Po nevydarenej poprave Pikeovej prišla šokujúca správa z Pentagónu. Ďalšieho väzňa chcú zastreliť pred kamerami
Americká vrahyňa Christa Piková sa ešte nespamätala z nevydarenej a mučivej popravy v štáte Tennessee a Trumpova administratíva už prišla s novým nápadom, ako zabezpečiť, aby to „tentoraz vyšlo“. Ďalším odsúdeným na trest smrti je bývalý vojenský psychiater Nidal Malik Hasan, ktorý v roku 2009 zastrelil 13 ľudí na základni Fort Hood v Texase. Pred popravčiu čatu sa má postaviť 3. decembra 2026. A sledovať ju nebudú len väzenskí dozorcovia.
Minister obrany Pete Hegseth obhajuje plán živého vysielania tým, že ľudia majú vidieť následky podobných činov.
„Zabezpečíme, aby si to ľudia mohli pozrieť, aby to bolo verejné, pretože ľudia musia pochopiť, že za takéto veci existujú vážne následky,“ uviedol v rozhovore pre Al Jazeeru.
Hegseth zároveň naznačil, že čas popravy bude mať symbolický význam. „Urobíme to o jednej hodine, teda v čase, keď to urobil on, a popravnú čatu budú tvoriť vojaci s puškami,“ doplnil.
Kto je Nidal Hasan?
Nidal Malik Hasan, vtedajší major americkej armády a rodák z Virgínie, spustil 5. novembra 2009 paľbu v armádnom stredisku vo Fort Hood v Texase, pričom zabil 13 ľudí a ďalších 32 zranil. Išlo o najsmrteľnejší nebojový útok na americkú vojenskú základňu v histórii.
Armádny psychiater vyhlásil, že konal v snahe zastaviť nasadenie jednotiek do Afganistanu a zabíjanie moslimských spoluobčanov. Sám Hasan tam mal byť odvelený v tom istom mesiaci. Po zdĺhavom súdnom procese, v ktorom sa takmer vôbec neobhajoval, ho porota v júli 2013 odsúdila za premyslenú vraždu a uložila mu trest smrti.
„Máme trest smrti, ale verejná poprava? Stredovek.“ Živý prenos vykonania rozsudku môže byť formou mučenia
Počas vojenského súdu v roku 2013 povedal, že verí, že chránil moslimov a Taliban v Afganistane pred americkou armádou a konal výhradne z „náboženských dôvodov“. Neskôr sa potvrdilo aj jeho napojenie na teroristickú organizáciu al-Káida, s ktorou mal byť v písomnom kontakte. Napriek dôkazom ho porota neodsúdila za terorizmus, pretože americký vojenský súdny zákonník toto obvinenie nezahŕňa.
Hasan bol pri zatýkaní na základni postrelený do chrbta a ochrnul.
Trump plán podporil, Vance to pozerať nebude
Pentagón tento týždeň oznámil, že americký prezident Donald Trump dal zelenú tomu, aby bývalý major čelil popravnej čate. Podľa šéfa Bieleho domu „si to zaslúži“. Na priamu otázku, či chce, aby sa poprava vysielala naživo, však neodpovedal.
Táto informácia však vyvolal napätie aj na najvyšších miestach americkej administratívy. Americký viceprezident J.D. Vance pre agentúru AP uviedol, že si zatiaľ nie je istý, či sa bude proces verejne vysielať. „Ak to tak bude, nebudem to pozerať,“ povedal novinárom.
Ak by sa výkon trestu uskutočnil podľa plánu, pôjde o prvú popravu príslušníka americkej armády zastrelením od roku 1945.
Necenzurovane a pre všetkých
Medzi ľuďmi, ktorých Hasanov útok zasiahol, je aj bývalý seržant americkej armády Alonzo Lunsford. V čase streľby sa nachádzal na základni Fort Hood, kde ho vojenský psychiater sedemkrát trafil. Napriek vážnym zraneniam jeho besnenie prežil.
Lunsford sa s následkami tragédie vyrovnáva doteraz. Nečakaný útok pripravil o život 13 ľudí a zasiahol desiatky ďalších, pričom jeho dôsledky pocítili aj rodiny obetí, kolegovia a ďalší príslušníci armády. Preživší sa preto domnievajú, že diskusia o poprave sa netýka iba odsúdeného, ale aj ľudí, ktorým jeho čin zmenil život.
Po vlastnej poprave vstala z postele a chodí. Čaká Pikeovú ďalšia injekcia, elektrické kreslo alebo doživotie?
„Čo sa týka rodín padlých a rodín pozostalých a samotných pozostalých, áno, myslím si, že by sme sa na to mali môcť pozrieť necenzurovane,“ vyhlásil.
Lunsfordov zároveň upozornil, že medzi ľuďmi, ktorých táto tragédia zasiahla, nemusia panovať rovnaké názory. Niektorí pozostalí môžu chcieť vidieť vykonanie trestu, iní sa môžu rozhodnúť, že sa na popravu pozerať nechcú. Samotný prenos by preto nemal byť zamieňaný s jednotným názorom všetkých rodín obetí, dodal pre BBC.
Katolícka cirkev je pobúrená
Plánovaný prenos zo streľby pohoršil predovšetkým cirkevných predstaviteľov. Kritikou nešetril hlavne katolícky arcibiskup Timothy Broglio, ktorý pôsobí ako najvyšší duchovný predstaviteľ katolíkov v amerických ozbrojených silách. Vyzval predovšetkým katolíckych vojakov, aby požiadali o oslobodenie od účasti v popravnej čate, ak by ich touto úlohou poverili.
„Vyzývam všetkých katolíkov zaradených do popravnej čaty, aby požiadali o oslobodenie, pretože táto akcia je v rozpore s učením cirkvi,“ pripomenul Broglio. Agentúra Reuters poznamenala, že predpisy americkej armády umožňujú vojakom žiadať o výnimky z náboženských dôvodov. Armáda však zatiaľ neoznámila, ako bude pri ich výbere postupovať.
Katolícka cirkev dlhodobo odmieta trest smrti a zdôrazňuje dôstojnosť každého človeka vrátane odsúdených. Jej postoj vychádza z presvedčenia, že štát by mal chrániť spoločnosť bez toho, aby siahal na ľudský život, ak má k dispozícii iné možnosti.
Z popravy verejné divadlo
Za poslednú verejnú popravu v Spojených štátoch sa považuje obesenie Raineyho Betheu v Kentucky v auguste 1936, ktorého odsúdili na trest smrti za brutálne znásilnenie a vraždu 70-ročnej vdovy Lishie Edwards. Vtedy ju sledovali tisíce ľudí. Následne sa popravy presunuli za zatvorené dvere a ich priebeh môžu sledovať iba schválení svedkovia.
Plánovaný prenos Hasanovej popravy by túto prax radikálne zmenil. Aj keby sa poprava uskutočnila v uzavretom vojenskom zariadení, internet by umožnil jej sledovanie ľuďom ďaleko za hranicami Spojených štátov. Otvorenou otázkou zostáva, či by televízie a internetové platformy zábery vysielali alebo ďalej šírili, a či by ich dokázali účinne odstrániť po prípadnom zverejnení.
Lekári zachraňujú Pikeovú, aby jej mohli znovu pichnúť smrtiacu injekciu. Nie je jediná, ktorá prežila vlastnú popravu
Ak by Pentagón popravu odvysielal naživo, jej ďalšie šírenie na sociálnych sieťach by mohlo naraziť na pravidlá jednotlivých platforiem. Instagram aj TikTok obmedzujú obsah zobrazujúci extrémne násilie a explicitné zábery smrti. V prípade šírenia takéhoto obsahu by ho mohli jednotlivé platformy odstrániť a účty, ktoré by ho zverejňovali.
Úplne zabrániť šíreniu záberov by však bolo náročné. Používatelia by mohli video opakovane nahrávať, upravovať alebo zdieľať cez iné služby. Otázkou preto zostáva, či by sociálne siete dokázali podobný obsah dostatočne rýchlo zachytiť a odstrániť, najmä ak by sa stal predmetom celosvetového záujmu.