Pikeová verila, že zomrie, no nestalo sa. Môže štát popraviť človeka dvakrát? Právnici: Hrozí porušenie ústavy USA
Američanka Christa Pikeová prežila popravu až dvoma smrtiacimi injekciami, po ktorých skončila v nemocnici. Jej právnici sa teraz snažia zabrániť ďalšiemu pokusu o vykonanie trestu smrti. Nezvyčajný prípad vyvoláva otázky, či by opakovaná poprava neporušila americkú ústavu.
Len týždeň po nevydarenej poprave Christy Pike sa jej právnici postavili pred súd v Nashville. Ich cieľom je zabrániť tomu, aby sa americký štát Tennessee pokúsil vykonať trest smrti druhýkrát. Ako informuje CNN, prípad môže prerásť do zdĺhavého právneho sporu.
Pikeovú odsúdili na smrť za vraždu 19-ročnej spolužiačky Colleen Slemmer z roku 1995. Pri pokuse o popravu jej podali dve dávky pentobarbitalu, ktoré mali byť smrteľné. Napriek tomu prežila.
Personál sa pred podaním látky viac než hodinu pokúšal zabezpečiť intravenózny prístup, pričom použil najmenej sedem ihiel. Po nevydarenej poprave Pikeovú previezli do nemocnice, kde podľa jej právnikov zostala niekoľko dní v bezvedomí. Následne ju prepustili späť do väzenia.
Guvernér Tennessee Bill Lee po incidente pozastavil vykonávanie popráv a nariadil nezávislé preverenie okolností. Právnici odsúdenej sa však obávajú, že štát sa môže pokúsiť o ďalšiu popravu.
„Štát neposkytol žiadne záruky, že pani Pikeová nebude v budúcnosti opäť vystavená poprave,“ uviedol podľa CNN jej právnik Luke Ihnen počas súdneho pojednávania.
Môže štát popraviť človeka dvakrát?
Prípad vyvoláva závažné ústavnoprávne otázky. Obhajoba by podľa oslovených odborníkov mohla argumentovať tým, že druhý pokus o popravu by porušoval zákaz dvojitého trestania za ten istý čin, ako aj zákaz krutých a neobvyklých trestov.
Robert Dunham z projektu Death Penalty Policy Project upozornil, že prípad Pikeovej sa od predchádzajúcich nevydarených popráv zásadne odlišuje.
„Prípad Christy Pikeovej je výnimočný tým, že jej počas nevydarenej popravy skutočne podali smrtiace látky,“ uviedol. Pri predchádzajúcich neúspešných pokusoch o popravu podľa neho personál nedokázal zaviesť ihlu do žily, preto odsúdeným smrtiace látky vôbec nepodali.
Odborníci pripomínajú aj prípad Willieho Francisa, ktorý v roku 1946 prežil popravu na elektrickom kresle. Najvyšší súd USA však následne povolil druhý pokus, pri ktorom bol popravený.
V prípade Pikeovej by podľa právnikov mohlo byť rozhodujúce, že smrtiace látky už vstúpili do jej tela.
„Keď začnú látky prúdiť, trest sa začal. Podľa môjho názoru vtedy nastupuje ochrana pred dvojitým trestaním, takže to nemožno zopakovať,“ vysvetlil profesor Austin Sarat z Amherst College. Pripustil však, že existujú aj odlišné právne výklady.
Právnici upozorňujú na následky
Ďalšou otázkou zostáva zdravotný stav odsúdenej. Jej právnici tvrdia, že po nevydarenej poprave čelí vážnej psychickej traume a mala problémy so sústredením aj pamäťou.
„Christa sa vyrovnáva s hlbokou psychickou traumou z prežitia nevydarenej popravy vrátane hrôzy, bolesti a neistoty, keď verila, že zomrie,“ uviedli jej právnici vo vyhlásení.
Podľa nich môže trvať mesiace, kým bude jasné, či utrpela trvalé poškodenie kognitívnych funkcií.
Prípadné následky môžu ovplyvniť aj posúdenie jej spôsobilosti podstúpiť popravu. Americké právo totiž vyžaduje, aby odsúdený rozumel dôvodu uloženého trestu.
Odborníci zároveň upozorňujú, že opakovanie popravy by mohlo predstavovať neprimerané utrpenie. Dunham poukázal nielen na fyzickú bolesť, ale aj na psychické následky predstavy, že odsúdená musí celý proces absolvovať znovu.
Rozhodnúť môže aj guvernér
O ďalšom osude Pikeovej nemusí rozhodnúť iba súd. Guvernér Tennessee má právomoc zasiahnuť do vykonania trestu smrti.
Bill Lee nariadil preverenie nevydarenej popravy, no zatiaľ nie je jasné, či bude vyšetrovanie ukončené pred januárovým koncom jeho funkčného obdobia. Pikeovej právnici ho vyzvali, aby jej trest zmiernil ešte pred odchodom z úradu.
Ak tak neurobí, prípad prevezme jeho nástupca.
Dvaja kandidáti na guvernéra už predstavili rozdielne postoje. Demokratka Jerri Greenová avizovala moratórium na popravy. Republikánska senátorka Marsha Blackburnová naopak presadzuje vykonanie trestu, prípadne iným spôsobom.
„Odpoveď je jednoduchá: vráťme elektrické kreslo a zabezpečme týmto obetiam spravodlivosť čo najrýchlejšie,“ napísala Blackburnová na sociálnej sieti X.
Tennessee umožňuje za určitých podmienok použiť elektrické kreslo ako alternatívu k smrtiacej injekcii.
Rodina obete žiada spravodlivosť
Nevydarená poprava vyvolala diskusiu aj medzi verejnosťou. Podľa údajov spoločnosti Gallup podpora trestu smrti v USA v posledných desaťročiach klesala. Kým v roku 1995 ho podporovali približne tri štvrtiny Američanov, v roku 2025 to bola približne polovica.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že ďalší pokus o popravu Pikeovej by mohol vyvolať odpor verejnosti. Iní upozorňujú, že štát musí zohľadniť aj záujmy pozostalých.
Matka zavraždenej Colleen pricestovala na pôvodne plánovanú popravu z Floridy. Po jej nevydarenom priebehu vyjadrila sklamanie z postupu štátu.
„Jediné, čo som chcela, bola spravodlivosť,“ povedala May Martinezová televízii WTLV, ktorá je partnerskou stanicou CNN.
Či Tennessee pristúpi k ďalšiemu pokusu o popravu Pikeovej, zatiaľ nie je jasné. O výsledku môže rozhodnúť súd alebo zásah guvernéra.
Pozrite si súvisiacu reportáž o nevydarenej poprave z 1. októbra:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"