Európska komisia predstavila plán pre rozšírenie EÚ. Novým členom by pri porušovaní pravidiel mohli vziať hlasovacie práva

Navrhuje častejšie využívanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, postupné zapájanie kandidátskych krajín do vybraných oblastí ešte pred ich členstvom a nové ochranné mechanizmy pre prípad vážneho porušovania pravidiel po vstupe do EÚ. V najzávažnejších prípadoch by mohlo dôjsť aj k pozastaveniu hlasovacích práv nového člena.

„Súčasnému geopolitickému prostrediu sa EÚ musí prispôsobiť tak, aby bolo rozhodovanie rýchlejšie a účinnejšie,“ uviedla EK. Navrhuje častejšie využívať tzv. passerelle klauzulu na prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine, ktorá si vyžaduje súhlas 55 percent členských štátov zastupujúcich najmenej 65 percent obyvateľov EÚ. Malo by sa to týkať oblastí, ako sú sankcie, boj proti daňovým podvodom a fiškálne opatrenia v energetike.

Čo sa zmení

Kvalifikovanú väčšinu navrhuje aj pri otváraní vyjednávacích klastrov a priebežných rozhodnutiach v prístupových rokovaniach s kandidátskymi krajinami.

Ak nie je možné dosiahnuť cieľ určitej politiky na úrovni celej EÚ v primeranom čase, EK tiež poukazuje na možnosť využiť posilnenú spoluprácu. Tá umožňuje najmenej deviatim členským štátom užšie spolupracovať v konkrétnej oblasti.

Čítajte viac

Čierna Hora sa priblížila k vstupu do EÚ. Uzavrela už viac než polovicu rokovacích kapitol

EK ďalej navrhuje posilniť ochranné mechanizmy, ktoré majú zabrániť vážnemu oslabeniu záväzkov prijatých krajinami počas prístupových rokovaní. Obdobie, počas ktorého by bolo možné ochranné mechanizmy aktivovať v oblastiach, ako sú hospodárstvo, vnútorný trh či spravodlivosť a vnútorné záležitosti, by sa po vstupe krajiny do EÚ výrazne predĺžilo.

Nový inštitucionálny mechanizmus by sa vzťahoval na závažné porušenia hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ a zásady lojálnej spolupráce. V najzávažnejších prípadoch by opatrenia mohli zahŕňať aj pozastavenie hlasovacích práv v Rade EÚ počas prvých 15 rokov členstva.

Žiadni ďalší Orbánovia

Nový inštitucionálny mechanizmus by sa vzťahoval na závažné porušenia hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ a zásady lojálnej spolupráce. V najzávažnejších prípadoch by opatrenia mohli zahŕňať aj pozastavenie hlasovacích práv v Rade EÚ.

Čítajte viac

Recept na ďalšieho Orbána či členstvo druhej kategórie? EÚ chce poistku pri nováčikoch v bloku, brzdí ju Slovensko a Česko

Nový členský štát by sa počas obmedzeného obdobia podľa vyhlásenia mohol zaviazať, že nebude blokovať rozhodnutia týkajúce sa rozširovania o ďalšie krajiny pre bilaterálne spory.

EK tak chce zabezpečiť, aby noví členovia nemohli blokovať fungovanie EÚ ani ustupovať od záväzkov v oblasti právneho štátu. „Žiadni ďalší Viktorovia Orbánovia,“ vyhlásila eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová v narážke na opakované vetovanie rozhodnutí EÚ Maďarskom za vlády Viktora Orbána.

Osobitné podmienky pre Ukrajinu

Kandidátske krajiny sa majú postupne zapájať do vybraných oblastí EÚ ešte pred členstvom. EK chce preskúmať možnosti najmä v energetike, doprave, digitalizácii a obrane. Podmienkou má byť pokrok v príprave na členstvo, pripravenosť v danej oblasti a strategické zosúladenie s EÚ. Opatrenia majú byť zároveň vratné.

Osobitné podmienky EK navrhuje pre Ukrajinu. Vzhľadom na rozsah, štruktúru a vysokú produktivitu jej poľnohospodárstva by mali opatrenia výrazne obmedziť finančnú podporu a prístup na trh pre citlivé poľnohospodárske produkty. Zároveň majú Ukrajine pomôcť obnoviť prístup na tradičné trhy mimo EÚ.

Čítajte viac

Ukrajina je bližšie k vstupu do Únie. Čo by jej členstvo znamenalo pre Európu aj Slovensko, priblížil analytik

O návrhoch opatrení bude teraz diskutovať Európsky parlament a členské štáty v Rade EÚ. Podľa EK možno navrhované zmeny uskutočniť v rámci existujúcich zmlúv EÚ a budúcich prístupových zmlúv.

Medzi kandidátske krajiny patria Albánsko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina. Za najpripravenejšiu krajinu na členstvo sa považuje Čierna Hora.