Cez deň lacný vývoz, večer drahý dovoz. Maďarsko čelí energetickému paradoxu, ktorý má nepríjemné následky

Podľa energetického experta Andreja Noska je príčinou najmä nedostatok flexibility elektrizačnej sústavy, pričom tento problém sa netýka iba Maďarska, ale širšieho regiónu strednej a juhovýchodnej Európy.

Večerná elektrina je výrazne drahšia

Priemerná cena elektriny počas poludňajších hodín dosahovala v Maďarsku od októbra 2025 do septembra 2026 približne 81 eur za megawatthodinu (MWh), zatiaľ čo večer predstavovala 183 eur/MWh. Rozdiel tak dosiahol 102 eur/MWh.

„Krajina predáva lacno a nakupuje draho. Za megawatthodinu vyvezenú na obed si večer kúpi späť menej než polovicu,“ uviedol Nosko pre SITA Energetika.

Podľa experta tak z krajiny odchádzajú financie aj v prípade vyrovnanej fyzickej bilancie elektriny. Táto situácia sa premieta do nákladov odberateľov a pri regulovaných cenách pre domácnosti aj do verejných financií.

Písali sme

Slovensko je pripravené pomôcť Maďarsku s energiou. Fico ubezpečuje, že naše elektrárne fungujú bez obmedzení

Priemerná veľkoobchodná spotová cena elektriny v Maďarsku v roku 2025 presiahla 108 eur/MWh, zatiaľ čo v strednej Európe sa pohybovala okolo 90 eur/MWh.

Fotovoltika rastie, flexibilných zdrojov je málo

Za rozdielmi medzi dennými a večernými cenami stojí podľa Noska predovšetkým rýchly rozvoj fotovoltických elektrární, ktorý nesprevádzalo dostatočné rozširovanie flexibilných výrobných zdrojov a akumulačných kapacít.

Maďarsko má inštalovaných približne 8,5 až 9 gigawattov (GW) fotovoltických elektrární, no výkon veterných elektrární dosahuje iba približne 330 megawattov (MW). Večer, keď solárna výroba klesá, cenu elektriny určujú najmä plynové elektrárne, a tým aj ceny zemného plynu a emisných povoleniek.

Písali sme

Maďarská jadrová elektráreň Paks funguje pre sucho na polovičný výkon. Hrozí jej úplné odstavenie, varuje premiér

Vysoký podiel fotovoltiky zároveň podľa Noska spôsobuje, že solárni výrobcovia svojou produkciou znižujú ceny elektriny práve v čase, keď sami vyrábajú.

Dovoz elektriny predstavuje aj bezpečnostné riziko

Problém má aj bezpečnostný rozmer. Večerná závislosť od dovozu totiž podľa predstavuje nielen cenové riziko, ale aj otázku energetickej bezpečnosti.

Nosko očakáva, že ak trhové cenové signály nebudú tlmené regulačne, tak výrazné rozdiely medzi dennými a večernými cenami sa budú postupne zmierňovať najmä rozširovaním batériových úložísk, pričom rozhodujúce bude aj tempo rozvoja veternej energetiky a zapájania spotrebiteľov do riadenia odberu elektriny.