Slovensko sa chce zapojiť do európskeho čipového reťazca. Saková vidí priestor v testovaní a puzdrení

Uviedla to vo štvrtok (24. septembra) ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) po zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

EÚ rieši nový zákon o čipoch

Ministerka spresnila, že k hlavným témam debát patril Európsky zákon o čipoch 2.0, predmetom rokovaní však bol aj zákon na urýchlenie rozvoja priemyslu, zriaďovanie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť či 28. právny režim pre podniky (EU Inc.).

Doterajšie nariadenie neprinieslo očakávané výsledky

Upozornila, že nariadenie o polovodičoch, ktoré EÚ prijala v roku 2020, neprinieslo výsledky, aké Európska komisia očakávala, aj napriek tomu, že v rámci inovácií a výroby čipov sa preinvestovalo 53 miliárd eur.

„Komisia očakávala, že Európa bude viac nezávislá, čo sa týka dovozu čipov do Európy. Dnes môžeme povedať, že v podstate 10 percent celosvetovej výroby čipov spotrebováva Európa. EÚ má čo doháňať, hovorili sme o tom, ako naplniť nové ciele, čo sa týka väčších investícií do inovácií, do vývoja čipov,“ vysvetlila Saková.

Písali sme

Ukrajinské rodiny žalujú americké čipové giganty. Tvrdia, že ich súčiastky pomohli Rusku zabíjať civilistov

Zmeny sa majú týkať aj dopytu

Dodala, že ministri sa zhodli na tom, že treba niečo robiť aj na strane dopytu, to znamená, že by malo prísť k nejakým zmenám v procesoch verejného obstarávania, k nejakým inovatívnym prístupom.

Okrem toho sa podľa nej veľa hovorilo aj o ochrane dodávateľských reťazcov a budovaní dodávateľských reťazcov pri výrobe polovodičov alebo čipov.

Slovensko chce využiť skúsenosti z automobilového priemyslu

„Tam sa chceme ako Slovensko angažovať v niektorých oblastiach, nie v tej pokročilej výrobe čipov, pretože tam je zopár krajín, ktoré dosahujú prvenstvo. Pri výrobe čipov je podstatné aj puzdrenie alebo testovanie a vzhľadom na naše vybudované dodávateľské reťazce v rámci automobilového priemyslu, vzhľadom na naše know-how, inžinierske skúsenosti v oblasti, ako je testovanie čipov a puzdrenie čipov, by sme mohli byť viacej aktívni v rámci Európskej únie,“ opísala situáciu.

Ministri v tejto súvislosti hovorili aj o krízovom manažmente v oblasti výroby polovodičov, čo znamená podporiť snahy, aby podniky medzi sebou v rámci EÚ lepšie komunikovali a užšie spolupracovali, najmä v prípade, ak je ohrozená nejaká časť dodávateľského reťazca.

(Článok pokračuje pod videom.)

AI vysáva trh s pamäťovými čipmi. Nedostatok komponentov môžu pocítiť aj kupujúci mobilov.

Nový Fond EÚ pre konkurencieschopnosť nesmie priniesť viac byrokracie

Saková pripomenula, že témou rokovaní bolo aj nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre konkurencieschopnosť. Ten by podľa jej slov mal byť nastavený tak, aby podporoval tie odvetvia, kde EÚ má stále konkurenčnú výhodu, kde dosahuje prvenstvá.

„My vždy hovoríme, že aj ak sa zavádzajú nové pravidlá v rámci podpory konkurencieschopnosti, hlavne nezavádzajme aj novú byrokraciu a nekomplikujme to viac,“ povedala.

Zdôraznila, že v rámci týchto debát odznelo, že je potrebné urýchliť povoľovacie procesy v každej jednej oblasti, lebo čím sú tie procesy dlhšie, tým sme menej konkurencieschopní.

„Myslím si, že sme ako ministri, ktorí sú zodpovední za konkurencieschopnosť, ťahali za jeden povraz. Každý si uvedomuje, v akej situácii sa EÚ nachádza,“ vysvetlila.