Ja byť Američanom, som na Trumpa pyšný, vyhlásil Mažgút. Krúpa tvrdí, že je v úzkych a tlačí na najslabšieho
Násilné protesty vo Francúzsku podľa poslanca Smeru-SD Jána Mažgúta ukazujú dôsledky nezvládnutej migrácie a zlyhávajúceho sociálneho systému. Poslanec SaS Juraj Krúpa takúto interpretáciu odmieta a tvrdí, že jadrom problému sú rastúce životné náklady, dostupnosť bývania či neistota mladých ľudí. V Téme dňa sa poslanci dostali aj k podpore Ukrajiny a politike Donalda Trumpa.
Mažgút: Európa nezvládla migráciu
Mažgút vníma násilnosti vo francúzskych mestách ako širší problém Európy. Pripomenul, že protesty podľa neho pôvodne vychádzali zo študentskej nespokojnosti, neskôr však prerástli do rabovania, ničenia obchodov a násilností.
Za jeden z dôvodov označil migračnú politiku Európskej únie. „Vidíme zo strany EÚ absolútne zlyhanie takzvanej neriadenej migrácie,“ povedal Mažgút. Podľa neho ide zároveň o dôsledok problémov sociálneho systému, ktorý už v niektorých štátoch nedokáže uspokojovať ani potreby vlastného obyvateľstva. Spomínal tiež kultúrne, náboženské a sociálne rozdiely.
Krúpa takýto pohľad odmietol. Protesty podľa neho majú omnoho komplexnejšie pozadie a ich podstatu zatienili práve násilnosti.
„Ak tu chcete hovoriť o migrácii alebo neriadenej migrácii vo Francúzsku v kontexte týchto demonštrácií, tak to je hoax,“ uviedol. Argumentoval tým, že francúzska spoločnosť funguje na univerzalistickom princípe a ľudia rôzneho pôvodu sú vnímaní ako Francúzi. Poukázal tiež na to, že počas nepokojov boli poškodzované aj obchody ľudí s prisťahovaleckým pôvodom.
Krúpa vidí za protestmi problém celej generácie
Za podstatnejší problém označil Krúpa zhoršujúce sa životné podmienky mladých. Podľa neho ide o generačný problém, ktorý sa netýka iba Francúzska.
Mladí ľudia podľa neho čelia vyšším životným nákladom, menej dostupnému bývaniu a slabším ekonomickým vyhliadkam než generácia ich rodičov.
„Predošlá generácia na Západe, tak ako aj u nás, mala dostupnejšie bývanie, mala lepší príjem, ktorý im zabezpečoval určitý sociálny štandard,“ povedal Krúpa. Dodal, že sa roztvárajú sociálne nožnice a oslabuje postavenie strednej vrstvy, čo zvyšuje neistotu mladej generácie.
Pripomenul aj konkrétne problémy školstva vo Francúzsku, napríklad nedostatok učiteľov či zanedbanú infraštruktúru. Protesty podľa neho začali ako prejav nespokojnosti študentov a neskôr sa k nim pridávali ďalšie skupiny.
Mažgút: Migranti sa nedokázali integrovať
Mažgút však na svojom názore trval. Tvrdí, že časť migrantov, ktorí prišli do Európy počas migračných vĺn, sa ani po rokoch nedokázala integrovať.
„Tí migranti, ja to teraz vôbec nevulgarizujem, tento výraz, ale skrátka nelegálni migranti, ktorí aj vďaka tým pravidlám a opatreniam, ktoré sa nastavili pred nejakými desiatimi či jedenástimi rokmi v krajinách Európskej únie, sa stále nedokázali integrovať,“ povedal.
Za ďalší problém opäť označil sociálny systém. Ten podľa neho nedokáže dostatočne zabezpečiť potreby vlastných občanov, nieto ešte pribúdajúcich migrantov.
Spor sa neskôr preniesol aj na Slovensko. Krúpa pripomenul, že slovenské firmy zamestnávajú pracovníkov z Uzbekistanu, Indie či Kirgizska. Mažgút odpovedal, že v tomto prípade ide o riadenú pracovnú migráciu, ktorá podlieha kontrole štátnych inštitúcií.
Krúpa: Najskôr sa pozrime na Slovensko
Krúpa zároveň odmietol, aby Slovensko vystupovalo ako príklad krajiny, ktorá problémy mladých zvláda lepšie než Francúzsko.
Upozornil najmä na stav vzdelávania a odchod mladých Slovákov do zahraničia. „Ak my tu kritizujeme Francúzsko, tak sa pozrime najprv na seba, aká je u nás situácia so vzdelávaním a s úrovňou, ktorá tu panuje, aké tu máme investície do vzdelávania,“ povedal.
Podľa neho sa Slovensko v oblasti investícií do školstva s Francúzskom nemôže porovnávať. Za problémy mladej generácie označil aj kvalitu vzdelávania, rovnosť príležitostí a dostupnosť bývania.
Krúpa kritizoval aj pôsobenie Slovenska na európskej úrovni. Tvrdí, že vláda prichádza do Bruselu prevažne s kritikou, no sama neprispieva riešeniami v oblastiach, ako sú bývanie, investície či využívanie eurofondov.
„Ja nevidím žiadny konštruktívny príspevok zo strany Slovenskej republiky,“ vyhlásil Krúpa.
Mažgút porovnal pôžičku Ukrajine s trinástymi dôchodkami
Práve pri debate o prioritách Európskej únie Mažgút otvoril tému ďalšej finančnej pomoci Ukrajine. Argumentoval pripravovanou 70-miliardovou pôžičkou a tvrdil, že prípadný slovenský záväzok by predstavoval približne 700 miliónov eur.
„Sedemsto miliónov eur je napríklad hodnota trinástych dôchodkov,“ spomenul poslanec. Následne tvrdil, že opozícia by takúto sumu bola ochotná použiť na podporu Ukrajiny namiesto domácich sociálnych opatrení.
Krúpa odmietol spájať nespokojnosť vo Francúzsku s Ukrajinou. „Ja som presne očakával, že to bude migrácia alebo Ukrajina, ktorá môže za tieto nepokoje v Európe,“ reagoval.
Zdôraznil, že problémy Európy majú množstvo domácich aj vonkajších príčin a nemožno ich redukovať na pomoc Kyjevu.
Mažgút by bol ako Američan na Trumpa pyšný
Diskusia sa následne presunula k Spojeným štátom, Donaldovi Trumpovi a jeho prístupu k vojne na Ukrajine. Mažgút ocenil pokračujúce diplomatické kontakty a rokovania, zároveň však kritizoval stav, keď podľa neho čoraz väčšiu časť finančného bremena nesie Európska únia.
Trumpovu politiku hodnotil priaznivo najmä z pohľadu presadzovania amerických záujmov.
„Ja byť Američan, som pyšný na to, čo robí americký prezident Trump. Pretože sa stará o americké záujmy, okrem toho, že je biznismen. Stará sa o americké záujmy a stará sa o záujmy Američanov ako takých,“ povedal Mažgút.
Následne dodal, že podľa jeho názoru Európska únia venuje príliš veľkú pozornosť záujmom Ukrajiny a Ukrajincov namiesto vlastných problémov.
Krúpa Trumpovu politiku hodnotí opačne. Podľa neho môže americký prezident naraziť na problémy na domácej politickej scéne a tlak preto smeruje na slabšiu stranu konfliktu.
„Je, samozrejme, v úzkych a snaží sa, ako vždy, zvaliť všetku vinu na toho najslabšieho v tejto situácii. Je to, samozrejme, Ukrajina, ktorá je odkázaná na určitú pomoc z USA,“ povedal Krúpa.
Kto stojí za vysokými nákladmi vojny?
Mažgút následne otvoril otázku, ako dlho dokáže Európska únia Ukrajinu financovať. Spomenul už schválené aj diskutované finančné balíky a pýtal sa, čo sa stane, ak členské štáty jedného dňa povedia, že ďalšie peniaze už nemajú.
„Kde je plán B, pán kolega?“ pýtal sa Mažgút. Krúpa však otázku nákladov otočil smerom k Rusku. Podľa neho nie je hlavným problémom to, koľko Európu stojí pomoc Ukrajine, ale koľko ju stojí politika Moskvy.
„Koľko nás už stálo Rusko peňazí? Túto vojnu. Lebo Rusko je to, ktoré prišlo s týmto konfliktom. Rusko je to, ktoré sa vyhráža nielen Ukrajine, ale aj Európe,“ povedal.
Tvrdí, že európske štáty museli od roku 2014 výrazne investovať do obrany a bezpečnosti práve pre ruské kroky.
„To je preto, pretože Rusko sa vrátilo a začalo imperiálnu politiku,“ uviedol Krúpa. Podľa neho Moskva neusiluje iba o Ukrajinu, ale aj o zmenu bezpečnostného usporiadania v Európe.
Mažgút v závere odmietol, že by vojnu obhajoval z ruskej pozície. Tvrdí, že konflikt poškodzuje celú Európsku úniu, jej konkurencieschopnosť aj ceny a dostupnosť energií.
Za jedinú cestu k ukončeniu bojov označil rokovania. „Nech si konečne, pre Boha živého, sadnú za jeden stôl a nech sa dohodnú,“ povedal Mažgút. Krúpa na otázku, či sa v najbližšom období podarí dosiahnuť dohodu, reagoval stručne: „Keď Rusko prestane.“
Pozrite si celú časť relácie Téma dňa:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"