Recept na ďalšieho Orbána či členstvo druhej kategórie? EÚ chce poistku pri nováčikoch v bloku, brzdí ju Slovensko a Česko
Európska únia rieši problém, ktorý roky odkladala. Čo robiť, ak sa členom bloku stane krajina, ktorá po vstupe začne spochybňovať právny štát, blokovať spoločné rozhodnutia a využívať právo veta ako politickú zbraň? Určité riešenie na stole je, neostalo však bez kritickej odozvy.
Pätica západoeurópskych štátov kvôli opísanej problematike navrhuje otvoriť debatu o citlivej poistke. Noví členovia Únie by mohli v prípade porušovania pravidiel dočasne prísť o hlasovacie práva. Ako informoval portál Update EU, za návrhom stoja Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko.
Iniciatíva má byť reakciou na skúsenosť s Maďarskom Viktora Orbána, ale aj na širšiu obavu z ďalšieho rozširovania Únie. V praxi by sa podobný mechanizmus mohol týkať budúcich členov, napríklad Čiernej Hory alebo Albánska.
Slovensko aj Česko však dávajú najavo, že s takouto predstavou nesúhlasia.
Nový člen, ale nie celkom plný hlas
Podľa portálu Update EU pätica krajín v liste Európskej komisii navrhla, aby EÚ diskutovala o možnosti „dočasného, prechodného obmedzenia“ hlasovacích práv nových členských štátov. Týkať by sa to malo najmä oblastí, kde sa v Únii stále vyžaduje jednomyseľnosť.
Práve jednomyseľnosť je jedným z najväčších problémov pri rozhodovaní EÚ. Stačí nesúhlas jednej krajiny a spoločné rozhodnutie ostane stáť, a to aj v kritických momentoch. V posledných rokoch sa to opakovane ukázalo najmä pri Maďarsku, ktoré využívalo svoje postavenie napríklad pri témach spojených s Ukrajinou, sankciami či právnym štátom.
Západoeurópske štáty preto podľa Update EU nechcú riešiť iba nové hlasovacie obmedzenia, ale aj širšie poistky na ochranu princípov právneho štátu. Cieľom je, aby Únia po ďalšom rozšírení nebola ešte zraniteľnejšia voči blokovaniu zvnútra.
Návrh je však politicky výbušný. Otvára totiž otázku, či by sa z budúcich členov EÚ nestali krajiny druhej kategórie, s povinnosťami, ale bez rovnakých práv.
Slovensko: Žiadne prechodné členstvo
Slovenský postoj k návrhu doplnil portál EU Brief. Podľa neho ministerstvo zahraničných vecí odmieta, aby kandidátske krajiny po splnení podmienok vstupu dostali iný status ako súčasní členovia.
„Každá kandidátska krajina sa má po splnení všetkých podmienok prístupového procesu stať plnohodnotným členským štátom Európskej únie so všetkými právami a povinnosťami, ktoré platia rovnako pre všetky členské štáty EÚ. Slovenská republika zároveň nepodporuje akékoľvek iné formy členstva alebo prechodné stavy,“ uviedlo ministerstvo pre EU Brief.
Slovensko tak odmieta logiku, podľa ktorej by nové krajiny vstupovali do Únie s akousi podmienkou navyše. Z pohľadu Bratislavy má byť rozhodujúce to, či kandidátsky štát splní všetky prístupové kritériá ešte pred vstupom.
Ak ich splní, má sa podľa slovenského postoja stať plnohodnotným členom.
Česko hovorí o riziku pre dôveru v rozširovanie
Rovnako odmietavo sa k návrhu stavia aj Česká republika. Portál Update EU oslovil poradkyňu českého premiéra pre európske záležitosti Milenu Hrdinkovú, podľa ktorej česká vláda nepovažuje nové obmedzovanie hlasovacích práv za vhodnú cestu.
„Zavádzanie nových obmedzení hlasovacích práv ako systémového nástroja nepovažujeme za vhodné riešenie, keďže by mohlo narušiť rovnováhu práv a povinností medzi členskými štátmi, ohroziť jednotu v rámci EÚ a oslabiť dôveru v proces rozširovania aj fungovanie Únie ako takej,“ uviedla Hrdinková pre Update EU.
Praha argumentuje, že Únia už dnes má nástroje, ktorými vie tlačiť na štáty porušujúce pravidlá. Patrí medzi ne napríklad možnosť zmraziť eurofondy, ak je ohrozený právny štát alebo finančné záujmy Únie.
Česká vláda zároveň upozorňuje, že kandidátske krajiny prechádzajú pred vstupom dlhým prístupovým procesom. Ten má preveriť, či sú pripravené dodržiavať spoločné pravidlá. Osobitne dôležitá je oblasť základných práv a právneho štátu, ktorá sa pri rokovaniach otvára medzi prvými a uzatvára medzi poslednými.
Jeden bod však neprekáža
Český nesúhlas nie je úplný. Praha by podporila väčšie zapojenie kandidátskych krajín do každoročných správ Európskej komisie o právnom štáte.
Tieto správy hodnotia stav justície, protikorupčný rámec, slobodu médií či fungovanie systému bŕzd a protiváh. Podľa Hrdinkovej by zapojenie kandidátskych krajín mohlo pomôcť zdieľať dobrú prax a pripraviť ich na pravidlá, ktoré budú musieť po vstupe dodržiavať.
Nejde pritom o úplne novú vec. Európska komisia už v správe za rok 2024 zaradila samostatné kapitoly venované Albánsku, Čiernej Hore, Severnému Macedónsku a Srbsku.
Pätica západoeurópskych štátov podľa Update EU navrhuje aj možnosť, aby sa pri rozhodovaní o vážnom a dlhodobom porušovaní základných hodnôt EÚ dočasne nahradila jednomyseľnosť kvalifikovanou väčšinou štyroch pätín. Takéto rozhodnutie by mohlo viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv dotknutého štátu.
Česko je však skeptické aj voči takýmto úpravám. Dlhodobo odmieta rozširovanie oblastí, v ktorých by sa rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti. Podľa Prahy majú jednomyseľné rozhodnutia väčšiu politickú váhu, aj keď sa rodia ťažšie. Podobne sa k odobratiu práva veta v minulosti stavalo aj slovenské politické vedenie.
V minulosti, najmä vďaka Orbánovi, bolo často problémom aj predlžovanie európskych sankcií voči Rusku. Posledné hlasovanie však šlo hladko:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"