Čo ukáže hlasovanie o „najdôležitejšom zákone roka“? Politológ prezradil, či odvolaný minister Taraba podrží vládu
Krehká parlamentná väčšina, schvaľovanie štátneho rozpočtu aj rozdielne pohľady na obranu Slovenska boli témami víkendových politických diskusií. Politológ Miroslav Řádek očakáva, že koalícia napokon nájde dostatok hlasov na prijatie rozpočtu, upozorňuje však na chýbajúcu kontinuitu v bezpečnostnej politike.
Po odvolaní Tomáša Tarabu (nominant SNS) z postu ministra životného prostredia sa opäť otvorila otázka, či má vládna koalícia v parlamente dostatočnú podporu na presadzovanie kľúčových zákonov. Podľa politológa Miroslava Řádeka sú pochybnosti o stabilite väčšiny vzhľadom na udalosti posledných dní logické. Pripomenul však, že samotný Taraba aj predseda SNS Andrej Danko pri odvolávaní ministra zdôrazňovali svoju lojalitu voči vláde Roberta Fica (Smer-SD).
„Odvolaný minister životného prostredia spolu s navrhovateľom jeho odchodu Andrejom Dankom sa odvolávali na vysokú konštruktívnosť a lojalitu voči štvrtej vláde Roberta Fica, a takisto aj voči nemu ako významnej osobnosti našej politickej scény,“ vysvetlil Řádek.
Aj preto nepredpokladá, že by Taraba spolu s bývalým poslancom Hlasu Petrom Slyškom napokon odmietli podporiť štátny rozpočet. Taraba síce avizoval, že sa chce na návrh podrobne pozrieť, no podľa politológa je rozpočet pre ďalšie fungovanie koalície príliš dôležitý. „Nepredpokladám, že hoci už len poslanec Tomáš Taraba hovoril, že sa bude chcieť veľmi dopodrobna pozrieť na štátny rozpočet, že ho spolu s bývalým krajským predsedom Hlasu, poslancom Slyškom, nepodporia,“ uviedol.
Práve schválenie rozpočtu bude podľa neho jednou z najväčších skúšok vládnej väčšiny v najbližších dňoch. Řádek zároveň predpokladá, že koalícia stále dokáže potrebné hlasy zabezpečiť a „najdôležitejší zákon roka“ napokon prejde.
Pri zbrojení chýba širšia debata
Víkendové diskusie sa venovali aj príchodu nových stíhačiek F-16 a otázke, ako bude Slovensko zabezpečovať ochranu svojho vzdušného priestoru. Podľa Řádeka je pritom pozoruhodné, že hoci sa k obrane vyjadrujú koaliční aj opoziční politici a prezident Peter Pellegrini v priebehu roka zvolal k téme aj okrúhly stôl, verejnosť stále nemá dostatok informácií o širšej obrannej stratégii.
„A hoci politici diskutujú o tejto téme, tak my ako verejnosť zase až tak o tejto téme veľa nedozvedáme,“ povedal politológ. Verejnosť podľa neho počúva najmä o tom, že na Slovensko prichádzajú nové stíhačky alebo kto zabezpečuje ochranu vzdušného priestoru. Chýba však podľa neho širšia odborná a politická diskusia. „Dozvedáme sa len, že tu a tam pristane na našom území nejaká nová stíhačka, ale nejakú naozaj konštruktívnu, politicko-odbornú diskusiu aj o obrane nejako veľmi nevnímam. Ja si myslím, že v našom verejnom priestore do istej miery absentuje,“ dodal.
Opozičné strany podľa Řádeka v tejto súvislosti upozorňujú najmä na personálne prepojenia medzi podnikateľmi, ktorí získavali zákazky v oblasti obrany, a súčasným vedením ministerstva obrany. Samotná debata o budúcnosti slovenských obranných schopností je však podľa neho podstatne širšia.
Rozdielne postoje koaličných strán k zahraničnej politike a bezpečnosti zároveň podľa politológa vplývajú na dôveryhodnosť Slovenska v očiach zahraničných partnerov. Problémom je podľa neho aj to, keď slovenskí politici verejne vystupujú pri citlivých bezpečnostných otázkach rozdielne. „Nie je to len taká hocijaká situácia, kedy by nás veľmi zvláštne vnímali naši západní partneri alebo spojenci, a to tak v EÚ, ako aj v USA,“ uviedol Řádek s tým, že to, že nás na Západe takto vnímajú, je úplne opodstatnené.
Obrana verzus konsolidácia
Ďalšou otázkou zostáva, ako verejnosť prijme vysoké výdavky na obranu v čase konsolidácie verejných financií. Řádek neočakáva, že tento argument bude pre občanov dlhodobo populárny. Výdavky na obranu sú podľa neho zároveň jedným z prirodzených terčov opozičnej kritiky.
Zároveň však pripomenul, že bezpečnostná situácia v Európe zostáva neistá a Slovensko si podľa neho nemôže dovoliť obranu zanedbávať. „To znamená, že tu budeme zvádzať veľký boj medzi časťou verejnosti, ktorá bude upozorňovať na bežné výdavky pre občanov. Ale súčasne naozaj tu máme obdobie, kedy si v podstate nemôžeme dovoliť nezbrojiť,“ priblížil.
Odborník zároveň skritizoval prílišnú emocionalitu politických diskusií o obrane. Osobná rivalita či skákanie do reči podľa neho znižujú váhu argumentov a sťažujú verejnosti orientáciu v odbornej problematike. Podobné emócie síce podľa neho vidíme aj v zahraničných politických debatách, pri obrane však môžu mať väčší problém.
„Výsledkom je veľká škoda, pretože verejnosť si potom ťažšie vytvára názor na podobné témy a samotné politické rozhodnutia sú potom prinajmenšom zvláštne,“ zhodnotil Řádek.
Za problém považuje najmä chýbajúcu kontinuitu. Podľa neho totiž „jedna koalícia mení rozhodnutia druhej a chýba tu stabilita v tejto oblasti, ktorá je v súčasných časoch mimoriadne dôležitá“.
Čo ak rozpočet neprejde?
Ak by koalícia napriek tomu nedokázala zabezpečiť dostatok hlasov na schválenie rozpočtu, podľa Řádeka by to automaticky neznamenalo pád vlády. Prvým dôsledkom by bolo rozpočtové provizórium, ktoré by skomplikovalo fungovanie verejného sektora.
„Isté je, že z hľadiska našich verejných financií by nastalo rozpočtové provizórium, ktoré by prinieslo ťažšie časy pre verejný sektor,“ vysvetlil.
Samotné zloženie vlády by sa podľa neho nemuselo meniť a kabinet by mohol pokračovať podobne ako v minulosti v období, keď nemal plnú parlamentnú podporu.
„Viedli by ju rovnakí ministri, ale pravdepodobne bez vyjadrenia dôvery parlamentu. To znamená, že vláda by v takomto prípade robila len niektoré bežné rozhodnutia a nebola by schopná napĺňať ani dokončovať svoje programové vyhlásenie,“ uzavrel politológ.
Celý rozhovor s politológom Miroslavom Řádekom si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"