Maďari umelo zvýšili hladinu Dunaja, aby zachránili elektráreň Paks. Na Slovensku funguje chladenie inak
Už koncom budúceho týždňa by mohli Maďari naplno obnoviť prevádzku jadrovej elektrárne Paks. Podarilo sa im totiž umelo zvýšiť hladinu Dunaja, ktorý slúži na chladenie reaktorov. Na Slovensku podobný problém nemáme. Pozreli sme sa preto na to, ako chladenie riešia naše atómové elektrárne.
Prevádzku jadrových elektrární počas extrémnych horúčav nemuseli na Slovensku obmedziť vôbec. Rovnako by to malo byť aj v prípade, že sa Mochovce a Jaslovské Bohunice rozšíria. Chladenie v slovenských atómových elektrárňach totiž zabezpečujú ikonické chladiace veže.
Ohriata voda sa na rozdiel od niektorých iných krajín nevracia priamo do riek. Tento systém by mal zostať zachovaný aj po dobudovaní nového reaktora.
„Bude iba jedna veža podstatne väčšia ako sú tieto veže, ktoré sú momentálne. Čiže k tomu bloku bude postavená jedna a o hodne väčšia veža ako sú tieto, ale dostatočná na to, aby odviedla všetko teplo, ktoré z kondenzátorov odviesť treba,“ vysvetlil vládny splnomocnenec pre jadrovú energetiku Peter Líška.
Ani naše elektrárne nie sú úplne odolné
Aj napriek tomu to neznamená, že slovenské jadrové elektrárne sú voči suchu úplne odolné. Obe totiž vodu na chladenie čerpajú z prírodných nádrží. Mochovce z nádrže Veľké Kozmálovce na Hrone a Jaslovské Bohunice zo Sĺňavy na Váhu.
„My potrebujeme približne dve percentá vody v porovnaní s tým na prítoku, v porovnaní s tým, čo potrebujú tie prietokové elektrárne,“ vysvetlil generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.
Podľa odborníkov však práve tento typ chladenia poskytuje elektrárňam väčšiu odolnosť voči klimatickým zmenám.
„Jadrové elektrárne, aké máme na Slovensku, s chladiacimi vežami s nádržami alebo jadrové elektrárne chladené vodou priamo z mora sa ukazujú ako odolnejšie voči klimatickým zmenám,“ tvrdí šéfredaktor portálu Energie-portal.sk Radovan Potočár.
V Maďarsku museli výkon znižovať
Úplne iná situácia bola v Maďarsku či Rumunsku, kde v posledných týždňoch museli energetici výkon jadrových elektrární výrazne obmedzovať.
Podľa odborníkov pritom nemusí ísť o posledný podobný problém. Extrémne sucho a vysoké teploty sa totiž v Európe môžu v budúcnosti objavovať čoraz častejšie.
To znamená, že energetici budú musieť pri plánovaní prevádzky elektrární čoraz viac počítať aj s klimatickými zmenami.