Funkcia konateľa bez rizika? Za čo všetko ručí majiteľ a štatutár celým svojím majetkom
„Veď je to eseročka, ako majiteľ a konateľ za nič neručím.“ Táto veta je pravdepodobne najrozšírenejším mýtom slovenského podnikania. Platí totiž iba pre spoločnosť, tá za svoje záväzky ručí celým svojím majetkom. Pre konateľa a v mnohých situáciách aj pre spoločníka platí niečo úplne iné: zákon im na viacerých miestach otvára cestu k ich súkromnému majetku, a to bez ohľadu na to, či niečo podpísali, alebo „iba“ nekonali.
V praxi sa s tým stretávame v dvoch podobách. Prvou je majiteľ, ktorý sa nechá zapísať ako konateľ „formálne“, lebo niekto ním byť musí. Druhou je manažér, ktorý funkciu prijme za odmenu a verí, že riziko nesie firma. Obaja sa mýlia – a obaja sa to zvyčajne dozvedia až vtedy, keď je neskoro.
Zodpovednosť konateľa: zákon predpokladá, že ste pochybili vy
Základné pravidlo stojí v § 135a Obchodného zákonníka: konateľ je povinný vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá spoločnosti za škodu, ktorú tým spôsobil. Na tom by ešte nebolo nič prekvapivé. Prekvapivé sú však tri súvisiace skutočnosti:
- Dôkazné bremeno je obrátené. Nie spoločnosť alebo veriteľ dokazujú, že konateľ pochybil – konateľ musí dokázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere. Kto si neodloží podklady, nemá to čím preukázať.
- Zodpovednosti sa nemožno vopred vzdať ani ju obmedziť. V praxi sme videli zmluvu o výkone funkcie, ktorá limitovala zodpovednosť konateľa na 10 000 eur. Takéto dojednanie je zo zákona neplatné. Chráni vás iba reálne správanie, nie papier.
- Veriteľ vás môže žalovať priamo. Ak sa veriteľ nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti, môže si nárok na náhradu škody voči konateľovi uplatniť vo vlastnom mene (§ 135a ods. 5). Po vyhlásení konkurzu to robí správca – a ten to robí rád, lebo je z toho odmeňovaný.
Konateľ pritom zodpovedá aj za to, čo neurobil. Ak jeden z dvoch konateľov podpisuje zmluvy a druhý „sa o to nestará“, lebo sa spoľahol, že firma licenciu nepotrebuje, zodpovedajú spravidla obaja, a to spoločne a nerozdielne. Rozdelenie kompetencií medzi konateľmi je dobrá prax, ale toho druhého nezbavuje povinnosti aspoň kontrolovať.
Dlhy, dane a konkurz: kde sa z firemného problému stáva súkromný
Najcitlivejšie sú situácie, keď sa firme prestane dariť. Vtedy sa konateľovi otvára hneď niekoľko ciest k osobnému majetku:
- Nepodanie návrhu na konkurz včas. Ak je spoločnosť v úpadku (napríklad viac ako 90 dní nie je schopná platiť aspoň dva záväzky dvom veriteľom), konateľ musí podať návrh do 30 dní. Ak to neurobí, platí zo zákona zmluvnú pokutu 12 500 eur do konkurznej podstaty, veritelia si môžu uplatniť aj škodu nad rámec pokuty a súd môže rozhodnúť o jeho diskvalifikácii na 3 roky – zo všetkých firiem naraz.
- Spoločnosť v kríze. Ak vlastné imanie klesne pod 8 % záväzkov, firma je v kríze a konateľ nesmie vrátiť spoločníkovi pôžičku ani mu previesť majetok bez primeranej protihodnoty. Ak to urobí, ručí za vrátenie týchto plnení celým svojím majetkom.
- Dane a odvody. Neodvedenie zrazených daní a poistného, nezaplatenie dane či skrátenie dane sú trestné činy (§ 276 až 278 Trestného zákona) a páchateľom je fyzická osoba – konateľ. Od roku 2026 navyše platí sprísnené ručenie za DPH dodávateľa (§ 69b zákona o DPH), ak firma „mala vedieť“, že daň nebude zaplatená. Škodu z takéhoto ručenia môže firma a veritelia vymáhať od konateľa, ktorý to pripustil.
- „Zatvorím firmu a otvorím novú.“ Prevod majetku na spriaznenú osobu pred krachom, vyplatenie jedného veriteľa na úkor ostatných alebo predstieranie záväzkov nie je šikovnosť, ale poškodzovanie alebo zvýhodňovanie veriteľa (§ 239 a § 240 Trestného zákona), za ktoré hrozí niekoľkoročný trest odňatia slobody.
Dôležitý detail: odchod z funkcie problém nerieši. Bývalý konateľ zodpovedá za obdobie, počas ktorého funkciu vykonával, a premlčacie lehoty pri konkurze bežia až od jeho skončenia – teda často roky po tom, čo z firmy odišiel.
A čo spoločník? Obmedzené ručenie má svoje hranice
Spoločník s plne splateným vkladom skutočne za dlhy spoločnosti neručí. Zákon však pozná niekoľko situácií, keď sa z pasívneho majiteľa stáva osoba so zodpovednosťou konateľa:
- Faktický štatutár (§ 66 ods. 7). Kto fakticky riadi spoločnosť bez toho, aby bol konateľom – typicky majiteľ, ktorý „dáva pokyny“ nastrčenému konateľovi – má rovnaké povinnosti a rovnakú zodpovednosť ako konateľ.
- Ovládajúca osoba zodpovedá za úpadok (§ 66aa). Majoritný spoločník, ktorý svojím konaním podstatne prispel k úpadku spoločnosti (napríklad uznesením, ktorým prikázal konateľovi niečo, čo firmu položilo), zodpovedá veriteľom za škodu – ibaže preukáže, že konal informovane a v dobrej viere.
- Vrátenie plnení z krízy. Spoločník musí vrátiť to, čo od spoločnosti v kríze dostal v rozpore so zákonom – vrátené pôžičky, nehnuteľnosť za symbolickú cenu, „dividendu“ zo zisku, ktorý neexistoval.
Sčítané a podčiarknuté: majiteľ, ktorý firmu reálne riadi, nesie prakticky rovnaké riziko ako konateľ – len o tom často nevie, lebo v obchodnom registri svieti cudzie meno.
Dá sa to riadiť? Áno – ale nie zmluvou o výkone funkcie
Ak sa zodpovednosti nemožno vzdať, otázka znie, ako ju držať pod kontrolou. Odpoveďou nie je jedno opatrenie, ale ich kombinácia: dokumentované rozhodovanie (zápisnice, analýzy, stanoviská poradcov – to je jediný spôsob, ako uniesť obrátené dôkazné bremeno), poistenie zodpovednosti štatutárov (D&O), ktoré na Slovensku zatiaľ využíva len menšina firiem, správne nastavené odmeňovanie – majiteľ-konateľ si nemusí vyplácať trhovú mzdu a dividenda so 7 % daňou je často výhodnejšia ako odmena za výkon funkcie – a napokon oddelenie súkromného majetku od podnikateľského rizika skôr, než problém vznikne.
Ako to konkrétne nastaviť, kde končí odborná starostlivosť a začína trestná zodpovednosť a ako sa správať, keď firma už má problém, si povieme na novembrovej podnikateľskej konferencii „Prečo a ako zostať na Slovensku?“, kde budeme rozoberať reálne prípady z praxe.
Konferencia je určená pre všetkých, ktorí na Slovensku podnikajú, investujú alebo sú inak ekonomicky aktívni. Okrem zodpovednosti štatutára a spoločníka sa budeme venovať aj:
- Vyplácanie majiteľa zo slovenskej firmy – praktické daňové a právne súvislosti
- Firemné autá na súkromné používanie – ako to nastaviť?
- Daňovo efektívne investovanie – kedy ako fyzická osoba, kedy cez firmu a kedy „cyperská schránka“ alebo zverenecký fond?
- Švarc systém 2027 – čo nás naučil rok 2026?
- „Zatvorím firmu a otvorím novú“ – „ideálne“ slovenské riešenie pri dlhoch spoločnosti
- Nezaplatené faktúry alebo dane (napríklad aj po odlišnom názore daňovej kontroly)
- Ochrana firemného aj súkromného majetku – holdingy, nadačné a zverenecké fondy
- Ukážky typických ako aj kreatívnych štruktúr na zníženie dane z príjmov a odvodov pre slovenských podnikateľov
- Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom?
- „EXIT bag“ – ako mať pripravený plán B, aj keď chcete zostať na Slovensku
Registrovať sa môžete tu.
Dostupných je posledných 100 lístkov.
Viac informácií o programe a speakroch nájdete TU.