Začalo sa to v školských laviciach, pokračuje horiacimi ulicami. Čo rozpútalo chaos, ktorý zachvátil Francúzsko?
Francúzsko už niekoľko týždňov čelí protestom, ktoré sa začali medzi študentmi nespokojnými so stavom školstva. Postupne sa však rozšírili aj medzi ďalšie skupiny obyvateľov a prerástli do násilných nepokojov. Vysvetľujeme, prečo ľudia vyšli do ulíc, čo požadujú a ako reaguje vláda.
Francúzsko zažíva rozsiahlu vlnu protestov, ktorá vyvrcholila v sobotu (17. októbra) demonštráciami naprieč krajinou. Do ulíc podľa odhadov vyšlo približne 550-tisíc ľudí. Pôvodne pokojné zhromaždenia na viacerých miestach prerástli do násilných stretov s políciou, podpaľovania budov a rabovania obchodov.
Podľa britskej stanice BBC polícia počas sobotňajších nepokojov zadržala najmenej 1 200 ľudí. Premiér Sébastien Lecornu oznámil, že zranenia utrpelo 150 policajtov.
Protesty však nie sú len reakciou na jednu konkrétnu udalosť. Spájajú nespokojnosť so stavom francúzskeho školstva, rastúcimi životnými nákladmi a vládnymi úspornými opatreniami. Odohrávajú sa navyše v období rastúceho politického napätia pred budúcoročnými prezidentskými voľbami.
Prečo sa protesty začali?
Prvotným impulzom bola nespokojnosť študentov so stavom francúzskych stredných škôl. Mladí ľudia začali protestovať ešte v septembri a upozorňovali na problémy, ktoré podľa nich štát dlhodobo nerieši.
Ako píše denník The New York Times, študentom prekážajú predovšetkým preplnené triedy, nedostatok učiteľov a ďalších zamestnancov, zastarané školské budovy či nedostatočné financovanie vzdelávania.
Niektorí zároveň požadujú zrušenie štátnych systémov prijímania na vysoké školy, ktoré považujú za nespravodlivo selektívne. „Triedy nie sú vetrané a okná môžeme otvárať len veľmi obmedzene,“ opísal pre The New York Times 15-ročný študent Issam Makhloufi zo školy Rosa Parks na parížskom predmestí Seine-Saint-Denis.
K protestom sa pridali aj učiteľské odbory. Predsedníčka jedného z nich Sophie Vénétitayová tvrdí, že za súčasný stav školstva nesie zodpovednosť vláda prezidenta Emmanuela Macrona.
„Verejné školstvo je po desiatich rokoch Emmanuela Macrona v katastrofálnom stave. Chýba mu všetko,“ vyhlásila počas jedného z protestných pochodov.
Ako sa zo študentských protestov stali celoštátne nepokoje?
Postupne sa k študentom začali pridávať ďalšie skupiny obyvateľov, ktorých trápi rast cien a zhoršujúca sa životná úroveň. Sobotňajšie demonštrácie už preto neboli zamerané výlučne na školstvo. Protestujúci upozorňovali aj na vysoké ceny pohonných látok a celkové životné náklady.
Medzi účastníkmi sa objavili odborári, ľavicové skupiny aj predstavitelia hnutia žltých viest, ktoré vo Francúzsku organizovalo rozsiahle protesty od roku 2018.
Práve žlté vesty sa v minulosti preslávili demonštráciami proti vysokým cenám palív a ďalším ekonomickým problémom. Niektoré účty na sociálnych sieťach spojené s týmto hnutím vyzývali ľudí aj na účasť na najnovších protestoch.
Podľa The New York Times úrady pred sobotou očakávali protestné pochody približne na 80 miestach a ďalšie zhromaždenia v približne 250 lokalitách.
Súčasná vlna protestov tak spojila požiadavky študentov s oveľa širšou nespokojnosťou obyvateľstva.
Prečo vypuklo násilie?
Hoci mnohé demonštrácie začali pokojne, časť z nich sa postupne zmenila na násilné strety s bezpečnostnými zložkami.
V Paríži prebiehal hlavný protestný pochod počas popoludnia prevažne bez incidentov. Neskôr však niektoré skupiny začali podpaľovať autá a zakladať požiare v uliciach vrátane okolia známeho námestia Place de la République.
Polícia proti demonštrantom použila slzotvorný plyn a vodné delá. Reportéri BBC zároveň zaznamenali zásahy poriadkových jednotiek, ktoré proti niektorým ľuďom použili obušky.
Násilie sa neobmedzilo len na hlavné mesto. V Limoges zachvátil požiar radnicu, pričom sa čiastočne zrútila strecha budovy. Prežila dve svetové vojny. V Lyone zase horelo historické turistické informačné centrum.
„Láme nám to srdce, pretože ide o veľmi známu a ikonickú historickú budovu,“ povedal starosta Lyonu Grégory Doucet pre televíziu BFMTV.
Nepokoje sprevádza aj rabovanie obchodov. V Paríži boli terčom predajne oblečenia a potravín, zatiaľ čo v Lille páchatelia vykradli predajňu spoločnosti Apple.
Vo viacerých ďalších mestách úrady zaznamenali poškodzovanie verejných budov a majetku.
Koľko ľudí zadržali a prečo čelí kritike aj polícia?
Od začiatku študentských protestov v septembri polícia podľa francúzskych úradov zadržala takmer 8-tisíc ľudí, pričom mnohí z nich boli maloletí.
Zranenia utrpelo približne 900 policajtov a viac ako 350 študentov a zamestnancov škôl. Minister školstva Édouard Geffray začiatkom októbra informoval, že najmenej 24 škôl bolo vyrabovaných alebo podpálených.
Kritike však čelí aj samotná polícia. Ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International upozornili na používanie slzotvorného plynu a zásahových granátov pri rozháňaní maloletých demonštrantov.
Prokuratúra a policajný kontrolný orgán vyšetrujú najmenej 34 podozrení z neprimeraného postupu policajtov.
Medzi vyšetrovanými prípadmi je aj zranenie 15-ročného chlapca, ktorý prišiel o ľavú ruku, pravdepodobne po výbuchu policajného zásahového granátu. Ďalšieho 14-ročného chlapca zas zasiahol granát so slzotvorným plynom vystrelený z krátkej vzdialenosti.
Ako na protesty reaguje vláda?
Francúzska vláda uznala, že časť požiadaviek študentov je oprávnená, a oznámila niekoľko opatrení. Upustila od plánovaného zvýšenia niektorých poplatkov za vysokoškolské štúdium, ktoré bolo súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2027.
Ministerstvo školstva zároveň prisľúbilo nasadenie 3-tisíc zastupujúcich učiteľov na školy s najväčším personálnym nedostatkom. Spustilo tiež celoštátny anonymný dotazník, v ktorom môžu študenti upozorniť na problémy vo vzdelávaní.
Podľa ministra školstva sa do prieskumu zapojilo takmer 100-tisíc študentov. Organizátori protestov však tieto opatrenia považujú za nedostatočné. Podľa nich neriešia dlhodobé problémy francúzskeho školstva.
Vláda zároveň odmieta násilie, ktoré demonštrácie sprevádza. Prezident Emmanuel Macron prisľúbil potrestanie ľudí zodpovedných za ničenie majetku a útoky na verejné budovy.
„Tí, ktorí ničili, útočili na prefektúry aj podniky a rabovali dokonca naše radnice, budú stíhaní a potrestaní,“ vyhlásil podľa BBC.
Premiér Sébastien Lecornu označil násilie za mimoriadne intenzívne a obvinil niektoré skupiny zo zneužívania protestov na politické účely. „Nikto si nebude presadzovať svoju politickú agendu násilím,“ zdôraznil.
Akú úlohu zohráva politika?
Protesty sa odohrávajú v citlivom období. Francúzska vláda sa usiluje presadiť úsporný rozpočet na rok 2027, ktorý počíta okrem iného so zmrazením miezd a novými daňami.
Krajinu zároveň čakajú prezidentské voľby, po ktorých Emmanuel Macron odíde z funkcie, keďže už nemôže kandidovať na ďalšie funkčné obdobie.
Do sporov okolo demonštrácií sa zapojili aj opoziční politici.
Predstaviteľ krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon sa zúčastnil na protestoch a obvinil políciu z násilných zásahov voči demonštrantom. Zároveň však odsúdil rabovanie a podpaľačstvo.
Premiér Lecornu označil jeho vyjadrenia za „nebezpečné a cynické“.
Líderka Národného združenia Marine Le Penová zase vyhlásila, že oprávnené požiadavky protestujúcich sa stali rukojemníkmi krajnej ľavice. Mélenchona obvinila z podnecovania násilia.
Vláda už síce oznámila prvé ústupky, protesty však napriek tomu pokračujú a zintenzívňujú.
Pozrite si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"