
Pre študentské hnutie by to bola pomerne veľká rana a obrovská spoločenská energia by do určitej miery zhasla.
Myslím si však, že vo svojom zápase by pokračovali ďalej, snažili by sa presadzovať svoj program a naďalej mobilizovať spoločnosť z opozičných pozícií.
Pozrite si celý rozhovor s Tomášom Košekom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"