Európa zažila leto klimatických extrémov. Rieky mali rekordne nízke prietoky, medzi nimi je aj Dunaj

Tohtoročné leto sa podľa nej v Európe vyznačovalo extrémnymi vlnami horúčav a suchom, pričom na konci sezóny rekordných 52 percent kontinentu čelilo veľmi silnej tepelnej záťaži.

"Pretrvávajúce a mimoriadne horúčavy v celej Európe viedli k tomu, že toto leto bolo na kontinente tretím najteplejším v histórii meraní a pri západnej Európe najteplejším v histórii meraní," uvádza sa v tlačovej správe Copernicus. Letné podmienky nastali v niektorých častiach kontinentu nezvyčajne skoro - prvá veľká vlna horúčav zasiahla veľké časti západnej Európy koncom mája a mimoriadne teplé podmienky pretrvávali počas celého leta.

Západná Európa podľa únijnej služby zaznamenala najteplejšie leto v histórii meraní s priemernou teplotou 21,7 stupňa Celzia, čo je o 2,5 stupňa Celzia viac, ako predstavoval priemer v období rokov 1991 až 2020. Prekonala tak predchádzajúci rekord z roku 2003. Mimoriadna bola podľa služby tiež vytrvalosť a geografický rozsah horúčav, keďže v tomto roku zaznamenala 17 dní, keď aspoň 60 percent územia západnej Európy zaznamenalo teploty nad 30 stupňov Celzia. Pre porovnanie: v minulom roku zaznamenala takýchto dní sedem.

Nízke hladiny riek

Rozšírená bola v Európe tiež takzvaná tepelná záťaž, čo je ukazovateľ toho, ako rôzne teplotné prostredie pôsobí na ľudský organizmus a vystavujú ľudí závažným zdravotným rizikám, uviedol Copernicus s tým, že 52 percent územia kontinentu do konca sezóny čelilo „aspoň veľmi silným podmienkam“, čo zodpovedá pocitovej teplote 38 stupňov Celzia alebo viac.

Kvôli dlhodobému a závažnému suchu Copernicus eviduje „najzávažnejšie nízke letné prietoky riek“ od roku 1992, teda od začiatku vedenia záznamov. „V júli a auguste došlo súčasne k rekordne nízkym alebo takmer rekordne nízkym prietokom na mnohých významných európskych tokoch, vrátane Rýna, Dunaja, Pádu, Loiry, Rhôny a Seiny,“ uvádza služba.

Pripomenula, že nízke hladiny riek vážne narušili chod mnohých odvetví, vrátane nákladnej dopravy. „To malo dopad na dodávateľské reťazce, a zároveň to spôsobilo rastúci tlak na zavlažovanie, chladenie jadrových reaktorov, výrobu elektriny vo vodných elektrárňach a dostupnosť sladkej vody,“ oznámila služba. „Zdôraznila sa tak úzka súvislosť medzi zmenou klímy a súvisiacimi geopolitickými výzvami, ako je energetická bezpečnosť,“ dodala. Európske more bolo podľa služby počas celého leta mimoriadne teplé.

Čítajte viac

Maďari umelo zvýšili hladinu Dunaja, aby zachránili elektráreň Paks. Na Slovensku funguje chladenie inak

Leto klimatických extrémov

Pretrvávajúce sucho a opakované vlny horúčav prispeli tiež k mimoriadne aktívnej sezóne lesných požiarov. Podľa Európskeho systému informácií o lesných požiaroch (EFIS) bola do 2. septembra spálená plocha v celej EÚ takmer dvojnásobná oproti priemeru za toto ročné obdobie za obdobie rokov 2006 až 2025, uviedol Copernicus. Obzvlášť rozsiahle požiare sužovali Španielsko a Francúzsko.

„Európa zažila v roku 2026 leto, v ktorom sa zbiehali klimatické extrémy. V rozsiahlych častiach kontinentu sa súčasne vyskytovali rekordné tepelné záťaže, rozsiahle suché podmienky, mimoriadne nízke prietoky riek a nezvyčajne teplé more,“ uviedla vedúca klimatickej sekcie služby Copernicus Samantha Burgessová. Dôsledky podľa nej ďaleko presiahli obyčajné teplotné rekordy a ovplyvnili dostupnosť vody, energetické systémy, dopravu, ekosystémy i ľudské zdravie.